Tri roky po Astronautoch vyšla zbierka poviedok Seznam (Seznam i inne opowiadania, 1954), v ktorej sa po prvý krát objavila postava hviezdneho baróna Prášila, kapitána galaktickej plavby Ijona Tichého, hrdinu dvoch cyklov komických grotesiek, Ciest a spomienok Ijona Tichého. Ďaľšie tichého osudy zachytil Stanislav Lem v knihách Hviezdne denníky (Dzienniki gwiazdowe, 1957) a Kniha robotov (Ksiega robotóv, 1961). Po česky vyšli postupne všetky príbehy v súboroch Sezam(1957), Spomienky Ijona Tichého (1964), Zachráňme vesmír (1966) a predovšetkým Futurologický kongres (1977). V zbierke poviedok Invázia z Alderabanu (Inwazja z Alderabanu, 1959) vstúpil na scénu druhý hrdina mnohých príbehov, kadet Pirx. Na rozdiel od chvastajúceho sa Ijona Tichého je to hrdina veľmi nehrdinský. Aj Pirxove osudy mohli poľskí čitatelia sledovať postupne v niekoľkých knihách. Po česky vyšiel len Lov (Polowanie, 1965). V roku 1968 súhrnné vydanie Príhody pilota Pirxa (Opowieści o pilocie Pirxie). Humor nechýba ani v treťom veľkom tematickom okruhu lemových poviedok, osobitých robotských rozprávkach, vydaných prevažne v knihách Robotské rozprávky (Bajky robotów, 1964) a Kyberiáda (Cyberiada,1965). Niektoré z nich vyšli počesky v zbierkach Spomienky Ijona Tichého a Zachráňte vesmír.
Budúci svet zobrazil Stanislaw Lem v celom rade románov K mrakom Magellanovým (Oblok magellana, 1955), Eden (1959), Zápisník nájdený vo vani (Pamietnik znaleziony w wannie, 1961), Návrat z hviezd (Powrót z gwiazd,1961), Pánov hlas (Glos pana, 1968). Všetkým týmto románom je spoločné to, že autor si všíma rozvoje medziľudských vzťahov a problémov spoločenského rázu oveľa viac než vedy a techniky. Zvláštny záujem prejavuje Lem aj o problematiku styku s mimozemskými civilizáciami. O pokusoch naviazať spojenie s obrovskou a človeku nepochopiteľnou civilizáciou, skladajúcou sa zo žijúceho oceánu, pokrývajúceho celú planétu, písal Stanislaw Lem v románe Solaris (1961), do viac ako dvadsiatich jazykov. O tri roky neskôr v Nepremožiteľnom (Niezwyciezony, 1964) popisuje Stanislaw Lem civilizáciu vzniknutú evolúciu neživej hmoty a neprekonateľné problémy, na ktoré naráža každý pokus o dorozumenie.
Počas štyridsiatich rokov literárnej tvorby sa Stanislaw Lem pokúsil aj o rozhlasové hry a televízne inscenácie a o filmové scenáre, o detektívky s filozofickým podtextom- Vyšetrovanie (Sledztwo, 1959) a Nádcha (Katar, 1976). Posledný Lemov román Fiasko (1987), je prekvapivo dobrodružný príbeh z budúcnosti, ktorý štýlovo naväzuje na Nepremožiteľného.

4. DISKUSIA


Podľa môjho názoru je SF veľmi dôležitý lit. žáner, ktorý zohral veľkú úlohu v minulosti a určite zohrá aj v budúcnosti.