ÚVOD

Vďaka čítaniu sci-fi literatúry (SF) sa človekovi otvára brána do neznáma, do fantázie a necháva sa unášať predstavami o budúcnosti.Čítaním týchto kníh si člověk rozširuje sféru predstavivosti a je to príjemný spôsob relaxácie. Nie každá SF kniha musí byť z hľadiska budúcnosti až tak nerealistická.
Keď si zoberieme témy, ktoré písali kedysi autori SF literatúry, ako napr. cesta na Mesiac, cesta okolo sveta, internet, mobily, lietadlá, tak na tú dobu to boli neuskutočniteľné predstavy a pritom dnes je to už bežné. Keby ľudstvo nemalo fantáziu a túžbu po dosiahnutí niečoho nového, nikdy by nedosiahlo to, čo doteraz. A práve preto považujem SF literatúru za prvý krok k vytvoreniu niečoho nového.
Práve toto sú dôvody pre ktoré som sa rozhodol venovať tejto téme. V práci som sa snažil vyjadriť rôznorodosť tvorby rôzných autorov. Zároveň oboznámiť čitateľov, že SF nieje taká ako ju vidieť v rôznych filmoch. SF sa od nich veľmi odlišuje. Preto používam rôzne námety od rôznych autorov, tak aby si mohol každý vybrať.

METODIKA PRÁCE

Celú prácu som vytvoril na základe prečítaných kníh, úryvkov z rôznych encyklopédických publikácií a z internetu. Cieľom bolo zachytiť rôznorodosť vedeckej fantastiky u všetkých jej autorov nezávisle od doby, v ktorej žili: od jej počiatkov u legendárneho H. G. Wellsa a Karla Čapka, cez strednú generáciu Isaaca Asimova, až po dnešných populárnych spoisovateľov akými sú Robert Sheckley zo svetovej a Ondřej Neff z českej SF tvorby.
Vzhľadom na veľký objem diel od uvedených autorov je takmer nemožné, spomenúť ich tu všetky. Napríklad len Isaac Asimov napísal takmer 400 kníh. A práve preto som sa zameral len na priblíženie charakteristík vybraných autorov a charakter ich najlepších SF diel.
V úvodzovkách sú uvedené citáty z konkrétnych kníh v slovenčine, prípadne češtine a to najmä v prípade českých autorov, pretože ich diela sú natoľko výstižné a zmysľuplné v ich materskom jazyku, že by ich preklad do cudzieho jazyka stratil na kráse.

1. AMERICKÁ SF

1. 1 Isaac Asimov

Je legendou svetovej SF. Narodil sa v Sovietskom Zväze (bližšie sa vie len to, že v Európskej časti Ruskej Federácie) roku 1920. Keď mal tri roky, rodičia s ním emigrovali do USA a tak sa stal americkým občanom.

Prvú poviedku napísal ako trinásťročný, a napriek tomu, že publikovania sa nedočkal, vo svojom úsilí nepoľavil a roku 1939 v časopise Astounding publikoval svoju prvú poviedku Súmrak (Nightfall,1939).
Odvtedy písal poviedky rýchlym tempom a spoločne boli vydané v zbierkach Ja, Robot (I, Robot 1950, česky 1981) a Zvyšok robotov (The Rest of the Robots, 1964). V roku 1982 bola vydaná kompletná zbierka jeho poviedok o robotoch Kompletný robot (The Complete Robots, 1982). Najznámejšou Asimovovou poviedkou o robotoch, ktorá vyšla pôvodne ako román a Asimov ho výrazne skrátil je Dvestoročný človek (The Bicentennial Man, 1976). 1. 1. 1 Dvestoročný človek

Dvestoročný človek - opisuje v nej “život” robota Andrewa (Asimovovi hrdinovia zvyknú dávať mená svojim robotom podľa ich typového radu, v tomto prípade NDR) v rodine Martinovcov počas piatich generácií. Andrew vyjde z výrobného pásu Národnej americkej s chybou v pozitronických dráhach a vyskytuje sa u neho určitý ľudský element náhodnosti a túžby. Začne to tak, že najmladšej členke rodiny vyreže prívesok z dreva. Jedného dňa Andrew zatúži po slobode, lebo je formálne stále majetkom Martinovcov, aj keď je členom rodiny. Súd odmieta jeho slobodu uznať argumentujúc, že slobodný môže byť len človek. Andrew sa pred súdom vysloví takto: “V tejto súdnej sieni bolo povedané, že slobodný môže byť len človek. Mám dojem, že slobodný môže byť len ten, kto po slobode túži. Ja po slobode túžim.”(www.baloh.sk) Oporná veta súdneho rozsudku znela: “Z právneho hľadiska, nemožno upierať slobodu nikomu, kto má natoľko vyspelé myslenie, že chápe jej zmysel a túži po tomto stave.” (www.baloh.sk) Andrew nakoniec zatúži stať sa človekom a keď pochopí, že ľudia ho človekom neuznajú ak bude nesmrteľný, urobí zásadné rozhodnutie- podrobí sa oprácii, ktorá mu umožní odstavovanie pozitronických dráh až do dňa 200. výročia jeho vyrobenia. Za poviedku Dvestoročný človek získal Asimov ocenenie Hugo aj Nebula, čo sú najprestížnejšie sci-fi ocenenia.

Predovšetkým je známy ako autor troch zákonov robotiky, ktoré stvoril pre vlastnú potrebu, ale neskôr sa stali záväzné aj pre ostatných spisovateľov, píšucich o robotoch. Napísal ich v spolupráci s dlhoročným priateľom a šéfredaktorom časopisu Astounding Johnom W. Campbellom. Znejú takto:

1. Robot nesmie ublížiť človeku, alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené.

2. Robot musí vykonať príkaz človeka, okrem prípadov, kedy je tento príkaz v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením okrem prípadov, kedy je táto ochrana v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Tieto Asimovove zákony vniesli do robotickej (Asimov je autorom slova “robotika”) sci-fi poriadok a funkčnosť. V Asimovových dielach sa nevyskytujú žiadne vzbury robotov.

