zbierka – Lásky sú to ľúbostné elégie
2.zbierka – Listy heroín 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, ktoré písali svojim vzdialeným mužom.
Umenie milovať –dáva rady ako si má žena získať muža a naopak.
Druhú časť tvoria Premeny/Metamorfózy – básnická skladba, v ktorej spracoval 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, ktorých jednotiacim motívom je motív premeny. Celé dielo sa začína opisom vzniku sveta z počiatočného chaosu a končí premenou Caesarovej duše na kométu. K najkrajším miestam Premien patrí mýtus o štyroch vekoch (zlatom, striebornom, medenom, železnom). Ľudová predstava o týchto premenách spočíva v tom, že po zlatom veku, ktorý nepozná prácu ani bolesť, postupne nesledujú strieborný a medený vek a každý z nich prináša ďalšie zhoršenie životných podmienok. V poslednom veku – železnom – miznú všetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba a závisť.
-ďalšie mýty: Báj o potope, Daidalos a Ikaros, Orfeus a Eurydika

Antická filozofia
V dejinách antickej filozofie rozlišujeme niekoľko období.

1.Prírodná filozofia: Filozofi, počnúc Tálesom a končiac Demokritom, sa pokúšajú podať výklad o vzniku, usporiadaní a podstate sveta. Tálesova voda, Anaximenov vzduch, Herakleitov oheň atď. až po Demokritove atómy, to sú pralátky, z ktorých podľa názoru a učenia týchto filozofov vznikol svet.

2.Klasické obdobie: V tomto období sa pozornosť filozofov obracia najprv k spoločenským a poznávacím otázkam. Na jeho začiatku stoja sofisti, hlásajúci obmedzenosť ľudského poznania. Ich najdôležitejšími predstaviteľmi sú Platón a Aristoteles. Platón- vytvoril dôsledne premyslený systém, v rámci ktorého hmotný svet je len jednoduchým tieňom, odrazom večného sveta a ideí. Problémom aténskej demokracie sa venuje v dielach Ústava a Zákony.
Aristoteles- je zakladateľom logiky, no zaoberá sa aj prírodnými vedami, politikou(Politika)), teóriou literatúry(Poetika) a ďalšími vedami.

3.Helenisické obdobie: Epikuros rozvíja materialistickú filozofiu, nadväzujúc na Demokrita. Teoreticky zdôvodňuje slobodu vôle a význam individuálnej slobody a nezávislosti od občianskeho kolektívu. Hlavnú prekážku, ktorá bráni dosiahnuť duševnú rovnováhu, vidí v náboženstve. V zápase s epikurizmom sa najviac prejavila stoická škola, ktorej zakladateľom bol Zenón z Kitia. Táto škola bola hlásateľkou rovnosti medzi ľuďmi, v oblasti prírodných vied vychádzala z Aristotela a v úvahách o podstate sveta sa opierala o Herakleitovo učenie.

4.Obdobie úpadku: V rímskom období nastáva zjavný úpadok tvorivého filozofického myslenie, Pretrváva záujem o stoicizmus, ktorý sa v Ríme spája s menom Senecu, ale aj s osobou cisára Marca Aurélia. Väčšina filozofických systémov sa zbližuje s náboženstvom a rozdiely medzi jednotlivými sústavami sa stierajú.