Slovenská lyrizovaná próza

Slovenská poprevratová próza sa rozvíjala dvoma smermi. 1. smer nadväzoval na tradície domáceho realizmu a jeho hl. znakom bola typizácia postáv. 2. smer sa utiahol k lyrizácii, pretože autori prestávajú veriť vo všemocnú silu rozumu (spôsobovala to hrozba fašizmu a vojny) a snažili sa o obnovenie citovosti v próze. Prvky lyrizácie do slovenskej literatúry vniesol už Milo Urban a J. C. Hronský. Tak isto ich nájdeme v románe Petra Jilemnického – Víťazný pár. Ovplyvnila ju aj inonárodná literatúra – Grono, Ramuz (predstavitelia franc. regionalizmu – hnutie, kt. sa snaží poznať a zviditeľniť určitý kraj, oblasť). Lyrizovaná próza sa v 2.polovici 30tych rokov vyčleňuje ako samostatný lit. prúd označovaný ako próza prírody.

Znaky lyrizovanej prózy

1. Bola protipólom realistickej a socialisticko-realistickej literatúry. Odkláňala sa od ideovosti, politickej angažovanosti a od sociálnych problémov (nebolo dôležité, kto patril do akej soc. vrstvy). 2. Zaujíma sa o vnútorný svet postáv.
3. Dôležitejší je vždy subjektívny pohľad autora. 4. Ja-rozprávanie – často býva sám autor rozprávačom deja.
5. Miesto kde sa odohráva dej je dedina – nie je to typické prostredie, ale autori sa snažia podať netradičný pohľad. Nie je to obraz dediny, ako v realistických dielach.
6. Hlavnou postavou je vždy dedinský človek, ktorý má svoju osobitnú morálku a životnú filozofiu.
7. Tento hrdina veľmi často nebýva zaradený na konkrétne miesto v konkrétnom čase. Často je tu využívaný prírodno-biologický čas (ročné obdobia, od narodenia po smrť..)
8. Využívajú sa 3 mýty (mýtus prírody, života, lásky). Mýtus – rozprávanie, ktoré vyjadrovalo predstavy ľudí o prírodných silách a o bohoch.
9. Veľmi významné miesto v lyrizovanej próze má príroda, ktorá je veľmi často personifikovaná. Stáva sa účastníkom deja. Človek a príroda vytvárajú určitú jednotu, avšak dostávajú sa do vzájomného napätia. Vytvára sa paralela – Vedľa seba „ide“ psychika dedinského človeka a príroda (to čo sa deje v duši človeka, to sa prenesie aj na prírodu). Príroda je vždy liekom na ľudské bolesti.

Ľudo Ondrejov

Stál na začiatku lyrizovanej prózy, čo znamená, že nie vo všetkých jeho dielach je potlačená epickosť a únik od skutočnosti. Aj napriek tomu je považovaný za majstra lyrizácie a výborného rozprávača. Jeho prvé dielo vydané knižne je Martin Nociar Jakubovie – bola to zbierka próz, kde alegorickou formou reagoval na vtedajšie sociálne podmienky.

Toto dielo vystihuje úvodné motto: táto kniha je „denník o láske, o živote, o smrti a budúcnosti“. Hlav. postavou je Martin, ktorý odchádza do sveta za prácou. Vo svete hľadá lásku, dobro, spravodlivosť, avšak stretáva sa len s krivdou. Uteká zo sveta civilizácie do sveta prírody.
Za vrchol Ondrejovej tvorby sa pokladá vrchárska trilógia Slnko vystúpilo nad hory. 1časť – Zbojnícka mladosť – je považovaná za najlepšiu. Na jej napísanie ho podnietili vlastné zážitky z detstva. Bol ovplyvnený ľudovou slovesnosťou. Snažil sa zachovať pamiatku na slobodný život „hôrnych chlapcov“. Hlavnou postavou je typický dedinský chlapec Jerguš Lapin. Hoci je polosirotou prežíva šťastné detstvo. Osud jeho otca je zahalený tajomstvom (bol zbojník). Detstvo Jerguša je zobrazené veľmi poeticky. Je zdôraznený práve farebný, detský svet. Na záver tejto časti sa Jerguš stretáva so svetom dospelých (má ísť pracovať do továrne), ale nedokáže sa do tohto sveta včleniť. Uteká z mesta, vracia sa domov, do prírody, kde nachádza stratené istoty. 2.časť – Jerguš Lapin – poetický detský svet je vystriedaný dramatickými udalosťami z 1. svet. vojny. Jerguš je povolaný na taliansky front. Stáva sa dezertérom a niekoľko krát uteká. V tejto časti sa prvky lyrizovanej pózy strácajú. 3.časť – Na zemi sú tvoje hviezdy – Iba voľne súvisí s predchádzajúcimi časťami. Autor sa snaží zobraziť pomery v 1.ČSR.
Tvorba pre deti, cestopisy (Africký zápisník, Horami Sumatri, Príbeh z divočiny – zaujímavé je, že všetky tieto diela sú fikciou, lebo tam nikdy nebol).