Je nanajvýš jasné, že ak človek vyrobí zariadenie schopné myslieť a venuje mu nadľudskú silu, nemôže ho nechať behať po svete ako Shellyovského Frankensteina. Asimovovi roboti majú tri zákony nezmazateľne uložené vo svojich pozitronických dráhach a nikdy ich nemôžu porušiť. Samozrejme, ak sa niektorý z vedcov Národnej americkej spoločnosti (tá sa v jeho poviedkach objavoje veľmi často) na výrobu robotov nerozhodne vyrobiť robota bez nich. To sa udialo v knihe Kalibán (The Caliban, 1992), ktorú však Asimov písal spoločne s Johnom Wyndhamom na sklonku svojho života a zrejme by to inak nedopustil.
Robotická sci-fi je ale len jednou časťou Asimovovej tvorby. Jeho najväčším dielom je seriál noviel o Základni. Najprv napísal len trilógiu: Základňa, Základňa a Ríša, Druhá základňa (Foundation, 1951, Foundation and Empire,1952, Second Foundation, 1953). Ide dlhý rad navzájom spojených epizód vo vzdialenej budúcnosti. Vznikne vedné odvetvie psychosociológia, pomocou ktorého sa dá predvídať správanie spoločnosti v budúcnosti. Psychohistorik Salvor Hardin predvída rozpad galaktického impéria a založí Základňu, ktorá sa má zaoberať tvorou diela Encyclopaedia Galactica, vďaka ktorému sa má skrátiť obdobie temna z 50 000 len na 1000 rokov. Týchto tisíc rokov však majú Základňu stretávať rôzne krízy a len ich vhodným odstránením je možné dokázať obnovenie Ríše v takom relatívne krátkom časovom horizonte. Dielo je plné zvratov a prekvapivých situácií. V prevej, najzaujímavejšej časti Základňa Asimov ukazuje dôležitosť jednotlivých epôch a ich predstaviteľov pri riešení kríz. Najprv starostovia, potom obchodníci, obchodní magnáti a tak ďalej veľmi sofistikovane obchádzajú krízy. V slovenskom preklade je k dispozícii len prvá časť (Základňa, Tatran, 1977), čo je pre slovenského čitateľa obrovská škoda. Ďaľšia možnosť je siahnuť po českých prekladoch, ktoré vyšli v českom vydavateľstve AG Kult (1991). V knihách z tohto vydavateľstva je však Foundation nesprávne preložené ako “Nadace”. Seriál o Základni bol roku 1966 ocenený cenou Hugo ako najlepší sci-fi seriál histórie. Neskôr Asimov napísal ďaľsie tri časti. Na hraniciach Základne (Foundation’s edge,1982), Základňa, Zem (Foundation and Earth,1986) a Predohra k Základni (Prelude to Foundation). Za román Na hraniciach Základne získal Asimov Huga za najlepší román roku 1982. Za zmienku stoja ešte ďalšieie dve diela: Okruhliak na oblohe (Pebble in the sky, 1950) a Koniec Večnosti (End of Eternity, 1955). Obe sa zahrávajú s paradoxmi času a patria do výkvetu Asimovovej tvorby.

Obe vyšli v slovenčine.
Isaac Asimov je podľa názoru väčšiny čitateľov SF neprekonateľný, čo sa týka jeho prínosu pre svetovú vedeckú fantastiku. Je podpísaný pod takmer 400 (!) knihami. S ním umrela roku 1993 aj významná epocha svetovej SF, ktorej nositeľom bol predovšetkým Isaac Asimov.

1. 2 Frank Herbert (1942 - )

Je autorom preslávenej Duny! Ale ako autor poviedok sa príliš nepresadil a slávny je jednoznačne vďaka svojej fenomenálnej Dune. Herbert hovorí, že po tom, čo napísal asi dvadsať poviedok a žiadna sa nedočkala publikovania, rozhodol sa napísať román, ktorého ignorovanie bude veľmi ťažké. Vo svojich 32 rokoch vydal Dunu (Dune, 1974). 1. 2. 1 Duna

Duna - nehostinná, púštna planéta, na ktorej nespadne ani kvapka dažďa. V piesku žijú nebezpečné červy až 200 metrov dlhé. Duna je jedinou planétou Univerza, na ktorej sa nachádza Korenie. Nevyhnutné pre medzihviezdne lety, je silnou drogou a zdokonaluje zmysly. Na ťažbu Korenia dohliada vždy jeden z národov, žijúcich v područí cisára Padishaha Shaddama IV. Najvýznamnejšie sú znepriatelené rody Atreidov, ktorí žijú na modrej planéte Caladan a rodu Harkonnenov, ktorých domovom je planéta Giedi Prima. Významnú rolu v príbehu hraje Benegeseritské sesterstvo, ktoré má za úlohu vyšľachtiť vesmírneho nadčloveka Kwizatza Haderaka. Aby bolo šľachtenie ukončené, bolo potrebné aby Jessica Atreides, manželka vojvodu Leta Atreida porodila dcéru. Tá by sa vydala za potomka baróna Vladimíra Harkonnena, a ich potomok by bol Kwizatz Haderak. Jessiaca však z lásky k Letovi porodí syna Paula. Preto Shaddam IV chce zničiť rod Atreidov, povolá ich na Dunu, čo je normálne veľká česť. Je však dohodnutý s barónom Vladimirom Harkonnenom, že spoločne napadnú Atreidov na Dune a zničia ich. Paulovi sa však podarí utiecť a dostane sa k Fremenom- pôvodným obyvateľom Duny. Fremeni žijú hlboko v púšti a nikto nevie koľko ich vlastne na Dune žije. Žijú ukrytí v síčoch (skalných jaskyniach) ako uzavretá komunita. Fremeni Paulovi prezradia svoj cieľ- Duna ako zelená planéta. Fremeni zachytávajú každú kvapku vody pomocou vetrolapov- tie kondenzujú aj najmenšie percento vodných pár obsiahnutých vo vzduchu. Nakoniec, keď sa Paul Atreides napije vody života a nahliadne do “podstaty vecí” zaútočí pomocou červov na sídlo Harkonnenov aj Shaddama IV. na Dune. A Duna sa po vypustení vodných nádrží zo všetkých síčov stane zelenou planétou. Duna v slovenčine nikdy nevyšla, ale v češtine vyšiel aj druhý diel Deti Duny (Children of Dune, 1977).
Duna bola roku 1986 aj sfilmovaná kultovým režisérom Davidom Lynchom.

