Cieľom môjho referátu je porovnať postoj autorov k 1. svetovej vojne pomocou ich najznámejších diel, ktoré napísali. Avšak ešte pred tým je dôležité pochopiť, aká bola spoločenská situácia v čase, keď žili. 1. svetová vojna nepriniesla žiadne pozitíva. Ľudia, ktorí prežili strácali svojich blízkych spolu so svojimi ideálmi a plánmi do budúcnosti. Viera v lepšiu a spravodlivú spoločnosť zmizla s prvým výstrelom. Mladým ľuďom, ktorým sa autori prevažne venujú, zobrala akúkoľvek možnosť na výber. Mier pre nich nie je vykúpením, pretože spomienky sú silnejšie. Na frontoch sa z nich stali len akési stroje na zabíjanie bez akejkoľvek ľudskosti. Nikto po vojne už nedokázal žiť každodenným životom, nikto kto bojoval sa nedokáže zaradiť do spoločnosti, sklamanie zo života podmieňuje žite zo dňa na deň. Preto sa títo autori označili za „stratenú generáciu“. V svojich dielach poukazujú na nezmyselnosť vojnového besnenia a ľudskú hlúposť, na druhej strane vyzdvihujú jediné pozitívum vojny – priateľstvo.

Erich Maria Remarque
(1898 - 1970)
Autor svetoznámeho románu z vojnového prostredia Na západe nič nové sa narodil 22. júna 1898 v malom nemeckom mestečku Osnabrück v rodine kníhviazača Petra Franka Remarka a jeho ženy Anny-Marie. Vyrastal spolu so svojimi dvoma sestrami Ernou, Elfriedou a jeho o dva roky starší brat Theodor umrel v roku 1901. Patril do generácie, ktorá rovno zo školských lavíc musela ísť na front. Bol učiteľom, žurnalistom, účtovníkom, obchodným cestujúcim, organistom, redaktorom, ale nakoniec zostal pri písaní. Bol výrazným nemeckým protivojnovým spisovateľom. Po úspechu svojho románu (Na západe nič nového) sa presídlil do Švajčiarska. V Nemecku zatiaľ jeho knihy verejne pálili a odňali mu nemecké štátne občianstvo. Odchádza do New Yorku, kde prečkal vojnu a o niekoľko rokov získal americké štátne občianstvo. Po II. svetovej vojne žil v USA a vo Švajčiarsku, kde nakoniec zomrel. Napriek časovej bariére nesú jeho knihy hlboké protivojnové posolstvo, ktoré je stále aktuálne aj v súčasnosti.
Medzi jeho romány patria :
Na západe nič nového
Vojnový román, ktorý vyšiel v roku 1929, preslávil autora takpovediac za jednu noc. Čitatelia boli šokovaní pravdivým, realistickým zobrazením vojny, ktorá zničila celú vtedajšiu mladú generáciu - z hrozného vojnového besnenia pre nich nebolo návratu.

