Vytvoril obraz povstalcov voči presile fašistov – tu podáva, že strach o vlastný život je prednejší nej nejaké vyššie myšlienky (morálka porážať fašistických vojakov).
Včera a zajtra – 1949
Nadväzuje na predchádzajúci román – Remarkovský postup. Postavy, kt prežili sa už nedokážu včleniť do mierového života.

Generácia – 1961
Trilógia – predstavuje vrchol jeho umeleckej tvorby. Snaží sa tu zachytiť spoločenský pohyb od vzniku spoločného štátu 1939 – 1948.
1.časť Dlhý čas čakania – časovo sa viaže na obdobie slovenského štátu, kriticky sa postavil proti fašizmu ako utláčateľovi osobných slobôd. V románe prevláda charakterizácia postáv. Vystupujú tu postavy z rôznych spoločenských vrstiev, pričom tieto postavy sa líšia svojim charakterom a hlavne prístupom k situácii- v diele prevláda charakterová diferenciácia. Jednotlivé situácie sú pospájané vykonštruovaným dejom.
Postavy: Janko Krap ,komisár Bende- postavy ,kt sa od začiatku ostro postavili proti fašizmu. Marek Uhrín –vysokoškolák ,kapitán Labuda, Medička Ema- postavy odmietajú fašizmus a nechcú mať s vojnou, fašizmom nič spoločné.Architekt Ferkovič, starý Uhrín –postavy ,kt sa spojili s fašizmom- stávajú sa z nich gardisti, kt z obavy o vlastný život sú ochotní vstúpiť do služby fašizmu. Dejovo sa táto 1. časť týka prípravy SNP, poukazuje na charaktery jednotlivých postáv. Táto časť konči vypuknutím SNP. 2.časť Živí a mŕtvi - Dej sa odohráva v dedine priehyby už po vypuknutí SNP. V popredí sú bojové scény , situácie. Ďalej vykreslil problémy a rozpory, kt vznikli medzi armádou a partizánmi. Ťažiskom tejto 2.časti bolo ukázať myslenie, postoje a skutočné charaktery postáv, kt toto povstanie prežívali. Autorovou snahou nebolo podať dej, ale psychické prežívanie tejto udalosti, kt poznačila charaktery a osudy jednotlivých postáv.
1.skupina postáv: Postavy ,ktoré pochybovali o SNP nevidia zmysel tohto boja a odchádzajú z hôr (2.stránka SNP)
V horách sa SNP zúčastňujú len fyzicky a psychicky najtvrdší, kt sú presvedčení o nevyhnutnosti povstania. (Bende,Labuda- účasť v SNP ho presvedčila o nutnosti otvoreného konania proti fašizmu, aj keď sa spočiatku proti tomu postavil- nevidel v ňom zmysel)Krap je v povstaní zranený, dostáva sa do lazaretu, ošetruje ho medička Ema, neskôr sa zoberú. Tragický koniec má Jankova sestra Hanka, kt zomiera vo vezení brutálne zneuctená fašistami a gardistami. Veľká zmena nastáva v postave Marka Uhrína. spočiatku uzavrel s vojnou separátny mier, neskôr sa v myslení preorientoval, zúčastňuje sa povstania, dostáva sa na front, tu si uvedomuje správnosť svojho konania.

3.časť Zvony zvonia na deň – Obraz povojnového života. Snaží sa podať kľúčové javy tohto obdobia.