Napriek obrovskému rozpočtu a angažovaní slávnych hercov (vo filme si zahral aj slávny spevák Sting) bol film kasovým prepadákom. 1. 3 Ray Bradbury

Americký spisovateľ, ktorý má u nás obrovský úspech nielen medzi spisovateľmi SF. Možno, to má na svedomí jeho takmer básnický štýl, možno to že nikdy nepatril k zástancom tvrdej SF, ktorí kladú dôraz na fyzikálne zákony. Jemu ide o niečo celkom iné- rekvizity SF používa len na skúmanie ľudskej psychiky v situáciách fantastického “keby”. Ray Bradbury sa narodil roku 1920 v mestečku Waukegan v štáte Illionois a k písaniu sa dostal ako nadšený čitateľ Edgara Allena Poea, Edgara R. Burroughsa, Ambrosa Bierceho a H.P. Lovercrafta. V osemnástich publikoval svoju prvú poviedku a o rok neskôr už vydával vlastný časopis. V roku 1947 zhrnul svoje poviedky publikované v celom rade SF magazínov do svojej prvej knihy Temný karneval (Dark Carnival). O tri roky neskôr vydal Marťanskú kroniku (Martial Chronicles), ktorá sa stala svetovým bestsellerom a preslávil Raya Bradburyho.

1. 3. 1 Marťanská kronika

Marťanská kronika – dej poviedkového cyklu zasadený do rokov 1999 – 2026 postihuje fiktívne dejiny kolonizácie Marsu Pozemšťanami. Niektoré poviedky ukazujú neúspechy prvých expedícií (Ylla, Pozemšťania) a postupné zaľudňovanie Marsu po tretej expedícii (Tretia expedícia). Kolonizátori so sebou prinášajú svoje pozemské vlastnosti, túžbu po sebarealizácii (Zelené ráno), po zbohatnutí (Mŕtva sezóna), svoju samotu (Staroba). Marťanská kronika je tak skôr než kronikov života Marsu (Marťania podľahnú pozemskej infekcii a objavujú sa iba v malých skupinkách v horách) mnohostrannou sondou do reakcií ľudských organizmov vo vynímočných situáciách. Pozvoľnou civilizáciou sa život na Marse stále viacej približuje životu na Zemi, a to aj v negatívnom ohľade (Usher II s motívom E. A. Poea), po vypuknutí pozemskej atómovej vojny sa Mars vyľudňuje. Absurdnú situáciu ( pôvodné obyvateľstvo zničené kolonizátormi, a tí planétu opúšťajú) zvýrazňuje osamelosť tých niekoľkých ľudí, ktorí zostali ( Mlčiace mestá, Dlhé roky), i věci, ktoré im mali slúžiť (Prídu dažde). Novo prichádzajúce, vyhnanie zo Země vojnou (Výlet na milión rokov), získavajú – a v tom je vyústenie Marťanskej kroniky optimistické – i etickejší vzťah k novému domovu, miestu, ktoré im umožňuje žiť ľudskejšie ako na Zemi.

Nasledoval nemenej pôsobivý román 451 stupňov Fahrenheita (451 Fahrenheit degrees) popisujúci totalitárnu spotrebnú spoločnosť.

Napriek tomu sa Bradbury vždy radšej venoval krátkemu literárnemu útvaru- poviedke a na neveľkom priestore tak najviac vynikla jeho majstrovská skratkovitá kresba ľudských charakterov, ľudskej malosti aj veľkosti. Svoje práce zhrnul do celého radu zbierok, z ktorých za zmienku stojí Ilustrovaná žena (Illustrated wife, 1950), Ilustrovaný muž (Illustrated man, 1951) či Zlaté jablká zo Slnka (Golden apples from the Sun). Pokúsil sa však o všetky možné žánre- román, horor, poéziu, drámu a dokonca aj o operné libreto, ale v žiadnom nedosiahol majstrovstvo a istotu, ktoré obdivujeme v jeho poviedkach. Autorove poviedky sú plné strachu, tajomna, rovnako ako na druhej strane jemnosti či nežný a krehký humor. Jedna poviedka za druhou uchvacuje, prekvapuje a fascinuje: autorova neuveriteľná predstavivosť unáša čitateľa do nových dimenzií a oslňuje galaxiami neobyčajných postáv a záhadných situácií. Bradbury tu dokazuje nielen svoju neopakovateľnú schopnosť objavovať nepoznané, ale tiež dokonalú znalosť ľudského tvora, ochotu vnímať jeho sny a túźby a tiež odvahu postihnúť jeho slabiny a tienisté stránky našich pováh. Nespútaný fantázia eskamotéra so slovami a príbehmi by si bezpochyby zaslúžili aj úctu takého majstra, akým určite bol Edgar Allan Poe.

1. 4 Robert Sheckley

Narodil sa roku 1928, vyštudoval po návrate z kórejskej vojny newyorskú univerzitu a v roku 1952 mu v Imagination science fiction vyšla prvotina Záverečná skúška (Final Examination). Čoskoro sa stal stálym autorom časopisu Galaxy, ktorý bol rajom pre autorov ľahkého pera so zmyslom pre humor. Za necelých dvadsať rokov tak vydal viac než stovku poviedok a tri romány na pokračovanie. Jeho poviedky postupne začali uverejňovať aj ďaľšie časopisy- Astounding a The magazine of fantasy and science fiction, takže kvôli svojej veľkej spisovateľskej potencii začal používať aj dva pseudonymy- Finn O’Donnovan a Phillips Barbee. Písal s neobyčajnou rýchlosťou, naviac všetky časopisy s nadšením siahali po jeho humorných príbehoch, v ktorých sa bežné spisovateľské rekvizity ako rakety, mimozemšťania, preľudnenie, kultúra, budúcnosť, láska, smrť menili na niečo humorné a satirické.
Sheckley napísal aj niekoľko vynikajúcich románov, napr. Desiata obeť (The tenth victim, 1958), Prines mi hlavu kúzelného princa (Bring me the head of prince charming, 1962), Vymením telo, zn. Čestne vrátim (Mindswap, 1959). Všetky tieto romány vyšli vo vydavateľstve Ivo Železný, v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Všetky sú humorné, ideálne ľahké čítanie. Napriek tomu je v diele Sheckleyho evidentný kus majstrovstva a chuti do písania

2. ČESKÁ SF

2.