Víťazný oblúk
V známom Remarquovom románe ožíva pred nami ľúbostný príbeh chirurga a speváčky, ale aj parížske uličky, námestia, kaviarne, hotely a penzióny s ich záhadnými hosťami, emigrantmi, ktorí sa podobne ako hlavný hrdina pokúšajú dostať z ohrozeného Paríža. Čierny obelisk
Osud hudobníka Ludwiga v Nemecku po 1. svetovej vojne nás zavedie medzi príležitostných umelcov i povaľačov, k tajomnej Izabele do ústavu pre choromyseľných, ale i do sveta krčmičiek a kaviarní, kde sa odvíjajú komplikované ľudské vzťahy.
Cesta späť
Príbehy frontových vojakov z čias po prvej svetovej vojne, keď musel každý začínať odznova, silná výpoveď o mužoch poznačených vojnou. Jeden z najlepších Remarquových románov.
Tiene v raji
Obraz nemeckých emigrantov, ktorí za nacizmu a počas druhej svetovej vojny hľadali útočisko v iných krajinách - tentoraz je to Amerika. Tiene v raji vyšli až po autorovej smrti. Nebo nepozná obľúbencov
Vzrušujúci príbeh slávneho automobilového pretekára a krásnej ženy, odmietajúcej sa zmieriť s ťažkou chorobou. Mladá dvojica sa v Paríži opája chvíľkovým šťastím, ktoré napokon skalí nezmyselný risk, hazard a smrť.
Čas žitia, čas umierania
Román sa odohráva počas 2. svetovej vojny. Autor sa venuje bojom nemeckej armády na území Sovietskeho zväzu. Hlavnou postavou je nemecký vojak, ktorý zomiera absurdnou smrťou – jeho zajatec, ruský vojak, ho po prepustení zastrelí.
Traja kamaráti
Je to lyrický príbeh o priateľstve, tragickej láske a osamelosti, ktorý zdôrazňuje, že jediným kladom vojny je, že priniesla priateľstvo.

Romain Rolland
(1866 - 1944)
Predstaviteľ francúzskej literatúry vyštudoval históriu, venoval sa aj hudbe, prednášal hudobnú vedu na Sorbonne a aj sám komponoval. Celá jeho tvorba je preniknutá hudobnými motívmi, v niektorých prípadoch zachovával kompozíciu symfonických skladieb. Bojoval proti fašizmu a stretol sa s množstvom známych osobností. Ako odporca fašizmu odmietol Goetheho cenu za umenie a literatúru, ktorú mu udelila Hitlerova vláda. Navštívil aj Prahu na pozvanie prezidenta Masaryka a v r. 1913 dostáva Veľkú cenu francúzskej akadémie za literatúru. Je Laureátom Nobelovej ceny za literatúru a publicistickú činnosť pre rok 1915. V jeho dielach je bohaté zastúpenie všetkých umeleckých prostriedkov. Jeho diela sú :
Ján Krištof
Využil v ňom svoje hudobné znalosti. V pozadí je poznanie hudby a života, ako aj vlastná skúsenosť autora. Mohutný tok života je zviazaný so životom hrdinu.

Využíva tu taktiež kompozíciu „román rieka“, teda rozvádza hlavnú dejovú líniu na ktorú sa napájajú vedľajšie dejové línie.
Dobrý človek ešte žije
Tento román je plný galského humoru, ale aj vážnych životných otázok.
Peter a Lucia
Táto novela je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci sa ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Očarená duša
Je širokým obrazom života. Heroickú úlohu zveril žene, ktorá bojuje za svoju predstavu života.