Dobroslav Chrobák

Jer rodákom z Hýb. Vďaka otcovi vyštudoval techniku. Vyučoval ako technický inžinier, popri tom literárne tvoril a pracoval v Československom rozhlase. Spočiatku všetko vydával pod pseudonymom a časopisecky. Prvá poviedka mala názov Les. Už tu bolo cítiť, že má svojský pohľad na dedinskú spoločnosť (silne poznačené baladickosťou a osudovosťou). Knižne mu vyšli 2 diela. Kamarát Jašek – zbierka 8 noviel. Vyvolala búrlivú kritiku. Obvinili ho, že je príliš závislí od cudzích autorov. Neskôr uznali, že vychádzal z cudzích vzorov, ale jeho príbehy sú vsunuté do čisto slovenského prostredia a sú prerozprávané veľmi kultivovaným jazykom. Za jeho najlepšie dielo sa pokladá Drak sa vracia. Táto novela bola uvedená mottom, kt. vystihuje hlavnú myšlienku: „hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí, tvorí vhodnú látku pre dedinskú rozprávku“. Dej sa odohráva v tatranskom kraji. Drak (Martin Lepiš) je hlavnou postavou diela, ale najmenej o nej vieme (je opradený tajomstvom).

Bol to najdúch vychovaný na samote, preto sa z neho stal človek, kt. si vystačí sám. Novela má 2 konflikty – medzi Drakom a dedinou (všetko zlé čo sa v dedine stalo pripisovali jemu), medzi Drakom a Šimonom Jariabkom (Drak sa po rokoch vráti a Šimon sa bojí, že si odvedie Evu). V oboch konfliktoch chce nájsť stratenú česť a dôveru ľudí. Drakova vina vychádza z nevedomosti a predsudkov ľudí (vplyv ľud. slovesnosti – v rozprávkach musí byť vina vždy potrestaná).
Drak po mnohých nedorozumeniach z dediny odchádza, ale po rokoch sa vracia. Chce dokázať, že nie je čarodejník, a zaradiť sa do kolektívu. Už nechce žiť osamote. Stratenú dôveru si však môže získať len veľkým činom. Preto odchádza do hôr zachrániť dobytok. S ním ide aj Šimon.
Premena Draka – na začiatku samotár, neskôr sa mu podarí zaradiť sa medzi dedinčanov. Musel však vykonať skutok (prvky rozprávkovosti), no pri záchrane chalupy mu už dedina pomáha.
Príbeh rozpráva svojim vnúčatám stará mama, až na konci sa dozvedáme že ňou je Šimonova manželka, Eva.
Dielo má mnohé prvky rozprávkovosti. V diele vidíme úzke spojenie človeka s prírodou. (napr. keď chce Šimon zabiť Draka, cítime napätie v celej prírode).