1 Karel Čapek (1890 - 1938)

Opomenutím Karla Čapka by sme sa dopustili nenapraviteľnej chyby- bez neho by svet nikdy nepoznal výraz “robot”. Isaaac Asimov by tak nemohol napísať mnohé zo svojich vynikajúcich diel a nemohol by vynájsť výraz “robotika”. Robotov Čapek stvoril v románe R.U.R (1921). 2. 1. 1 R.U.R. R. U. R
Predohra – za Dominom do kancelárie príde prezidentova dcéra Helena. Zaujíma ju výroba umelých ľudí. Domin jej vysvetlí jako vznikol nápad s robotmi, jako sa vyrábajú a predstaví jej pár kusov. Helena nedokáže pochopiť, že sú to roboti, stále si myslí, že majú dušu a že sú utláčaní. Potom prezradí, že prišla ako vyslanec Ligy humanity, aby zabezpečila robotom nejaké práva. V celej továrni pracujú len roboti iba riaditelia sú ľudia, načo Helena príde až potom čo sa s celým riadiacim štábom porozpráva ako s robotmi. Helene rozprávajú, že roboti sem tam dostanú kŕč a všetko v okolí rozbijú. Potom musia ísť do šrotu. Rozprávajú jej o tom, ako sa zachvíľu zmení svet, že nebude práce, všetko budú robiť roboti. Nakoniec, keď štáb odíde, Domin jej prezradí, že sa do nej zamiloval tak jako celý štáb a opýta sa jej, či si ho nechce zobrať za muža.

Prvé dejstvo - Domin so štábom prínášajú Helene dary k výročiu príchodu do továrne. Nána číta v novinách, že pár robotov sa vzbúrilo a že sa prestávajú rodiť deti. Neskôr si dá Helena zavolať robota Radia, ktorý mal kŕč. Zistí, že Radius mal nejaký skrat a nenávidí ľudí. Dr. Gall Helene vysvetlí, že deti sa prestávjú rodiť preto, lebo je nadbytok pracovných síl a ľudstvo je prakticky prežitok. Helena sa rozhodne zastaviť blížiacu sa katastrofu a spáli rukopis starého Rossuma - prány na výrobu robotov. Keď do Heleninej izby znovu vtrhne Domin so štábom, panuje medzi nimi veľká radosť, lebo videli prichádzať načas loď a to znamená, že skončila revolúcia a obnovili sa spoje. Z lode boli vyhodené letáky o útoku robotov, ktoré povolávali do služby všetkých robotov světa a hovorili, že majú vyvraždiť všetkých ľudí. Všetci ľudia z továrne ostali v okamžiku obkľúčení robotmi v jednej miestnosti. Domin a ostatní muži však vedeli, že ich poslednou záchranou môže byť rukopis starého Rossuma, lebo bez neho by sa roboti nemohli rozmnožovať a najviac za dvadsať rokov by sa všetci opotrebovali.

Druhé dejsvo - Muži obkolesili továreň elektrickým drôtom, takže pokial je funkčná elektráreň, roboti sa k nim nedostanú. Dr. Gall sa prizná, že na Helenin podnet vylepšil pár robotov a dal im dušu, preto mohli ovládnuť ďalších robotov a vzbúriť sa. Zároveň zistili, že Helena spálila listinu, za ktorú sa mohli vykúpiť.

Potom by mohli utiecť niekam na lodi a založiť nové ľudstvo. Nakoniec padne elektráreň a roboti sa na nich vrhnú. Pozabíjajú všetkých okrem Alquista. Roboti sa zmocnia celého světa, na ktorom je Alquist posledným žijúcim človekom.

Tretie dejstvo - Alquist si láme hlavu nad tým ako sa vyrábali roboty. Keď vie, že ľudstvo vyhynie, chce aby po ňom ostala aspoň spomienka – roboti, ale nemôže si spomenúť na výrobu. Samozrejme oveľa viac na tom záleží robotom, ktorí naňho tiež stále tlačia. Dokonca robot Damon mu navrhne, aby robil pokusy na živých robotoch. Aklquist najprv odmieta (roboti tiež čítia), ale nakoniec povie, že môže ísť. Damon najprv nechce, čo je veľký pokrok v romýšlaní robota, ale potom pôjde. Ako Alquist reže Damona, Damon strašne vyvádza a kričí, čo Alquist neznesie a prestane. Skrvavený Damon vybehne z laboratória a povie, že je lepšie žiť. Čo sú prvé náznaky pudu sebazáchovy. Alquist sem tam zbadá, že Helena sa smeje a zistí, že Gallovi roboti Primus a Helena majú k sebe určitú náklonnosť, preto chce dať okamžite Helenu na výskum. Primus mu však povie, že ak sa pohne rozbije mu hlavu. Keď mu Alquist vysvetlí, že bez neho by vymreli, ponúkne sa na pokusy on. Alquist prikáže Helene, aby mu pomáhala, ale ona samozrejme nechce, rozplače sa a ponúkne seba. Potom vypukne hádka o tom, kto pôjde pod nôž a Alquist pochopí, že Dr. Gall zostrojil dokonalých ľudí, ktorí sa milujú. Potom ich nechá na pokoji, lebo vie, že oni vybudujú na týchto troskách nové ľudstvo.

V podobných náladách sú napísané aj romány Továrna na absolutno (1922) a Věc Makropulos (1922). V podobnom duchu napísal aj svoju najúspešnejšiu drámu Krakatit (1924). Mladý vynálezca Prokop objaví účinnú trhavinu (Krakatit) v nádeji, že pomôže ľuďom pri ťažkej práci. Keď zistí, že človek je schopný zneužiť každý vynález. Pokúsi sa vynález zničiť, ale už je príliš neskoro a napriek bohatstvu, ktoré mu Krakatit priniesol sám seba preň zatracuje.
V tridsiatych rokoch sa K.Čapek cítil veľmi ohrozený expanzívnym a militantným nemeckým fašizmom, čo sa prejavilo v jeho tvorbe. Román Válka s mloky (1936) napáda fašizmus a ostro ho kritizuje, rovnako ako o rok hra Bílá Nemoc (1937).

