Kapitole reprezentujú úplne zbytočné úsilie na naše zlepšenie. Vlaky sa ponáhľajú na cestu, ktorá nikdy nevedie ku šťastiu, informuje výhybkár princa, ľudia nie sú nikdy šťastí tam, kde sa práve nechádzajú. Tak isto sa všetky rútia zo všetkých smerov no nevidia, že úspechy ktoré dospeláci robia sú kontradiktorické, neymzselné a bezdôvodné. Opäť sú to len deti, ktoré chápu pravdu. Vidia, že cesta je dôležitejšia ako cieľ cesty a pritískajú nosy na okná aby čo najviac videli. Voda
Na konci príbehu sa pitie vody vyvynie na symbol duchovnej plnosti. Najprv je nepokojený z toho, že sa mu minie. Neskôr, keď on a princ nájdu záhadnú studňu, voda, ktorú pije mu pripomína Vianočné zvyky. Myšlienka na Vianoce naznačuje, že jeho duša, nie telo je tým, čo je skutočne smädné.
Antoine de Saint-Exupéry dáva svojmu malému princovi stretnúť medzi inými aj čudného obchodníka. Tento obchodník predával dokonalé tabletky proti smädu. Stačilo prehltnúť jednu raz za týždeň a človek nemusel nič piť. (poznámka č.2). Malý princ však odhaľuje, že neexistuje žiadna náhrada skutočnej „duchovnej potravy“. Pilulka môže zahnať túžby, ešte vždy však ponúka menej ako skutočná jedlo.


Autobiografické črty v diele

Antoine de Saint-Exupéry napísal Malého Princa v roku 1942, v lete a na jeseň, počas svojho pobytu na Long Islande v new Yorku. Začal ho písať potom, ako Nemecko okupovalo Francúzsko, čo ho primälo zanechať prácu v letectve a odišiel do New Yorku.
Rozprávka je zvláštne reálna a osobná, prinajmenšom v časti, kde Saint-Exupéry kreslí. Myšlienky na vojnu v Európe, odlet z rodnej zeme a nebyť aj naďalej schopný vykonávať prácu pilota sa ho veľmi dotkli. V románoch sa objavuje nostalgia z detstva. Jej dôvodom bola už spomínaná clivosť za domovom, túžba vrátiť sa a aj jeho nádej a viera v návrat čias miru. V dielach sa objavuje jeho odkaz lásky.
Autobiografickosť sa prejavuje aj v tom, že autor sám havaroval v Saharskej púšti a počas jej prechádzania mal rad halucinácií, vrátanej jednej s fenkom ( fenek berberský je akási „púštna líška“ ). Túto líšku neskôr zobrazuje v diele.
Saint-Exupéry sa objavuje v diele v osobe rozprávača aj v osobe malého princa. Rozprávač príbehu bol pilotom ( presne ako autor ) a veľmi jasne vyjadruje Antoinove filozofie, túžby a úsilia. Princov vzťah s ružou môže byť reflexiou autorovho vzťahu s manželkou. Princ je tiež vynálezca a pútnik v oblakoch – je to jedna z prvých vecí, ktorú majú rozprávač a princ spoločnú.