Stratený raj už svojím titulom a úvodnými veršami naznačuje hlavnú tému: neposlušnosť prvých ľudí a ich vyhnanie z raja, spojené s odbojom niektorých anjelov a vznikom protikladu raja - pekelného Pandemónia. V tomto epose sa spája príbeh pádu človeka založený na nedogmaticky chápanom biblickom mýte (zahŕňa podrobný opis Satanovej vzbury, ktorá je okrem iného alegóriou anglickej revolúcie) s reflexnou poéziou, ktorá zachytáva mytologické postavy v psychologickej hľbke (Adam, Eva), problematizujúcu božskú autoritu, odpor voči nej ako aj samotnú povahu zla (Satan). Milton zdôrazňoval nezávislosť ducha a slobodnú vôľu. Scénou je celý svet vrátane magickej nádhery neba, krásy raja a temnoty pekla. Štýl je komplikovaný s mnohými latinskými syntaktickými zvratmi. Básnik, Adam a archanjeli Rafael, Michal a Gabriel v dvanástich spevoch rozprávajú príbeh od stvorenia sveta cez pád anjelov a nepsolušnosti človeka až po vyhnanie prarodičov z raja. Hlavným hrdinom je Satan, kotrý sa vzbúri proti nespravodlivému a despotickému Bohu a proti nebesiam. V porovnaní s nevýraznými postavami Boha, Adama a Evy je to veľkolepý obor nezlomnej odvahy a múdrosti, hrdý vodca vzbúrených anjelov. Proti Stvoriteľovi zosnuje plán pomsty, tým že zvedie prarodičov na hriech, a tí musia potom opustiť Eden. Satan sa v paláci Pandemónium radí so svojími anjelmi a vprenesenom význame symbolizuje puritánasky parlamnet. Boh a jeho anjeli predstavujú absolutistického monarchu a jeho dvor. Prameňom bola Miltonovi samozrejme Biblia, poňatá však veľmi orginálne a doplňovaná stredoveko mystickým židovským výkladom Starého zákona Kabalou. Popri tom sa Milton inšpiroval anitckými a renesančnými vzormi, hlavne homérskymi eposmi, Vergiliovou Aeneidou, veľkými gréckymi tragédiami (pôvodne koncipoval dielo ako tragédiu, ktorá sa mala volať Adam Unparadized), ďalej francúzskym protestantským eposom o stvorení sveta z pera Du Bartase a inými. Z domácich tradícií nadväzoval pravdepodobne na staroanglickú Genesis B. Na novodobého čitateľa kladie Mitlonov epos najvyššie nároky práve tým, čo bolo a aj ostáva jeho najväčšou umeleckou prednosťou: imponujúca jednota v celkovom poňatí ako aj v slovnom, metrickom a obraznom bohatstve. Keďže už bol slepý a nemohol si jednotlivé časti sám znova prečítať, zachovával si zostrenou citlivosťou v pamäti nielen všetky deje a charakttery, ale i celú epickú štruktúru a veršovú melódiu. Tak obrátil v silu dokonca i slepotu. Vytvoril epos vzácnej harmónii a symetrie. Stratený raj vôbec nie je monotónny ani vo forme verša, ani v slovnom výbere a ani v celkovej kompozícii. Je naopak plný pohybu, variácií, napätia, zmien a prekvapení.