2. 1. 2 Válka s mloky

Válka s mloky - Redaktori novín Golomber a Valesta hľadali v polovici dvadsiatych rokov pútavé námety pre svojich čitateľov. Narazili na človeka, starého námorníka , kapitána van Tocha, ktorý pri svojich cestách objavil neznámy druh mlokov. Všimol si, že mloky sú učenliví a inteligentní, ale nie ako ľudia.

Z tejto správy začali ťažiť obchodníci. Pán Bondy obstaral van Tochovi lode, aby mohol prevážať mloky a vyvážať ich do iných častí sveta. Mloci boli využívaní ako lacná pracovná sila, rýchlo sa rozmnožovali, až situácia začala byť neúnosná. Situácia sa obrátila proti ľudom. Mloky už nechceli byť len podriadený druh, a tak začali mať väčšie nároky na životný priestor. Osídlili podmorský svet a začali prenikať do srdca Európy cez Baltické more. Ľudia vyhlasujú vojnu mlokom a pán Povondra to berie na seba. Pán Povondra bol vrátnik u podnikateľa Bondyho a bol vášnivým zberateľom správ o mlokoch, ktoré mu donášal van Toch. Dobre vedel, čo znamená nebezpečenstvo, ktoré hrozí od mlokov. Keď bol starší, spozoroval pri rybačke na Vltave, živého mloka a vyčítal si, že to zavinil on. Keby nebol pustil van Tocha k pánovi Bondymu nezačali by sa prvé obchody s mlokmi.

2. 2 Ondřej Neff (1945 - )

Je momentálne najpopulárnejší český autor SF literatúry. Ako odporcovi komunistického režimu sa mu len s ťažkosťami podarilo vyštudovať fakultu sociálnych vied a publucistiky UK. Počas normalizácie pôsobil ako premietač v Pražskom kine Nosorožec. Sci-fi sa venuje od roku 1975 a jeho dielo je obdivuhodné. Do povedomia čitaťeľou sa zapísal vydaním bibliografickej štúdie Podivuhodný svět Julese Verna(1978). O štyri roky vydal prvé dejiny českej sci-fi Něco je jinak(1982) a neskôr dejiny svetovej sci-fi Všechno je jinak (1987). V roku 1985 naviac publikoval slávne Tři eseje o české sci-fi. Jeho poviedky sú vynikajúcou ukážkou čítania a pochopenia ľudskej psychiky. Ak vytvára nové vynálezy, tak len preto, aby poukázal na ľudskú bezradnosť so svojim rozumom. Tak je to v mnohých poviedkach zo zbierky Čtvrtý den až na Věky (1987).
Prvý groteskný SF román A včely se vyrojili vydal roku 1983 a odvtedy je najuznávanejším českým SF autorom. Jednými z najznámejších sú Jádro pudla (1984) a Vejce naruby (1985). Ale Neffove najznámejšie romány vyšli tesne pred revolúciu. Najlepší, Měsíc mého života (1988) pojednáva o živote Frantu Nedomého, ktorý sa prihlásil ako baník na Mesiac. Zhodou okolností zostane na Mesiaci na celý život. V štyroch častiach, ktoré sú všetky priliehavo nazvané Priekopníci opisuje Frantove príhody neuveriteľne pútavým spôsobom. Všetky udalosti sú pre čitateľa akoby rutinou, s ktorou sa stretáva každý deň. Posledným Neffovým dielom určeným širokej verejnosti je humorne- scifistický román Pole šťastných náhod (1989). 2. 2.

1 Pole šťastných náhod

Pole šťastných náhod - Hrdinom je mladý Martin, ktorý sa pohádal so svojou láskou a z trucu nenastúpi na vysokú školu. Martina totiž hádka zasiahne veľmi hlboko. S Radkou Martin prežil najkrajšie chvíle svojho života a spoločne prekonali aj tie menej radostné: “Kdyby nějaký počítač vybavený náležitými čidli měl vyhodnotit míru zkušeností jednoho i druhého a vykalkulovat šanci na úspěch, na obrazovce by se nutně musela zobrazit nula. Ale jistě by je to neodradilo. Nepoučení, vyděšení, ale vedení zavilou vúlí dosáhnout cíle. Dobyvatel nakonec bránu dobyl, byť za cenu značného poškození veřejí. Bylo to vítězství Pyrrhovo, neboť dobyvatel za ně zaplatil nejen bolestí, ale i krví: jak se totiž dral do pevně stisknuté a zoufale suché soutězky, poškodil si slizničnou řadu, odborně zvanou frenulum, lidově uzdička, která má za úkol poutat vnitřní list předkožky k ústí močové roury. Poškodil? Ubožák si ji dočista utrhl.” (www.archa.host.sk). Táto ukážka dokazuje veľkú nevýhodu Neffových diel: ich preklad do iných jazykov je plnohodnotným spôsobom takmer nemožný.
V súčasnosti je Ondřej Neff známy ako vydavateľ internetového denníka Neviditelný pes a zapálený propagátor internetu vôbec.

3.ZVYŠOK SVETA

3. 1 Herbert George Wells (1866- 1946)
Pokladá sa za zakladateľa modernej sf. Narodil sa v Londýne, po dokončení strednej školy sa prihlásil na medicínu, ktorá ho však čoskoro prestala baviť a tak prestúpil na prírodovedeckú fakultu. Krátke poviedky a eseje začal písať na Univerzite, ale kým napísal svoj najznámejší román Vojna svetov (War of worlds,1898), ubehlo ešte veľa rokov. 3. 1. 1 Vojna svetov

Vojna svetov - svojím dielom Vojna svetov sa nezmazateľne zapísal do histórie. Pojednáva o príchode mimozemšťanov z Marsu na Zem, ktorú chcú obsadiť, lebo ich vlastná planéta je už príliš prehustená. Pre dnešného čitateľa je mimoriadne zaujímavé, že H.G. Wells predvídal vznik niečoho, čo dnes poznáme ako laserový lúč. Pritom ho ešte skombinoval s vlastnosťami autogénu, takže mimozemšťania ničia záhadným spôsobom. Z jedného z ich početných končatín na okamih vyšľahne akoby plameň, neuveriteľne presný aj na veľkú vzdialenosť, takej teploty, že rybník pri Kenningstone sa po zásahu okamžite celý vypari. Po rozšírení tejto a podobných správ nastáva masový odchod z Londýna, ktorý je sprevádzaný obrovskou panikou civilného obyvateľstva a neskôr aj armády. Mimoriadne zaujímavý je fakt, že v USA po dramaturgickej úprave bol román vysielaný ako rozhlasová hra tak pútavo a zaujímavo, že spôsobil obrovskú paniku.

