(Pauza.) Komu nadávali?
Vladimír: Spasiteľovi.
Estragon: Prečo?
Vladimír: Lebo ich nechcel spasiť.
Estragon: Pred peklom?
Vladimír: Ale nie! Pred smrťou.

Godot:

Vladimír:Vyčkajme, čo nám povie.
Estragon: Kto?
Vladimír: Godot.
Estragon: Aha.
Vladimír: Vyčkajme, kým sa nedozvieme, na čom sme.
Estragon: Hoci, na druhej strane, by bolo možno lepšie kuť železo za horúca.
Vladimír: Som zvedavý, čo nám povie. To nás k ničomu nezaväzuje.
Estragon: Čo sme to vlastne od neho chceli?




Život a dielo Samuela Becketta

· Narodil sa na Veľký piatok 1906 vo Foxrocku (prímeská časť Dublinu) v zámožnej protestantskej rodine
· Študuje na Trinity College (1923-27) francúśtinu, taliančinu a modernú literatúru. Naštudoval vlastnú paródiu na Corneillovho Cida KID, v ktorom aj hral.
· Cestoval po Európe, navštevoval renomované galérie. Výtvarné umenie bolo Beckettovou celoživotnou vášňou. Množstvo Beckettových textov vzniklo na základe konkrétnych výtvarných diel. Napríklad Čakanie na Godota bolo iniciované obrazom Dvaja ľudia hľadia na Mesiac od Kaspara Davida Friedricha.
· 1931: Pôsobí ako lektor na Trinity College. Pedagogická práca ho veľmi nenadchýna. Z recesie mystifikuje – na hodinách literatúry prednáša o nejestvujúcich francúzskych básnikoch.
· 1936-37: Cestuje po Nemecku, prežíva intenzívny vzťah so svojou seternicou Peggy Sinclairovou. Dievča zomiera na tuberkulózu a jej smrť Becketta značne poznamenala. Obraz Peggy sa objevuje v poviedkach a neskôr v Poslednej páske.
· Bol členom protifašistického odboja vo Francúzsku, ktorého členov neskôr popravili v koncentračných táboroch. Po porážke Nemcov v Paríži pracuje ako dobrovoľní Červeného kríža.
· 1945: V Dubline navštívi svoju matku, ktorá trpela na Parkinsonovu chorobu. Počas krátkeho pobytu má silný mystický zážitok. (Autobiografická paralela sa neskôr objaví v Poslednej páske.) Na jeho základe sa rozhodne písať po francúzsky a radikálne mení poetiku. Zdroj inšpiraćie už nehľadá v rozumovej lež pocitovej sfére. Zbavuje sa prečačkaného básnického intelektuálneho jazyka, uprednostňuje jasnonť, čistotu, účelnosť.
· 1946: Poviedky: Vyhnanec, Prášky na upokojenie, Prvá láska. 1947-48: Píše hru Eleuthéria, krorá je formálnym protipólom Čakania na Godota. Murphy (román o mladíkovi, ktorý hľadá cestu ako sa vymaniť z bludného kolotoča existencie) vychádza vo francúžštine. (Všetky texty si Beckett prekladá z francúžštiny do angličtiny a naopak sám.)
· Popri písaní próz píše čakanie na Godota aby si „skrátil dlhú chvíľu“. 1953: Roger Blin režíruje Čakanie na Godota v Theátre de Babylone. Beckett sa cez noc stávaslávnym. Po rokoch neistoty morálna a finančná satisfakcia. Becketta úspech veľmi zaskočil, neprijíma pocty, celý život odmieta rozhovory, komentáre svojho diela, úspešne sa vyhýba publicite.
· 1958: Píše jednoaktovku Posledná páska (Krapp’s Last Tape).