Porovnanie hlavných diel autorov:
Kým Remarque presne opisuje vojnu na fronte, každodenný život vojakov ich pocity, túžby a myšlienky, ktoré ich prenasledujú deň, čo deň. Podáva opis situácii, ktoré sám prežil. Dáva do kontrastu názor na vojnu mladej a starej generácie. A jeho romány sa skladajú mozaikovito poskladaných príbehov.
Rolland sa sústreďuje na opis vojny v zázemí, ako ovplyvnila osudy všetkých ľudí aj keď nebojujú na frontoch, pomocou hlavných postáv sa pokúsil vykresliť zničenú mentalitu nielen Parížanov. Opisuje, aký obrovský strach prenasleduje ľudí v ich každodennom živote, no nie je to len strach pred vojnou a smrťou, ale tiež aj strach z toho, že nemôžu nikomu dôverovať. Na západe nič nového.
Je to protivojnový, sociálny román. Motto knihy: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – hoci unikla jej granátom.
Autor mottom vysvetľuje, že nechce opisovať politické príčiny vojny a ciele vojny, ale chce podať obraz ľudí, ktorí museli bojovať i keď nevedeli prečo.
Idea: Nezmyselnosť vojny.
Téma: Život vojaka na bojovom poli počas prvej svetovej vojny.
Kompozícia: Román sa skladá z 12 kapitol, každá je graficky delená a nemá ucelenú dejovú líniu. Čo sa týka makrokompozície najväčší priestor dáva rozprávaniu a úvahám, menší priestor má opis. A pri mikrokompozícii najväčší podiel má pásmo rozprávača, menší pásmo postáv. 1. expozícia: Oboznámenie s dejom, hlavnými postavami, taktiež s prostredím a zvykmi.
2. kolízia: Prvé strety s frontom, dovolenka Paul Bäumera domov.
3. peripetia: Paul zabije typografa – kríza
4. rozuzlenie: Zomierajú Paulovi kamaráti a šíria sa chýri o prehre.
5. záver: Paul sa zmieri so smrťou a nakoniec zomiera.
Prostriedky: Román je písaný emotívnym štýlom a autor v ňom využíva autoštylizáciu, rozprávačom udalostí je hlavná postava Paul Bäumer. Remarque využíva tiež krátke vety a jednoduché súvetia, čo zabezpečuje rýchly spád deja. Dynamickosť je zastúpená používaním slovesa na začiatku vety. Používa jednoduchý opis skutočnosti, častý je kontrast a dáva dôraz na vnútro postáv.

Taktiež využíva expresionistické opisy vojny, bolesti a smrti. Autor sa zaoberá hlavne pocitmi vojakov a ich charaktermi. V texte je využívaných mnoho slangových výrazov (vyfasovali, hladoši). Roman je písaný v „Ich forme“, pričom po smrti rozprávača prechádza do „Er formy“.
Je to psychologické dielo, ktoré je výpoveďou človeka o vzťahu k vojne. Nenachádzame tu snahu postaviť veci do protikladu, ale autor sa snaží opísať, do akej mieri ovplyvnila vojna osudy mladej a staršej generácie. Pre starých ľudí bola vojna iba prerušením ich normálneho života, oni už mali vybudované pevné základy, ktoré je ťažké zbúrať. Pre mladých chlapcov sa však stala vojna ich prvým zamestnaním, práve tu si formujú svoj názor na svet. Tým, že odišli na vojnu skončil sa ich predošlí život. Ešte nezapustili korene a už ich odplavila vojna. Tá sa ich úplne zmocnila a vedie ich nevedno kam. Celý dej sa odohráva na fronte, vo výcvikom tábore, v nemocnici a v spomienkach sa vracia aj k opisu školy a ich triedy. Autor zachytáva pocity mladých študentov, ktorí sa pod vplyvom nemeckej propagandy, neutíchajúcim presviedčaním ich triedneho profesora a v neposlednom rade aj kvôli svojím rodičom, prihlasujú na front. Neustále im bolo do hláv vtĺkané, že sú železná mládež, ktorá má jedinečnú príležitosť ukázať svoj vzťah k vlasti. Hlavným dejovým článkom je postava Paula, ktorého spolu s bojovými druhmi sledujeme pri výcviku, počas paľby na fronte, na návšteve dievčat, na dovolenke. Retrospektívou sa dozvedáme, ako sa prihlasujú, ako prechádzajú výcvikom. Dej je prerušovaný rozhovormi Paula a ostatných o vojne, o mieri, o príčine a zbytočnosti vojny. Ku konci románu sa dozvedáme, že Paul padol na fronte v jednom z posledných dní vojny, keď sa v rozhlase správa z frontu obmedzila len : „Na západe nič nového“. Absurdnou smrťou chce autor poukázať na absurdnosť vojny.

Peter a Lucia
Tragická idyla vznikla tesne pred koncom prvej svetovej vojny. Je to sentimentálna, psychologická novela. Dej sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Rolland v nej do protikladu postavil úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Autor sleduje do akej mieri pôsobí prostredie na formovanie charakterov mladých ľudí.
Téma: Príbeh lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny. Kompozícia: Samotná novela sa nijako nedelí, nie je rozdelená ani na kapitoly či časti (knihy), čo je pochopiteľné pre jej malý rozsah. Novela má 101 strán. Rozprávač: Má veľmi silnú pozíciu.

