Po preštudovaní základných vstupných údajov o Johnovi Miltonovi, človeka napadá odstrašujúca myšlienka, či je vôbec možné v krátkej študentskej práci obsiahnuť a opísať umelecké diela tohto velikána anglickej histórie. J. Milton bol najvýznamnejším pamfeltistom a básnikom obdobia anglickej buržoáznej revolúcie. Jeho život je prepletený nespočetnými významnými dielami, či už prozaickými alebo poetickými, ktoré navždy ovplyvnili britskú kultúru aj myslenie. J. Milton sa narodil 9. 12. 1608 v Londýne, v rodine úspešného notára a drobného skladateľa, ako jedno z piatich detí. Dostalo sa mu slušnej výchovy a dobrého vzdelania. Na jeho vývoj mala nepochybne vplyv aj otcova láska k hudbe a umeniu. Vďaka otcovej priaznivej finančnej situácii bol oslobodený od bežného údelu vtedajších neurodzených umelcov – závislosti na šľachtických patrónoch, kráľovskom dvore alebo cirkvi. Toto mu istotne dodalo krídla voľnosti a slobodného prejavu svojich myšlienok. Bol to človek metodologický a nesmierne vzdelaný. Poukazuje na to aj fakt, že dokázal tvoriť okrem angličtiny aj v latinskom a talianskom jazyku (popri tom ovládal gréčtinu, hebrejčinu, francúzštinu a čiastočne španielštinu a sýrštinu). Bol to výborný pozorovateľ a veľmi citlivo reflektoval na vnemy, či už zo súkromného alebo spoločenského života. Z oblasti, kde reagoval na súkromný život sú to napríklad aj Doktríny a metódy rozvodu, diela na tú dobu veľmi odvážne, ba až kacírske. Z mnohých diel reagujúcich na spoločenské búrlivé dianie anglickej buržoáznej revolúcie ja vrcholom prozaické dielo Areopagitika, reč pána Johna Miltona za slobodu nepovolenej tlače, určená anglickému parlamentu. Väčšinu svojho života prežil Milton na britských ostrovoch. Za zmienku stojí jeho „Grand Tour“, ktorú uskutočnil po ukončení štúdia na Cambridgei, veľkú kultúrne výchovnú cestu po Európe. Gro jeho pobytu bolo venované Taliansku, hlavne Rímu a Florencii, kde spoznal aj starého Galilea, uvrhnutého inkvizíciou do väzenia. Taliansko zapôsobilo na Miltona silným, celoživotným dojmom. Sila kultúrneho dedičstva Talianska utvrdila Miltona v rozhodnutí dať svojej vlasti epos, ktorý by sa vyrovnal Božskej komédii, alebo Zúrivému Rolandovi. Jeho poznávacio-náučnú púť ukončili varovné správy o prepukajúcich nepokojoch doma. Prerušil svoju plánovanú cestu do Grécka a cez Ženevu sa vrátil späť do vlasti.

