Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Rozdiel v spoločenských pomeroch mal za následok, že kultúrna politika rozdielne pristupovala k otázkam súvisiacim s fungovaním literatúry v jednotlivých štátoch. Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými. Na rozdiel od toho v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer – socialistický realizmus. Každý pokus o experimentáciu a formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný.
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti nastalo určité uvoľnenie. V rámci literárneho procesu sa znova kladú základné otázky o zmysle literatúry, o jej podobe a úlohách.
Popri realizme začali v Americkej a Západoeurópskej vznikať nové prúdy a umelecké smery. Niektoré po čase zanikli, iné pretrvávajú s obmenami dodnes. Lebo súčasný zložitý svet nemôžu spisovatelia umelecky zobraziť len realistickou metódou, pretože odraz života v umení nie je mechanický.
Už od začiatku storočia sa Francúzska literatúra zaoberá analýzou človeka v jeho spoločenskom zaradení. Po Druhej svetovej vojne vyvrcholil tento proces v literatúre existencionalizmu. Je to myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality aj z hľadiska spoločenských vzťahov. Vo svojich dielach sa existencionalisti obracajú na človeka s filozoficko – etickým posolstvom, vyjadrujú s k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú zo zreteľa estetickú funkciu umeleckého diela. Autori zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka podľa nich záleží len na jeho voľbe. Prekonáva základný životný pocit nezmyselnost, opustenosti, beznádeje a úzkosti. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, vžitej konvencii. Rozhoduje sa len na základe vlastnej vôle, Jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii. Vo Francúzskej literatúre viac smerov, ktoré inšpirujú Európsku literatúru. Najväčší rozmach dosahuje už spomínaná avantgarda (pokračuje od medzivojnového obdobia).
Témy všeobecne sa zaoberajú bojom proti vojne, fašizmu, sú zamerané na humanizmus.

Antoine de Saint – Exupéry
(29.6. 1900 Lyon - 31.7. 1944 pri Korzike)

Narodil sa v Lyone do šľachtickej rodiny. Od detstva sa venoval letectvu. Antoine de Saint Exupéry študoval v Paríži, zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre parížske denníky. Bol vojnovým pilotom, priekopníkom diaľkových letov počas 2. svetovej vojny.