Dvíha hlas proti vládnúcej triede a berie do ochrany ľud.
V Národných novinách vyšla jeho bojovná báseň Nazdávajú sa, kde odsudzuje národný útlak, ktorý sa ,,veľkomožnému panstvu môže dariť, lebo je mocné,
ale príde koniec týmto vekom besným"-hovorí, a zrútia sa bútľavé trámy, na ktorých spočíva ich moc.
Predstava slobody slovenského národa sa u Hviezdoslava úzko spája s predstavou slobody celého ľudstva. Túto pokrokovú myšlienku vyslovil už r. 1881 vo
svojej mohutnej básni Sloboda, kde žiadal ,,slobodu všetkým sveta národom" a vyzýval porobené národy, aby povstali proti tyranii:

lež hovorím, to hovorím - čujte! -:
kdekoľvek putá - ta ich roztrhajte,
kdekoľvek jarmo - zlámte, zdrúzgajte!

Keď Hviezdoslav vil svoje básne do lyrických cyklov, dal im vždy základnú myšlienku. Tak v cykle Žalmy a hymny ospieval tisícročie príchodu Cyrila a
Metoda do Veľkomoravskej ríše, ale i zažialil nad neblahým osodom, krorý stíhal náš národ potom celé stáročia.No vyslovil vieru, že po utrpení musí prísť
zmŕtvychvstanie - oslobodenie národa. Aby vo svete zavládla spravodlivosť, musí ľuďmi prenikať idea ľudskosti. V cykle Sonety Hviezdoslav oslavuje tento vysoký ideál, pričom je očarený
aj myšlienkou, že ľudský um bude čoraz viac prenikať do tajov prírody. Jedným z najvýznamnejších Hviezdoslavových lyrických cyklov sú Letorosty. Je to trojdielný cyklus z rokov 1885 - 1895. Básnik tu vyhlasuje svoje rozho-
dnutie písať realisticky, ,,bez okrás, lesku, farbidla". Toto realistické krédo nájdeme najmä v jeho básni - Čo dávam, dávam z úprimnosti duše v 1. časti Letorostov.
V 2. časti prevláda osobný smútok nad smrťou básnikovej matky, ktorej strata ho hlboko ranila. Tieto básne si pomenoval ,,Čierny rok". V 3.časti Letorostov už zase
nachádza duševnú rovnovahu. Pookrieva spomienkami na mladosť, kde vybojoval svoje víťazné národné prebudenie (Mňa kedys zvádzal svet...) Ďalej tu kritizuje mravnú skazu, ktorú pozoruje v tzv. vyššej spoločnosti. Nápravu čaká od mládeže. Ospieval ju v nadšenej óde ,,Ó, mládež naša, tys držiteľkou rána..." Hviezdoslav do Leto-
rostov zaradil aj báseň K vám urodzeným, veľkomožným, ale pre ostrú kritiku dlho nebola uverejnená. Vyšla len nedávno, keď sa našiel jej rukopis. Básnik tu pánom zazlieva, že opovrhujú ľudom, pričom sa však neštítia žiť z jeho mozoľov. Naschvál ho nechávajú v zaostalosti, aby ho mohli tým ľahšie vykorisťovať. Hania ho že je vraj
hlúpy, ale čo vykonali na jeho pozdvihnutie? Náš ľud však aj bez ich pomoci pôjde svojou cestou. lebo má veľké mravné hodnoty. Len nech ho nemýlia a nech mu
šetria reč. Je to ostrá obžaloba vládnúcej triedy. Básnik tu vlastne lyrický vyslovuje to, čo súčastne vkláda do svojích veľkých skladieb epických, najmä do Hájnikovej
ženy, Eža Vlkolinského a Gábora Vlkolinského.
V cykle Prechádzky jarom - zachycuje svieže dojmy z krásnej hornooravskej prírody.