Ako hovoril o tom on sám, „volala ma naspäť; lebo som bol presvedčený, že by bolo podlé cestovať po cudzine a pestovať kultúru ducha, zatiaľ čo moji spoluobčania zápasili doma o slobodu.“ Počas obdobia revolúcie až na krátke výnimky Milton zanechal na dvadsať rokov tvorbu poézie. Jeho neustávajúca húževnatosť a stála tvorba sa odzrkadlila aj na jeho zdraví, Milton postupne oslepol. So svojou slepotou sa vyrovnal v diele On his Blindness, kde si posilnil vedomie, že prišiel o oči „v obrane slobody“. Počas vlády Karola II. bol na čas uväznený, ale až zázračne a za výdatnej pomoci priateľov unikol ďalším represáliám, možno aj preto, že bol slepý a zostarnutý. Práve v tomto období sa pozdvihol k plnej veľkosti charakteru a tvorby. Celou silou a sústredením sa vložil do svojho celoživotného zámeru, dať svojmu národu svetový epos. Zdanlivo zničený človek, vydaný na milosť a nemilosť politickým odporcom, žijúci v stálom nebezpečí prenasledovania, vytvoril svoje životné dielo Paradise Lost. Nie je možné po krátkom samoštúdiu a v stručnej práci obsiahnuť a spomínať všetky diela Miltonovej tvorby. Bolo by to nezodpovedné a veľmi povrchné. Mierne dlhší úvod tejto práce má skôr čitateľovi otvoriť v krátkych bodoch pohľad na historické udalosti a dianie, ktoré Miltona ovplyvňovali. Bez aspoň stručných znalostí dejinných súvislostí, by totiž opisovať jeho umelecké diela nemalo žiaden zmysel. Vybrané umelecké diela Johna Miltona
Do skoršieho obdobia intelektuálneho dozrievania patria básnické prvotiny L´Allegro (Veselý muž) a Il Penseroso (Zamyslený), divadelné skladby, masky, napr. Arcades, Lycidas, pastorálna elégia na smrť priateľa, Sonnets, pozostávajúce z často oslavovaného charakteru a takmer bez ľúbostného obsahu. V elégii On the death of a fair infant dying of a cough žiali nad smrťou netere. Medzi básne tohto obdobia patria Song. On May morning (Pieseň. Na májové ráno), On Shakespeare, On time, At a Solemn Musick, The fifth ode of Horace, parafrázy žalmov a iné.
Vrcholné obdobie je kulmináciou Miltonovej tvorby. Napísal veľkolepú epickú báseň s biblickým námetom Pradise Lost v pentametrickom blankverse. Ďalšie dielo Paradise regained je pokračovaním P.L., estetický účinok je však oveľa menší. Paralely s Miltonovým životom možno pozorovať v tragédii Samson Agonistes. Vo svojich dielach spájal výdobytky myslenia renesancie s reformačným duchom a svojím rozsiahlým dielom vplýval na mnohé generácie spisovateľov a mysliteľov.
Paradise Lost - publikované 1667
Je vrcholným dielom anglickej literatúry obdobia buržoáznej revolúcie. Vyniká harmóniou a melodickosťou, napísané je blankversom.

Stratený raj už svojím titulom a úvodnými veršami naznačuje hlavnú tému: neposlušnosť prvých ľudí a ich vyhnanie z raja, spojené s odbojom niektorých anjelov a vznikom protikladu raja - pekelného Pandemónia. V tomto epose sa spája príbeh pádu človeka založený na nedogmaticky chápanom biblickom mýte (zahŕňa podrobný opis Satanovej vzbury, ktorá je okrem iného alegóriou anglickej revolúcie) s reflexnou poéziou, ktorá zachytáva mytologické postavy v psychologickej hľbke (Adam, Eva), problematizujúcu božskú autoritu, odpor voči nej ako aj samotnú povahu zla (Satan). Milton zdôrazňoval nezávislosť ducha a slobodnú vôľu. Scénou je celý svet vrátane magickej nádhery neba, krásy raja a temnoty pekla. Štýl je komplikovaný s mnohými latinskými syntaktickými zvratmi. Básnik, Adam a archanjeli Rafael, Michal a Gabriel v dvanástich spevoch rozprávajú príbeh od stvorenia sveta cez pád anjelov a nepsolušnosti človeka až po vyhnanie prarodičov z raja. Hlavným hrdinom je Satan, kotrý sa vzbúri proti nespravodlivému a despotickému Bohu a proti nebesiam. V porovnaní s nevýraznými postavami Boha, Adama a Evy je to veľkolepý obor nezlomnej odvahy a múdrosti, hrdý vodca vzbúrených anjelov. Proti Stvoriteľovi zosnuje plán pomsty, tým že zvedie prarodičov na hriech, a tí musia potom opustiť