Predstavitelia pokrokovo reagovali na aktuálne problémy doby - návraty k vojne, povojnové budovanie republiky. V tomto období vznikajú nové diela, do ktorých autori zakomponovali vlastné zážitky, skúsenosti z vojny, z povojnového obdobia – vznikli psychologické diela –rôzne dopady vojny na psychiku, pričom tento vplyv je individuálny. Spoločným znakom týchto diel bolo uplatňovanie realistických postupov. Vznikol spoločenský román, ktorý najlepšie dokázal odzrkadľovať stav spoločnosti.
Čo sa týka interpretácie 2.svetovej vojny a SNP postupne sa vytvorili 2 skupiny autorov:

Ř Oficiálny tábor
Patrili sem autori, ktorí sa prispôsobovali oficiálnej interpretácii SNP. Prispôsobili sa oficiálnej kultúrnej politike, prijali tzv. socialistický realizmus.
Základná téma: 2.svetová vojna, boj proti fašizmu
Predstaviteľ: Vladimír Mináč

Ř Neoficiálny tábor
Autori, ktorí pochybovali o nutnosti SNP, tzv. odmonumentalizovali povstanie, pochybovali o jeho nutnosti.
Základná téma: Autori v týchto dielach nepodávajú boj proti fašizmu, ale boj proti vojne –proti nezmyslu ako nepriateľovi. Kriticky sa postavili proti povojnovému vývoju- politickému smerovaniu.
Predstaviteľ: Ladislav Mňačko


Vývojové tendencie v próze
Po 45. roku sa literatúra snažila nadobudnúť pluralitný charakter, ktorý existoval pred vojnou (množstvo smerov). Medzníkom bol rok 1948 – v dôsledku politických zmien dochádza i k zmenám v kultúre i literatúre. Bola vyhlásená jednotná línia- tzv. socialistický realizmus- bola to socialistická poetika zameraná na soc.-spoločenské problémy, pričom jediným východiskom zo zlého postavenia je socialistická revolúcia, čo sa týka interpretácie
2.svetovej vojny- nevyhnutnosti SNP, bol zvýraznený boj proti fašizmu. V ďalšom vývoji boli preferované diela socialistického realizmu a naopak diela ,ktoré sa odkláňali boli spochybňované, prehliadané a znehodnocované. Autori boli vylúčení zo Zväzu spisovateľov – ich diela sa nevydávali. V dôsledku týchto zmien mnoho autorov emigrovalo, alebo sa stali disidentami. Po Stalinovej smrti v Rusku odhalili kult osobnosti, prejavil sa kritický tón proti Stalinovi, voči politickým praktikám, v dôsledku týchto udalostí nastáva dočasné uvoľnenie. Autori vyslovili nespokojnosť so schematizmom soc. realizmu, s tézovitosťou a volali po zvýšení estetickej úrovne. Snažili sa povýšiť experiment v literatúre , ktorý bol dovtedy považované za niečo druhoradé, nedokonalé. V tomto období sa konal 2.