A práve preto bude musieť každý pracovať. Práca nesmie byť viac kliadbou biednych, ale jediným čestným prostriedkom
pre živobitie. Len tak nájde človek svoju sebectvom zneuctenú, stratenú česť. Bohatá tématika Hviezdoslavovej lyriky má aj pestré druhové formy. Má ódy, hymny, žalmy, žalospevy, veľmi často volí formu piesne a i. Tvar slohy rád zamieňa. Mal ctižiadosť dokázať, že slovenčina je súca na všetky strofické druhy. Mimoriadnu pozornosť venoval najmä znelke, ktorú si rád volil hlavne pre lyrické úvahy. Jeho
verš je metrický s prízvučnými stopami. Hviezdoslav a Vajanský u nás uzákonili prízvučný stopový rytmus. Duševný stav Hviezdoslav vie podfarbiť nielen hláskami, ale
i rytmom. Presné dodržiavanie metra však neraz zapríčinilo zmeny slovosledu. Tieto inverzie sú niekedy na úkor zrozumiteľnosti textu. O kvalite jeho rytmov hovorí i
to, že sa neupokojuje asonanciou. Má aj novotvary. Jeho básnický slovník viniká predovšetkým metaforami. Jeho básnické videnie je celkove realistické. Vždy slúžilo
danej myšlienke. Nikdy neupadol do formalizmu.

Epika

Hviezdoslavova epika je nie menej bohatá ako jeho lyrika. Môžeme v nej nájsť niekoľko oblastí. Najbohatšie je v nej zastúpený život nášho dedinského ľudu,
potom pomer ľudu k zemianstvu a nakoniec história národná a biblická, ktorej alegoričnosť ju zaraďuje do aktuálnej problematiky nášho národa. Podľa druhov najväčšiu časť Hviezdoslavovej epiky tvorí tzv. veľká epika, ktorú predstavuje Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský. Vo všetkých troch prípadoch ide o
osobitný - hviezdoslavovský druh básnickej poviedky alebo pri ostatných dvoch o spoločenský epos. V kratšej epike zo života ľudu často volí aj formu básnickej poviedky,
potom balady. Pre tematiku národnú volí formu historického spevu a pre biblické látky používa opäť formu básnickej poviedky.
Hájnikovu ženu Hviezdoslav napísal v rokoch 1883 - 1886, teda v prvých rokoch svojho námestovského pobytu. Zrodila sa z obdivu krásnej hornooravskej prírody
a z úvah o rozporoch medzi svetom chalúp a kaštieľov.
Hlavný ideový zmysel celého diela je v odhalení protikladov dvoch spoločenských tried. Páni nezavaľovali ľud len ťarchou roboty, ale svojím svetáctvom narúšali
aj tradičné mravné zásady nášho ľudu. V tomto konflikte básnik stojí na strane ľudu a v nerovnom zápase dá zvíťaziť jemu. Hlavnými predstaviťeľmi sveta chalúp sú Miško a Hanka. Hviezdoslavov realizmus nám umožnil vidieť Michala Čajku pravdivo.