Nejakým nedopatrením totiž relácia nebola uvedená moderátorom a poslucháči si mysleli, že sa jedná o mimoriadne Európske spravodasjtvo.
Okrem Vojny svetov je H.G. Wells autorom veľkého počtu poviedok. 3. 2 George Orwell (1903-1950)

Vlastným menom Eric Arthur Blair sa narodil v Indii a do Anglicka sa jeho rodina presťahovala, keď mal štyri roky. Prvé verše uverejnil v miestnej tlači už v jedenástich rokoch a knižne debutoval v roku 1933 dielom Bez peňazí a nádeje v Londýne a Paríži (Without money and hope in London and Paris, 1933), v ktorom umelecky i dokumentárne opísal zážitky zo života medzi nezamestnanými žobrákmi, tulákmi a bezdomovcami. U nás dlhé roky z politických dôvodov neznámy a tak sa dve jeho najväčšie diela nemohli dostať do ruky čitateľovi žijúcemu na východ od železnej opony. Napriek tomu je Orwellova novela Zvieracia farma (Animal farm, 1945) u nás už veľmi známa a zaslúžila si uznanie a pozornosť. 3. 2. 1 Zvieraca farma

Zvieracia farma - vo veľkej stodole sa zišli všetky zvieratá z Panskej farmy a kanec Major im rozprával, ako zle sa zvieratá majú a že príčinou všetkého je človek. Rozpovedal im aj o svojom sne, v ktorom videl akési znamenie a naučil ich spievať pieseň “Zvery Anglicka". O tri dni Major zomrel. Prasce Napoleon, Snehuliak a Kvičiak, ktorý úvahy Majora spracovali, usporadúvali tajné schôdze a vysvetľovali princípy animalizmu aj iným zvieratám. Kobyle Moly sa nepáčilo, že po revolúcii nebude dostávať cukor a nebude môcť nosiť stuhy. Problémy boli aj so zdomácneným havranom Mojžišom, ktorý každému rozprával o “Lízankovej vysočine", kam sa dostanú po smrti všetky zvieratá. Naopak Boxer a Ďatelinka boli najoddanejšími žiakmi. V júni na Svätojánsku noc zvieratá ani v podvečer nemali čo žrať a tak uskutočnili revolúciu a svojich tyranov z farmy vyhnali. Potom zničili všetko, čo by im pripomínalo ľudí, sedemkrát zaspievali “Zvery Anglicka" a uložili sa na spánok. Na druhý deň navštívili Jonesov dom a dohodli sa, že nijaké zviera tam nikdy nesmie bývať. Snehuliak a Napoleon prevzali vládu, premenovali “Panskú farmu" na “Zvieraciu" a oboznámili ostatných so siedmimi bodmi, do ktorých sa dá animalizmus zhrnúť. Napíšu ich na stenu a budú predstavovať nemenný zákon, podľa ktorého sa všetky zvieratá budú riadiť na veky vekov a nikdy inak.
Sedem prikázaní:
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať.
4. Nijaké zviera nebude spať v posteli.
5. Nijaké zviera nebude piť alkohol.
6. Nijaké zviera nezabije iné zviera.
7.

Všetky zvieratá sú si rovné.
Zvieratá sa pustili do roboty - celé leto šla práca na farme ako hodinky. Najviac pracoval Boxer a jeho životné krédo bolo “Budem pracovať ešte viac". Jedine starého Benjamína revolúcia nezmenila, ak sa opýtali, či je teraz šťastnejší, záhadne odpovedal, že somári žijú dlho. V nedeľu sa nepracovalo a ráno sa vztyčovala zelená zástava, potom mali schôdze, kde rezolúcie na ďalší týždeň predkladali zásadne prasatá, potom sa spievalo. Prasatá si zriadili hlavný stan a organizovali ostatných do “Zvieracích výborov". Učili sa čítať a písať, avšak 100% to zvládol iba Benjamín. Najsprostejšie ovce sa vládali naučiť iba heslo: “Štyri nohy dobré, dve nohy zlé" a toto do nekonečna bľabotali. Zvieratá postupne prišli na to, že prasce dostávajú oveľa lepšie jedlo ako všetci ostatní. Kvičiak im to však vysvetlil veľmi rozumným spôsobom a tak nebol dôvod viac sa sťažovať. Chýry o revolúcii začali prenikať aj na ostatné farmy a farmári sa obávali, ako to celé dopadne. Zvieratá pri náznaku každej vzbury kruto trestali a dohodli sa, že Zvieraciu farmu získa opäť naspäť človek. Avšak v októbri boli pri svojom útoku porazení. Snehuliak a Boxer dostali vyznamenania “Zvierací hrdina prvého stupňa". Dohodli sa aj, že na výročia (12.10 - Bitka pri kravíne, svätojánska noc - revolúcia) budú slávnostne strieľať z dela. Prišla zima, Moly ušla, na poliach a už robiť nedalo. Snehuliak chcel, aby na kopci postavili polyfunkčný mlyn. Vypracoval plány na jeho výstavbu, avšak Napoleon s tým nesúhlasil. Farma sa rozdelila na dva tábory a začal sa politický boj. Keď Snehuliak obhajoval mlyn verejne, ovce bľakotali a napadlo ho deväť rozzúrených psov, ktoré ho z farmy vyhnali. Ostatných presvedčili, že on bol ich nepriateľ a že to bolo správne. Teraz však prišiel s myšlienkou výstavby mlyna Napoleon a všetkých presvedčili, že on to chcel aj predtým, len sa potrebovali zbaviť Snehuliaka. Mlyn sa začal stavať, všetky zvieratá usilovne dreli. Boxer pridal do svojho repertoára ešte jedno heslo: “Napoleon má vždy pravdu". Zvieratá sa tento rok nemali lepšie ako za Jonesa, nemali sa však ani horšie. Napoleon prišiel s ďalším nápadom - budú predávať vajíčka ľuďom. Peniaze? To bolo síce proti niekdajším zásadám, no zvieratá boli ticho. Protestovať sa neodvážili ani predtým, keď Napoleon zrušil zhromaždenia, vyhrážal sa totiž psami. Medzičasom sa Jones vzdal nádeje získať späť svoju farmu a odsťahoval sa na druhý koniec krajiny. Prasatá sa nasťahovali do domu - heslo č. 4 sa totiž záhadne zmenilo na: “Nijaké zviera nebude spať v posteli s plachtami".

