Staroslovienska literatúra, kultúra a vzdelanosť

Slovenská stredoveká literatúra (800 - 1500)

Staroslovienska literatúra (863 - 1000)

V 9. storočí - Veľkomoravská ríša - knieža Rastislav poslal poslov do Byzantskej ríše, aby požiadal Michala III o vierozvescov. Franskí kňazi totiž šírili kresťanstvo v nezrozumiteľnom jazyku pre ľud – latinčine. Roku 863 prišli na V.M. Konštantín a Metod (bratia zo Solúna) hlásať kresťanské náboženstvo v slovanskom jazyku (staroslovienčina), pred príchodom na V.M. vymysleli písmo – hlaholiku. Pretože Konštantín a Metod marili úsilie franských kňazov o nadvládu nad V.M. obvinili ich z bohorúhačstva a muslei odísť do Ríma. Pápež Hadrian II. schválil staroslovienske preklady a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora a prijal meno Cyril. Metod sa vrátil na V.M. a Svätopluk ho uväznil, po 2 rokoch ho Ján VIII pretustil. Po jeho smrti bola starosloviečina zakázaná a slovienski kňazi museli odísť. Hlaholika bola prerobená na cyriliku (vznikla v 10. storočí ako vyvinutejšia forma hlaholiky v Bulharsku). Konštantín bol proti trojjazyčníkom (ľudia uznávajúci latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu).

Začiatky našej literatúry sa utvárajú ešte pred vznikom V.M. .Zachovali sa zlomky ústnej ľudovej slovesnosti, ktorá vznikla pred písanou literatúrou. Sú to:
a) piesne (Morena morena, Jano Vajáno, Hoja ďuňďa hoja...)
b) hádanky, príslovia, porekadlá, fantastické rozprávky
Táto časť literatúry (ľudová slovesnosť) odzrkadľuje vtedajšie myslenie našich predkov.
V Proglase (1. slovanská báseň – napísal Konštantín) sa oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľ knižnej vzdelanosti. Metod preložil Starý zákon. Najvýznamnejšie pamiatky:
Pochvala Cyrilovi Filozofovi
Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda
Život Konštantínov
Moravsko - panónske legendy - sú to životopisy dvoch slovanských vierozvestcov Konštantína a Metoda. Ich život je z konca 9. storočia. Pripisujú sa Klimentovi (zomrel v 916), ale asi sú dielom dvoch autorov. Tvorí ich:
Život Konštantína – sústrďuje sa na predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka.
Život Metoda - je kratší. Epickejší, autor sa venuje hlavne činnosti na V.M. nielen preto, že tam žil 20. rokov, ale ja kvôli tomu, že mal zásluhy na tom, že vznikla na našom území samostatná cirkevná provincia. Staroslovienčina nezanikla ani po odchode žiakov Cyrila a Metoda a ich učeníci napísali diela: O písmenách a Život Naurov.

Starosloviensky jazyk sa vyrovnal latinčine i gréčtine.
Význam Cyrilometodejskej tradície: bola morálnou posilou Slovákov. Dokazovala starobylosť našej kultúry. Príchod Cyrila a Metoda na V. M. zamedzil vplyv Franskej ríše.Veľkomoravská a Cyrilometodejská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä v 17. storočí. Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár).

Latinsky písaná literatúra (1000 - 1500)

Zánikom V. M. sa Slovensko stáva časťou Uhorska. Uhorsko sa orientovalo na latinskú kultúru a vzdelanie. Strediská vzdelania - kláštory, cirkevné a mestské štáty, univerzity(Praha, Krakov, Viedeň)
Literárne žánre - legendy, kroniky, exemplá
Exemplá: spestrovali kázne, predstavovali začiatok umeleckej prózy
Legendy: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (biskup Maurus) - legenda sa zaoberá životom sv. Svorada, ktorý vstúpil do kláštora na Zobore. Neskôr žil ako pustovník na Skalke pri Trenčíne, kde sa oddával asketickému sebatrýzneniu. Jeho žiak a spolupracovník Benedikt zomrel krátko po Svodobovej smrti, keď ho prepadli zbojníci v nádej, že má nejaké peniaze.
Zachovali sa tri Legendy o sv. Štefanovi – boj s maďarmi a úsilie o upevnenie kresťanstva v Uhorsku.

Šľachtická literatúra sa orientovala na kroniky. V nich sa zobrazovali historické udalosti spájané s fantastickými bájmi a povesťami. Zachovala sa Anonymova kronika – Činy Uhrov a Kronika Šimona z Kézy.
Z literatúry písanej po česky sa zachovala pieseň Vitaj, milý Spasiteľu a Spišské modlitby.
Knihy vytlačené do roku 1500 nazávame inkunabuly (prvotlače).