V tomto románe podáva posledné mesiace vojny, naráža na neľudskosť v zajateckých táboroch, naturalistické obrazy týrania a dopad týchto okolností na psychiku.

Ladislav Mňačko

Predstaviteľ neoficiálneho tábora. V tvorbe sa snažil podať pravdu o vojne, o SNP a o politických praktikách stalinského režimu v 50-tych rokoch. Za toto bol režimom prenasledovaný. Po r. 1968 emigroval- žil v Izraeli, Nemecku, Rakúsku. Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko ( † 1994). Diela majú reportážny charakter, bez hlbšej umeleckej hodnoty, čo vyplýva z jeho pôvodného zámeru podať pravdu z druhej strany, ako bola oficiálne propagovaná.
Smrť sa volá Engelchen
Vracia sa k vojne, k SNP. Autobiografické dielo písané formou kroniky. Snažil sa podať pravdu o násilnom zániku moravskej obce Ploština. Dej sa odohráva počas SNP, hl. motív je odchod chlapov z obce, sú z nich partizáni- toto kruto pomstia fašisti – chlapov upálili, ženy pobili, deti odstránili. Následkom tejto pomsty chlapi z dediny, partizáni, začínajú pociťovať ukrutný pocit viny –všetko sa dialo kvôli nim. V diele podáva horšiu stránku partizánčenia. Vystupuje tu človek proti vojne, nie proti fašizmu. Dostávajú sa do hraničných situácii, prenasledovaný sú fašistami. Postupne začínajú nenávidieť partizánsky spôsob života- ich konanie nie je správne. Dávno zabudli na rozpor fašisti a vlastenecká armáda, hl. rozpor je človek a vojna. S týmto súvisí dojímavá scéna – Nachádzajú raneného nemeckého vojaka, chcú mu pomôcť, v jeho dokladoch nájdu fotku jeho malej dcéry- musel zomrieť aj napriek tomu, že má krásnu rodinu a dieťa. V diele autor podal tragický, ale pravdivý obraz partizánskeho života.
Dej tohto románu dopĺňajú tragédie ženských postáv. Mária odchádza radšej s partizánmi, lebo dedinčania by jej nikdy neodpustili morálny úpadok (prostitúciu). Ďalším dievčaťom je Marta- je nasadená ako špión, pôsobí ako prostitútka, končí tragicky, stráca úctu k celému okoliu, k sebe samej a zomiera. Celý tento príbeh rozpráva hlavný hrdina v nemocnici s časovým odstupom.
Postavy, hrdinovia, partizáni sú vykreslení nepateticky. Sú to obyčajní ľudia, kt sú nútení vyrovnávať sa s partizánskym spôsobom života. Neustále pociťujú strach o svoj život, rôzne reagujú na vzniknuté situácie. Pre toto dielo je typický dejový dynamizmus – točiaci sa okolo osudov postáv- je tu množstvo dialógov na vykreslenie postoja ľudí.
Ako chutí moc , Oneskorené reportáže - sú diela , v kt pranieruje politické praktiky, nátlakové metódy, nespravodlivé obvinenia a procesy v 50-tych rokoch.