V novembri prišli vetry a veterný mlyn zničili, ale za vinníka Vodca označil Snehuliaka. A tak sa posmelili a pustili sa do výstavby opäť. Všetko zlé, čo sa na farme odohralo, bolo pripísané Snehuliakovi. Prišiel čas zúčtovania - tí, čo sa kedysi ozvali proti Vodcovi sa teraz museli priznať k zločinu, že boli celý čas v spojení so Snehuliakom. Všetci boli na mieste popravení. Zvieratám zakázali spievať “Zvery Anglicka", lebo už to nebolo potrebné a oni pre nich zložili inú pieseň. K prikázaniu č. 6 pribudlo “bez príčiny". Napoleon sa stal akousi modlou - za všetko dobré mohol on, napísali mu i báseň, vymysleli mnoho výsostných prezývok. Farmár Frederick napadol farmu opäť, zničil mlyn, avšak podarilo sa ho vyhnať. Ostatných presvedčili, že mlyn postavia zase, dôležité je, že zvíťazili. A tak sa oslavovalo. Prasce odkiaľsi vytiahli debničku whisky a užívali si. A aj piate nariadenie bolo pozmenené slovami “do nemoty". Boxer bol vážne zranený a Napoleon na neho dobrosrdečne poslal namiesto lekára konského mäsiara. Roky ubiehali. Veľa zvierat ubudlo, mnoho ich aj pribudlo. Pre novonarodené zvieratá bola revolúcia len tradíciou, kúpené o nej ani nechyrovali. Prasiat a psov bolo na farme veľmi veľa - tí bohatli. Ostatní žili stále rovnako - hladovali, spali na slame, pili z napájadla a dreli na poliach. Tí starší sa snažili spomenúť si, či sa im v predrevolučných rokoch žilo horšie alebo lepšie. “Nepamätali sa. Jednoducho nemali s čím porovnávať svoj terajší život." (ORWELL, George: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 94) Boli jedinou farmou, kde všetko vlastnili a organizovali zvieratá - a to bola česť. Potajomky dokonca spievali aj “Zvery Anglicka". “Možno mali ťažký život, možno nie všetky sny sa im naplnili, ale …nikto medzi nimi nekráčal na dvoch nohách … nijaké zviera neoslovovalo iné zviera “pane" … všetky zvieratá si boli rovné." (ORWELL, George: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 95)
Začiatkom leta videli zvieratá čosi neuveriteľné - Kvičiak a aj ostatné prasce kráčali na dvoch nohách! Zvieratá sa chceli začať sťažovať, ale ovce začali bľabotať, čo ich učili od rána: “Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie!" Na stodole teraz bolo napísané jedno jediné prikázanie: “VŠETKY ZVIERATÁ SÚ SI ROVNÉ, ALE NIEKTORÉ ZVIERATÁ SÚ SI ROVNEJŠIE". A už sa nikto nepozastavoval nad vyobliekaným, fajku bafkajúcim Napoleonom …
Jedného večera prišli na návštevu farmári z okolitých fariem.

Sedeli za stolom, debatovali, popíjali, Napoleon oznámil, že odteraz sa bude farma volať “Panská farma". Ostatné zvieratá sa na tieto výjavy pozerali oknom. “Dvanásť hlasov burácalo hnevom - jeden ako druhý. Teraz už bolo jasné, čo sa to dialo s tvárami prasiat. Zvieratá vonku hľadeli z prasaťa na človeka. z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka; nedalo sa však už rozoznať, kto je kto." (ORWELL, George: Zvieracia farma. Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava, 1998, str. 102)

Orwellov román 1984 (nineteen eighty-four, 1949), je temné videnie budúcnosti. Orwell napriek tomu, že bol po celý život ľavičiar a socialista, videl v diktatúre akéhokoľvek druhu alebo názvu len jediné – to najhoršie. Román zobrazuje jednotlivca Winstona ako si postupne uvedomuje príšernosť sveta, v ktorom žije. Sveta, v ktorom deti udávajú svojich rodičov, radosť sa považuje za zločin a nad všetkými pravdami Strany vládnu neohroziteľne tri heslá:
1, VOJNA JE MIER
2, SLOBODA JE OTROCTVO
3, NEVEDOMOSŤ JE SILA

Zdanlivá protichodnosť myšlienok v týchto heslách je charakteristická pre celú stratégiu vládnutia Strany. Strany ktorá stvorila jedno ministerstvo len na to aby menila minulosť a zamestnáva ním státisíce ľudí. Winstonov boj nemôže byť úspešný. Monštrózna depresia celej knihy vrcholiaca pri mučení Winstona človekom, o ktorom si myslel, že sú priatelia a spoločne bojujú proti Strane je korunovaná nečakaným záverom celej knihy i tvorby Georgea Orwella. V čase písania románu 1984 bol totiž Orwell vážne chorý na tuberkulózu, ktorá ho nakoniec premohla. Dedičstvo jeho myšlienok je však nesmrteľné. Orwellov pohľad je vyložene vizionársky- jeden z mála vynálezov románe 1984 je stroj na mučenie.
Z Orewellovho diela priam kričí vážne memento ľudskej bezohľadnosti.

3. 3 Stanislaw Lem (1921-1991)

Bol lekár, filozof, románopisec, literárny teoretik futurológ a najprekladanejší poľský autor vôbec a samozrejme jeden z najznámejších svetových autorov sci-fi najvyššieho rangu. Absolvoval gymnázium a vyštudoval medicínu, ale jeho vzdelanie a záujmy sú oveľa širšie. Okrem iného je zakladajúcim členom Poľskej astronautickej spoločnosti a členom Poľskej kybernetickej spoločnosti. Presadil sa hneď svojim prvým uverejneným románom Astronauti (Astronauci, 1951), preloženým do desiatky jazykov a sfilmovaným v koprodukcii Poľsko/NDR. Dnes bibliografia Lemových diel presahuje 40 titulov, väčšinou SF, z toho viac ako dve tretiny preložené do češtiny či slovenčiny.