Eden. Satan sa v paláci Pandemónium radí so svojími anjelmi a vprenesenom význame symbolizuje puritánasky parlamnet. Boh a jeho anjeli predstavujú absolutistického monarchu a jeho dvor. Prameňom bola Miltonovi samozrejme Biblia, poňatá však veľmi orginálne a doplňovaná stredoveko mystickým židovským výkladom Starého zákona Kabalou. Popri tom sa Milton inšpiroval anitckými a renesančnými vzormi, hlavne homérskymi eposmi, Vergiliovou Aeneidou, veľkými gréckymi tragédiami (pôvodne koncipoval dielo ako tragédiu, ktorá sa mala volať Adam Unparadized), ďalej francúzskym protestantským eposom o stvorení sveta z pera Du Bartase a inými. Z domácich tradícií nadväzoval pravdepodobne na staroanglickú Genesis B. Na novodobého čitateľa kladie Mitlonov epos najvyššie nároky práve tým, čo bolo a aj ostáva jeho najväčšou umeleckou prednosťou: imponujúca jednota v celkovom poňatí ako aj v slovnom, metrickom a obraznom bohatstve. Keďže už bol slepý a nemohol si jednotlivé časti sám znova prečítať, zachovával si zostrenou citlivosťou v pamäti nielen všetky deje a charakttery, ale i celú epickú štruktúru a veršovú melódiu. Tak obrátil v silu dokonca i slepotu. Vytvoril epos vzácnej harmónii a symetrie. Stratený raj vôbec nie je monotónny ani vo forme verša, ani v slovnom výbere a ani v celkovej kompozícii. Je naopak plný pohybu, variácií, napätia, zmien a prekvapení.

Už len tým, že si zvolil blankvers ako jediné metrum, vtiskol Milton svojmu eposu veľkolepú jednotu a zároveň voľnosť. Vo veršoch, hlavne v dramatických rečiach Satana a jeho druhov, prejavovala sa Miltonova znalosť zložitých pravidiel renesančnej rétoriky. Používal mnohé nové slová viac z románskych ako germánskych zdrojov, tak ako to odpovedalo duchu renesancie. Používal mnoho inverzií v slovoslede (už len napr. v titulku Paradise Lost miesto obvyklého Lost Paradise). V celkovej kompozícii Strateného raja sa prejavuje nevšedná formálna prepracovanosť ako aj tvorivá uvoľnenosť, ktorá je však podriadená centrálnemu ideovému zámeru. Pôvodné rozdelenie do desiatich kníh zmenil Mitlon v poslednej verzii (vydanej 1674, teda v roku svojej smrti) na dvanásť. Od začiatku kombinoval hlavnú tému pádu Adama a Evy druhou veľkou témou padlých anjelov. Tím vnášal do eposu dráždivú dejovú retardáciu, ale súčasne aj dramatický konflikt dobra so zlom a naviac aj vysvetlenie príčin pádu človeka. Dobro sa Miltonovi s jasnou logickou dialektikou spájalo so zlom ako nutným protikladom. Satanovi sa prirodzene darí zviesť Evu najprv vo sne a potom v skutočnosti; potom Adam už celkom racionálne, s otvorenými očami, rovnako ochutnáva zakázané ovocie, aby sa mohol s Evou vydať na cestu skutočným, zrelým životom. V Miltonovej básnickej interpretácii to symbolizuje cestu každého človeka i celého ľudstva od prvotnej nevinnosti, ukájajúceho sa ilúziami večnej blaženosti, k obtiažnemu, ale skutočnému veku dospelosti. Paradise Regained - publikované 1671
Je to druhý Miltonov epos, alebo skôr epyllion o štyroch kratších knihách. Vznikol ako logické dovŕšenie eposu prvého. Hlavný námet je pokúšanie Krista v púšti. Hrdinská tragédia čerpá zo Starého zákona a vytvára paralelu medzi hrdinovým osudom a básnikovou nezlomnosťou v utrpení. Kristovo pokušenie a jeho nepoddajná rezistencia ostávala pre Miltona výzvou: vyvážiť porážku Adama a Evy víťazstvom Kristovým. Milton potreboval vo svojom diele Mesiáša poľudštiť, aby nestál v nerovnom meraní síl s dvoma obyčajnými ľuďmi, Adamom a Evou. Zároveň sa tým zmenil i charakter Satana, ktorý sa javí ďaleko menej titansky. Kristus vystupuje ako rozvážny mladík, premýšľajúci o svojom poslaní a uvážene rozpravujúc so Satanom i napriek štyridsaťdňovému pôstu na púšti. Cez to všetko bravúrne odoláva Stanovým lákavým ponukám a zvodom. Keď Satan stroskotáva vo všetkých svojich nástrahách, uchopí Krista a odnesie ho na vrchol najvyššej jeruzalemskej hory a vyzýva ho aby skočil dole, keď je synom Božím.