Margita Figuli

Pochádza z Vyšného Kubína, navštevovala Obchodnú Akadémiu a pôsobila ako úradníčka. Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré uverejňovala v časopisoch Elán, Slovenské Pohľady a Živena.
Jej prvou prózou bol Uzlík tepla, ale do umeleckej lit. sa zaradila až zbierkou 10 noviel Pokušenie. Do svojej tvorby vniesla ľúbostnú tematiku a intenzívne zmyslové vnímanie skutočnosti. Neboli jej vzdialené ani sociálne námety. Jej ženské hrdinky zápasia s citmi a s konvenciami doby. Najvýznamnejším dielom je novela Tri gaštanové kone. Autorka tu rozohrala ľúbostnú drámu so zjavným sociálnym pozadím. Hl. myšlienkou je, že láska prekoná všetko zlo. Hl. postavy sú Peter, Magdaléna a Jano Zápotočný. Dej novely je rozprávaný Petrom a z toho vyplýva subjektívny pohľad. Jano je bezohľadný sebec a násilník. Je veľmi bohatý, a preto ho má v obľube Magdalénina matka. Vzťah Petra a Magdalény je až nadnesene krásny. Okrem deja zaujíma autorku psychika postáv. Ich duševný život zachytáva vnútorným monológom. Prírode autorka nevenuje príliš veľa miesta, jej opisy sa vyskytujú väčšinou iba na začiatku kapitoly. Vytvárajú iba rámec deja, sú odtrhnuté od ľudí a udalostí. Výnimku tvorí iba Petrov vzťah k zemi, vyvolaný budúcim životom s Magdalénou (Magdaléna a zem tvoria pre neho jednotu).

Do deja zasahujú zvieratá (kôň – neublíži Magdaléne, ale zabije Jana). Jazyk je kontrastný. Na jednej strane je vyjadrovanie vznešené , nadnesené, na druhej sa využívajú ľudové výrazy. Počas 2. svet vojny pracovala Figuli na 4-zäzkovom románe Babylon. Dej sa odohrával v starovekej chaldejskej ríši. Skrytou formou v ňom odmieta fašizmus a oslavuje kladné ľudské hodnoty. Mladosť – autobiografický román z obdobia 1. svet. Vojny. Píše ho z pohľadu dieťaťa. Román Adrianina niť, bol venovaný výchove mládeže. Víchor v nás – budovateľský román. František Švantner

Pochádza z Mýta pod Ďumbierom. Pôvodným povolaním bol učiteľ, neskôr pracoval v Matici Slovenskej. Do literatúry vstúpil poviedkou Výpoveď, kt. uverejnil v časopise Svojeť. Jeho prvotiny vyšli v knižnej podobe pod názvom Novely. Jeho dielo rozdeľujeme na 2 odlišné časti. 1. diela lyrizovanej prózy, ktorými vrcholí próza naturizmu (Malka, Nevesta hôľ) 2. diela v ktorých kládol dôraz na spoločenskú skutočnosť (Dáma, Život bez konca).
Inšpiroval sa zážitkami z detstva, kt. prežil medzi horami, svojráznym obyvateľstvom, jeho jazykom a ľudovou slovesnosťou. Malka – Súbor 8 próz. Dej sa odohráva v horách. Všetky príbehy sú zahalené tajomstvom. Vždy je v nich prítomná smrť. Švantner formuje svojho hrdinu proti tomu, čo je pre neho prirodzené. Príroda vstupuje do osudov postáv a podmieňuje ich konanie a správanie. Nevesta hôľ – román považovaný za vrchol slovenského naturizmu. Je výrazom autorovho subjektívneho vzťahu k prírode a k svetu. Nachádzame tu málo reálnych prvkov. Väčšinou sa tu vyskytujú fantastické motívy, náladové opisy a psychologická drobnokresba. Významné miesto v tomto románe má sen. Základom sujetovej výstavby je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Vystupujú tu tajomné postavy Zuna (raz dedinské dievča, inokedy víla, je vychovaná prírodou a podľa toho aj koná, v závere románu záhadne zmizne – príroda si ju berie k sebe) a Tavo (raz človek, inokedy vlkolak). Jedinou reálnou postavou je krčmár. Rozlíšenie miesta nemáme, autor hovorí len o mieste „tam hore“ a o mieste „tam dole“. Dielo je napísané v 1. osobe, ale rozprávač je neznámy. Vďaka úplnej personifikácii príroda zastupuje medziľudské vzťahy. Osobitosťou je to, že autor nenechá zvíťaziť dobro nad zlom, ale víťazí príroda a jej živly. Autor postupuje od reálneho k neskutočnému, čím sa dej stáva čoraz neskutočnejším. (Použil opačný postup ako Dobroslav Chrobák v diele Drak sa vracia). „Jeho román je ako prípitok životu,
v čase keď ostatní holdovali smrti“.