Tri roky po Astronautoch vyšla zbierka poviedok Seznam (Seznam i inne opowiadania, 1954), v ktorej sa po prvý krát objavila postava hviezdneho baróna Prášila, kapitána galaktickej plavby Ijona Tichého, hrdinu dvoch cyklov komických grotesiek, Ciest a spomienok Ijona Tichého. Ďaľšie tichého osudy zachytil Stanislav Lem v knihách Hviezdne denníky (Dzienniki gwiazdowe, 1957) a Kniha robotov (Ksiega robotóv, 1961). Po česky vyšli postupne všetky príbehy v súboroch Sezam(1957), Spomienky Ijona Tichého (1964), Zachráňme vesmír (1966) a predovšetkým Futurologický kongres (1977). V zbierke poviedok Invázia z Alderabanu (Inwazja z Alderabanu, 1959) vstúpil na scénu druhý hrdina mnohých príbehov, kadet Pirx. Na rozdiel od chvastajúceho sa Ijona Tichého je to hrdina veľmi nehrdinský. Aj Pirxove osudy mohli poľskí čitatelia sledovať postupne v niekoľkých knihách. Po česky vyšiel len Lov (Polowanie, 1965). V roku 1968 súhrnné vydanie Príhody pilota Pirxa (Opowieści o pilocie Pirxie). Humor nechýba ani v treťom veľkom tematickom okruhu lemových poviedok, osobitých robotských rozprávkach, vydaných prevažne v knihách Robotské rozprávky (Bajky robotów, 1964) a Kyberiáda (Cyberiada,1965). Niektoré z nich vyšli počesky v zbierkach Spomienky Ijona Tichého a Zachráňte vesmír.
Budúci svet zobrazil Stanislaw Lem v celom rade románov K mrakom Magellanovým (Oblok magellana, 1955), Eden (1959), Zápisník nájdený vo vani (Pamietnik znaleziony w wannie, 1961), Návrat z hviezd (Powrót z gwiazd,1961), Pánov hlas (Glos pana, 1968). Všetkým týmto románom je spoločné to, že autor si všíma rozvoje medziľudských vzťahov a problémov spoločenského rázu oveľa viac než vedy a techniky. Zvláštny záujem prejavuje Lem aj o problematiku styku s mimozemskými civilizáciami. O pokusoch naviazať spojenie s obrovskou a človeku nepochopiteľnou civilizáciou, skladajúcou sa zo žijúceho oceánu, pokrývajúceho celú planétu, písal Stanislaw Lem v románe Solaris (1961), do viac ako dvadsiatich jazykov. O tri roky neskôr v Nepremožiteľnom (Niezwyciezony, 1964) popisuje Stanislaw Lem civilizáciu vzniknutú evolúciu neživej hmoty a neprekonateľné problémy, na ktoré naráža každý pokus o dorozumenie.
Počas štyridsiatich rokov literárnej tvorby sa Stanislaw Lem pokúsil aj o rozhlasové hry a televízne inscenácie a o filmové scenáre, o detektívky s filozofickým podtextom- Vyšetrovanie (Sledztwo, 1959) a Nádcha (Katar, 1976). Posledný Lemov román Fiasko (1987), je prekvapivo dobrodružný príbeh z budúcnosti, ktorý štýlovo naväzuje na Nepremožiteľného.

4. DISKUSIA

Podľa môjho názoru je SF veľmi dôležitý lit. žáner, ktorý zohral veľkú úlohu v minulosti a určite zohrá aj v budúcnosti.

Čítanie SF podporuje predstavivosť o budúcnosti, chápanie istých nových, doposiaľ neprebádaných tajomstiev. Veď ešte pred nedávnom bola pre autorov SF hlavnou témou let na Mesiac. Ľudia ich vtedy odcudzovali a považovali za bláznov. A dnes je to skutočnosť. Bola to práve fantázia, ktorá dokázala poháňať vedcov vpred. Veď keby sa uspokojili s tým, čo dosiahli dovtedy a nemali by ďalšie ciele do budúcnosti, tak potom by sa nemohlo vytvoriť nič nové. Podľa môjho názoru je čítanie SF veľmi príjemná relaxácia, a preto ma občas zaráža, že je v spoločnosti veľkou časťou čitateľov odcudzovaná. Je to možno spôsobené aj rôznymi nadsadenými filmami, ktoré nemajú so SF nič spoločné. Sú to iba predražené americké komerčné filmy, ktoré majú zaujať svojimi výbuchmi a primitívnym dejom. Bolo to vidieť aj na filmoch Star Trek alebo Star Wars, ktoré boli všade predstavované ako sci-fi filmy. Tieto filmy mali od SF asi tak ďaleko ako Snehulienka a sedem trpaslíkov od hororu. A toto všetko vrhá zlý tieň na sci-fi knihy, ktoré sú obsahovo vecnejšie ako všetky filmy z “Hollywoodu” dohromady. Veď keď porovnám primitívny dej týchto filmov s fenomenálnym skúmaním psychiky človeka v hraničných situáciách v podaní G. Orwella, je to až smiešne. Ale aj tak je čím ďalej tým viac čitateľov SF, čo veľmi dobre prospieva tomuto literárnemu žánru. A tak môžeme dúfať, že sa autori budú aj naďalej venovať tejto téme, aby ľudia ako som ja, mali možnosť stráviť voľné chvíle pri čítaní SF kníh.

5. ZÁVER

Snažil som sa opísať SF takú, aká je v skutočnosti a nie takú ako ju niektorí ľudia berú. Verím, že táto literatúra sa bude i naďalej rozvíjať a že čitatelia budú naďalej siahať po knihách s touto tematikou. SF je veľmi náučná literatúra a bola by škoda, keby sa jej nevenovalo toľko priestoru, ako si zaslúži. V tejto SOČ-ke som opisoval viacerých spisovateľov, ktorí žili každý v inom období a mali odlišný spôsob písania kníh, iný štýl a iné témy. V týchto knihách si každý nájde svoju tému, lebo tu boli použité rôzne námety: od vzbury robotov, cez osídlovanie cudzích plánét, hovoriacich zvieratách, inteligentných a citlivých robotov. Všetky námety som tu samozrejme nemohol spomenúť. Preto každý, kto si rád prečíta knihu, by mal vyskúšať aj tento žáner.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sci-fi (SOČ)