Je stále prítomný nikdy neopúšťa postavy, je tzv. všadeprítomný, alebo vševediaci rozprávač. Hlavná myšlienka: Svetová vojna bola tou najväčšou chorobou minulého storočia. A len útek do chvíľkovej radosti pomáha zdrveným ľudom aspoň na okamih zabudnúť na hrôzy krviprelievania a nezmyselnej nenávisti. Ľudia, otupení vojnou a čoraz viac sa obávajúci smrti, ktorá sa pre nich stáva nevyhnutnou, vidia svet len sivý a len malý náznak slnka ich dokáže vyniesť do výšin- no zároveň vedia, že boj s vojnou nikdy nevyhrajú.
Idea: Láska a jej zmysel ako ostrý protiklad nezmyselnej vojny.
Prostriedky: Rolland využíva symbolizmus, poetizmus, surrealizmus. Autor vyžíva tiež veľmi dlhé vety a zložité súvetia, nezodpovedané otázky- Načo smrť? Načo život?, čím zdôrazňuje svoj nesúhlas a hlavne nezmyselnosť vojny. Často váha, uvažuje. Dej je vybudovaný na kontrastoch, je chronologický miestami retardovaný. Len málokedy nazýva smrť smrťou, maskuje to nedokončenými vetami a smrť splýva i s oddaním, ktoré si milenci plánujú. Smrť a vojna je všade, v každom riadku novely. Hrdinovia si ju naoko nevšímajú, nespomínajú ju, no obaja vedia, že rozprávajú iba o nej. Terminológia a symbolika je tiež súčasťou jeho diela. Keďže je to novela, je typický prekvapivý záver. Rolland postavil v celom románe do popredia lásku Petra a Lucie, ktorá bola čistá a krásna, ale nemyslím si, že by sa bola zrodila bez spolupráce vojny. Ich láska sa zrodila na krídlach vojny, ako hovorí aj sám autor. Túžba po šťastí a zabudnutí naučila ľudí milovať a vážiť si lásku, či priam dychtiť po jej naplnení. Cítili, že smrť je blízko a preto vedeli všetko pekné prežiť stokrát intenzívnejšie, teda prežívať a žiť prítomnosťou. Pretože prítomnosť je jediné, prečo ľudia v čase vojny žili. Zajtrajšok nemal zmysel, veď nikdy si nemohli byt istí, či vôbec nejaký bude. Peter a Lucia uvažujú nadreálne, robia si plány do budúcnosti, aj keď dobre vedia, že ruka smrti ich zasiahne skôr, ako si to stihnú uvedomiť. Hovoria o láske, no ich láska je neodlučiteľne spätá so smrťou a beznádejou. Peter a Lucia nad vojnou prehrávajú, obaja zomierajú pod troskami chrámu pri bombardovaní Paríža, čím symbolizuje bezbrannosť humanistických ideálov v období vojny.

Všeobecný záver
Nesporne sú to diela veľmi zaujímavé, vysokej umeleckej kvality a hodné uznania. Je málo kníh na povinné čítanie, ktoré dokážu zaujať aj mladšieho čitateľa. Musím povedať, že mňa osobne zaujali obidve knihy, aj keď mojimi obľúbenou literatúrou je iný žáner.

Obidve diela sa končia smrťou hlavných postáv, čím nám obraz vojny priblížili ešte realistickejšie. Pre mňa boli najzaujímavejšie scény pri ktorých „naskakujú“ zimomriavky na celé telo, čo sa často nepodarí ani tým najslávnejším filmovým režisérom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Svetová medzivojnová próza - E. M. Remarque, R. Rolland