Milton tým nasledoval Bibliu, aby ukázal, že samoľúbosť je najväčšie pokušenie. Kristus i tentokrát slávnostne odoláva a pokušiteľ sa zrúti do hlbín, kým Mesiáša znesú anjeli do rozkvitnutého údolia, kde ho nakŕmia a napoja. Miltonov Kristus nie je iluzionistický svätý obrázok, ale postava inteligentného a skromného muža, ktorý bez siláckych gest prekonáva všetky životné prekážky a pokušenia. Raj znovunadobudnutý nedosiahol umeleckej účinnosti ako Raj stratený. Samson Agonistes - publikované 1671
Samson bojovník Je básnická tragédia so silnými autobiografickými črtami. Dielo sa vyznačuje kompozičnou zovretosťou, úspornosťou básnického jazyka, do ktorého sa poetické ozdoby zapojujú s maximálnou funkčnosťou. Poňal Samsona dôsledne v duchu vrcholnej antickej tragédie. Dodržal presne dramatické jednoty miesta (pred väznicou v palestínskom meste Gaza), času (24 hodín) aj deja (heroická smrť biblického Samsona podľa Knihy sudcov XVI). Do deja neuvádzal postavy a výstupy komické. Použil podľa gréckeho a talianskeho modelu tragický chorus, ktorý komentoval vnútorný aj vonkajší vývoj hrdinu.
Samson bol hebrejský bojovník, ktorého zradila Dalila a zajali Filištínci. Na sklonku života žil v zajatí slepý a bezmocný (podobnosť s poslednou fázou Miltonovho života). Vo väzení ho navštívia jeho súkmeňovci aj otec Manou, ktorí ho utešujú a veria v jeho vyslobodenie. Navštevuje ho i žena Dalila (Milton puritánsky opomenul Samsonovu záľubu v ľahkých ženách a urobil z Dalily jeho zákonnú ženu), ktorá ho prosí o odpustenie, ale Samson ju odmieta. Na konci ho pozývajú, aby pre potešenie filištínskych kniežat predviedol ukážku svojej sily a pobavil pánov. Ponížený a oslepený Samson heroicky strháva na nich aj seba stĺpy slávnostnej siene.
Celkový osud hrdinu priam symbolicky uzatvára Miltonov heroický osobný aj tvorivý život. Pretavil tu všetky osobné aj politické podnety do zvrchovanej umeleckej podoby.

Záver
Ako už bolo spomenuté na začiatku, je ťažké obsiahnuť diela a význam Miltonovej tvorby v jednej práci, avšak aj z týchto riadkov je nesporné že išlo o diela, ktoré ovplyvnili danú dobu a aj radu ďalších generácií umelcov. Miltonova nezlomná sila, metodologický prístup, viera v slobodu šírenia myšlienok, štýl pera a mnohé ďalšie aspekty majú silnú odozvu aj dnes. S pokušením zla ako aj s cenzúrou a útlakom sa stretávame na mnohých miestach tohto sveta každý deň, po viac ako troch storočiach Miltonovej smrti. V jeho dielach je vidieť, že predovšetkým v najhlbšom ponížení duchovnom aj fyzickom sa najvyššie vzopäla jeho umelecká sila.

Ku sklonku života nemal mnoho peňazí; veď za Stratený raj dostal len 10 libier, ale mal mladú oddanú milujúcu manželku a mnoho obdivovateľov a priateľov. Mohol sa pozerať na svoj život s pocitom hlbokého uspokojenia, keďže ani v najkritickejších obdobiach nezradil svoje mravné ani politické princípy a svoje radikálne republikánske presvedčenie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Joh Milton - umelecké diela