Potom by mohli utiecť niekam na lodi a založiť nové ľudstvo. Nakoniec padne elektráreň a roboti sa na nich vrhnú. Pozabíjajú všetkých okrem Alquista. Roboti sa zmocnia celého světa, na ktorom je Alquist posledným žijúcim človekom.

Tretie dejstvo - Alquist si láme hlavu nad tým ako sa vyrábali roboty. Keď vie, že ľudstvo vyhynie, chce aby po ňom ostala aspoň spomienka – roboti, ale nemôže si spomenúť na výrobu. Samozrejme oveľa viac na tom záleží robotom, ktorí naňho tiež stále tlačia. Dokonca robot Damon mu navrhne, aby robil pokusy na živých robotoch. Aklquist najprv odmieta (roboti tiež čítia), ale nakoniec povie, že môže ísť. Damon najprv nechce, čo je veľký pokrok v romýšlaní robota, ale potom pôjde. Ako Alquist reže Damona, Damon strašne vyvádza a kričí, čo Alquist neznesie a prestane. Skrvavený Damon vybehne z laboratória a povie, že je lepšie žiť. Čo sú prvé náznaky pudu sebazáchovy. Alquist sem tam zbadá, že Helena sa smeje a zistí, že Gallovi roboti Primus a Helena majú k sebe určitú náklonnosť, preto chce dať okamžite Helenu na výskum. Primus mu však povie, že ak sa pohne rozbije mu hlavu. Keď mu Alquist vysvetlí, že bez neho by vymreli, ponúkne sa na pokusy on. Alquist prikáže Helene, aby mu pomáhala, ale ona samozrejme nechce, rozplače sa a ponúkne seba. Potom vypukne hádka o tom, kto pôjde pod nôž a Alquist pochopí, že Dr. Gall zostrojil dokonalých ľudí, ktorí sa milujú. Potom ich nechá na pokoji, lebo vie, že oni vybudujú na týchto troskách nové ľudstvo.

V podobných náladách sú napísané aj romány Továrna na absolutno (1922) a Věc Makropulos (1922). V podobnom duchu napísal aj svoju najúspešnejšiu drámu Krakatit (1924). Mladý vynálezca Prokop objaví účinnú trhavinu (Krakatit) v nádeji, že pomôže ľuďom pri ťažkej práci. Keď zistí, že človek je schopný zneužiť každý vynález. Pokúsi sa vynález zničiť, ale už je príliš neskoro a napriek bohatstvu, ktoré mu Krakatit priniesol sám seba preň zatracuje.
V tridsiatych rokoch sa K.Čapek cítil veľmi ohrozený expanzívnym a militantným nemeckým fašizmom, čo sa prejavilo v jeho tvorbe. Román Válka s mloky (1936) napáda fašizmus a ostro ho kritizuje, rovnako ako o rok hra Bílá Nemoc (1937).

2. 1. 2 Válka s mloky

Válka s mloky - Redaktori novín Golomber a Valesta hľadali v polovici dvadsiatych rokov pútavé námety pre svojich čitateľov. Narazili na človeka, starého námorníka , kapitána van Tocha, ktorý pri svojich cestách objavil neznámy druh mlokov. Všimol si, že mloky sú učenliví a inteligentní, ale nie ako ľudia.