spoločnosti
2. typ mestského človeka, dedinu nechápal a ani nepoznal skutočné sociálne problémy
3. ľud chápe ako bezmocnú masu, ktorá potrebuje vodcov, inak nedokáže existovať
4. v závažných konfliktoch nevystupujú ľudové postavy – NEDOSTATOK TVORBY
5. snaží sa podať obraz neexistujúceho sveta zemanov a ich kaštieľov- idealizuje ich- robí to na úkor pravdivosti diela
6. DEJ JE NADRADENÝ POSTAVÁM – dej vychádza zo skutkov alebo z konania postáv, ale postavy sa podriaďujú deju – hlavne ženské postavy
7. jazyk je veľmi uhladený a spoločenský s množstvom básnických obrazov
8. vnútorný svet jeho postáv je rozčlenený na Maďarov a slovenských národovcov, ale sociálna problematika mu uniká
• MARTIN KUKUČÍN (1860-1928)
-vlastným menom Matej Bencúr; tvorca realistickej poviedky
Život: * v Jasenovej na Orave, študoval na gymnáziu v Revúcej, v Námestove, v Banskej Bystrici, učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom, pôsobil ako učiteľ v Jasenovej; v rokoch 1885-1892 študoval medicínu v Prahe, ako lekár pôsobil krátko v Prahe, ale aj na ostrove Brač v Dalmácii; 1904-1907 oženil sa a odišiel do Južnej Ameriky (Buenos Aires, Santiago de Chile); 1882-1928 bol členom spolku Detvan (študenti študujúci v Prahe); v rokoch 1922-1923 bol na Slovensku v Martine
Tvorba: črty, poviedky, novely, romány a divadelné hry
1883- prvá poviedka: Na hradskej ceste
-poviedky z ľudového prostredia: Z teplého hniezda
Rysavá jalovica
Neprebudený
Veľkou lyžicou
Dedinský jarmok
O Michale
Na jarmok
-prózy z pražského prostredia: Na obecnom salaši
Pred skúškou
Mladé letá- zobrazuje čas od rozdania polročného vysvedčenia po koniec školského roka
Vianočné oblátky
-1890-1894- vrcholné obdobie tvorby: Keď báčik z Chochoľova umrie
Na podkonickom bále
Dies irae (Dni hriechu)
Do školy
Zakáša – darmo je
-romány z ostrova Brač: Mať volá
Dom v stráni
-historické romány: Lukáš Blahosej Krasoň
Bohumil Valizlosť Zábor
-divadelné hry: Komasácia- rieši problém sceľovania pozemkov
Bacúchovie dvor- rieši problém vysťahovalectva

• JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ (1874-1940)
Život: * v Tajove v mnohočlennej rodine remeselníka, vychovali ho starý rodičia (vplyv starého otca), študoval v Banskej Bystrici, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, hospodársku ekonomiku v Prahe, člen spolku Detvan, po ukončení štúdia pracuje ako bankár,; päť rokov pracoval v školstve, nesúhlasil s maďarizáciou, a tak zo školstva odišiel; roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (zaujímala sa o postavenie žien – ŽIVENA, venovala sa literárnej činnosti) bol vojakom v Rusku a venoval sa novinárskej činnosti, vrátil sa na Slovensko (do Martina) a pracoval v Matici slovenskej, v rôznych spolkoch a skupinách, čiastočne sa venoval prekladaniu (ruština, ukrajinčina) neskôr sa natrvalo odsťahoval do Bratislavy; bol to demokrat a veľký odporca fašizmu

Tvorba: poviedky: Omrvinky
Rozprávky
Besednice zobrazuje stránky dedinského života
Rozprávky pre ľud venuje sa kritike dedinského ľudu
Smutné nôty
Spod kosy
Tŕpky
Zbohom
Horký chlieb
Maco Mlieč
Tajní boháči
Mamka Pôstková
Cigáni
Do konca
dramatická tvorba: Ženský zákon
Statky- zmätky
Matka jednoaktovky
Hriech
V službe
-s historickým námetom: Smrť Ďurka Langsfelda
Blúznivci
Hrdina
z ciest po Rusku: zbierka poviedok: Rozprávky z Ruska

Význam Tajovského:
1. rozvíja dielo Martina Kukučína
2. nové poňatie sociálnosti
3. zaoberá sa problémom svojej doby (maďarizácia)
4. využíva ľudové prvky (ľudové hry, folklórne anekdoty)
5. svojmu ľudu ostal verný počas celého života
6. do svojich postáv vkladá dobro, ale aj zlo
7. reč diel je veľmi čistá, je jadrná (ľudová), je vyvážená
8. jeho diela literárni kritici prirovnávajú k významným dielam ruských autorov (Čechov, L.N. Tolstoj).