referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Radomír
Sobota, 29. februára 2020
Vznik marxizmu
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: stiby
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 300
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 10s
Pomalé čítanie: 3m 15s
 
V 19. storočí vystupuje v Nemecku dvojica filozofov Marx a Engels, ktorí hlásajú novú filozofiu. Marx sa orientoval na filozofiu človeka. Za jeho základnú vlastnosť pokladá prácu ako produktívnu činnosť. V nej človek spredmetňuje svoje bytostné sily, pretvára prostredie okolo seba, či úž sociálne alebo prírodné. Súkromné vlastníctvo je podľa Marxa príčinou vzniku tried a odcudzuje človeku produkt jeho práce a prácu samotnú. To sa prejavuje v postavení moderného proletára. Odcudzením práce Marx chápe nadvládu ľudských výrobkov nad človekom, ktoré voči nemu vystupujú ako cudzie sily. Za odcudzenie pokladá aj pretváranie reálnych životných vzťahov ľudí v ich vedomí, napríklad náboženstvo a ideológia. Odcudzenie možno prekonať len zrušením súkromného vlastníctva, komunistickou premenou spoločnosti. Základom tejto spoločnosti je materiálna výroba, v ktorej ľudia produkujú všetko to, čo slúži na uspokojovanie ich potrieb. Takáto premena by však znamenala, že celé dejiny ako prírodno - historický proces smerujú k beztriednej spoločnosti. Podľa spôsobu výroby Marx rozlišuje dva veľké celky, ktoré nazýva spoločensko-ekonomické formácie. Každá formácia má svoju základňu a politickú a právnu nadstavbu. Spoločensko-ekonomická formácia sa rozvíja dovtedy, kým sa výrobné vzťahy nestávajú brzdou ďalšieho vývoja. Ak je tak, vznikajú sociálne revolúcie, v ktorých nová spoločenská trieda preberá vedúce postavenie v spoločnosti. takáto revolúcia vypukla v roku 1917 , konkrétne vo februári 1917 v Rusku. Marxistická filozofia sa rozvíjala najmä v prostredí sociálnodemokratického robotníckeho hnutia. Mala dva smery: ortodoxný marxizmus a západný marxizmus. Ortodoxný marxizmus reprezentovali západoeurópski a ruskí sociálni demokrati, predovšetkým Vladimír Iľjič Lenin, vlastným menom Vladimír Uľjanov. Najmä po jeho smrti sa marxistická filozofia stala súčasťou oficiálnej štátnej ideológie, najprv v Sovietskom Zväze, neskôr v krajinách bývalého východného bloku. Zjednodušenú a zvulgarizovanú podobu predstavujú práce Josifa Visarionoviča Stalina, ktoré mocenský určovali záväzné hranice možného filozofovania. K zmene filozofického myslenia došlo po kritike stalinizmu v roku 1956. Napriek tomu zostala časť marxistickej filozofie pod náporom ideologizácie v komunistických krajinách. .
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.