V tomto svetle, Malý Princ môže byť metaforou na samotný proces skúmania svojho vnútra, kde sa stretávajú „dve polovice toho istého človeka“ a učia sa od seba navzájom. Aj keď bolo dielo Malý Princ silne ovplyvnené Druhou svetovou vojnou, Saint-Exupéryho cieľovým zámerom bola všeobecná apolitická analýza ľudskej prirodzenosti.
Autor a jeho dielo boli nepochybne silne zasiahnuté historickými udalosťami tých čias, ale Malý Princ je univerzálna nadčasová alegória o dôležitosti nevinnosti a lásky.


Vzťah detí a dospelých v diele

Cez toto dielo Saint-Exupéry zobrazuje deti ako nevinné a pravdovravné a dospelých ako skazených a nechápavých. Ako malý princ cestuje po vesmíre a míňa jednu planétu za druhou, nachádza tu dospelých ako podnikateľ a zemepisec s nedostatkom kreativity a predstavivosti. Dokážu iba kvantifikovať svet najhlúpšim spôsobom. Na druhej strane princ pripúšťa, že najdôležitejšie kvality v živote sú neviditeľné očiam a záhadné. Namiesto toho, aby odpovedal, neustále len kladie otázky, aby našiel spirituálnu pravdu. To je jeho najväčšou prioritou. Napriek všetkému rozumie, že vzťahy sú najpotrebnejšou vecou v živote a že nikto nepotrebuje studňu alebo záhradu plnú ruží, keď má kvapku vody alebo jednu kvetinu. Na rozdiel od väčšiny dospelých, malý princ vie, čo hľadá a presne vie koľko toho potrebuje. Rozprávač taktiež spoznáva hodnotnosť detskej perspektívy, aj keď sa príležitostne vracia do zmýšľania dospelých. Na konci príbehu znovu získava kúsok detského zmýšľania demonštrujúc, že čistá myseľ detí nie je limitovaná vekom. Každý si ju môže zachovať, alebo znovunadobudnúť.
Nakoniec toto všetko autor podkladá v diele výrokom : "Len deti vedia, čo hľadajú."

Takmer každý mi odpovedal: „To je klobúk.“ Potom som už nikomu nerozprával o veľhadoch, pralesoch ani o hviezdach. Prispôsobil som sa. Hovoril som o bridži, golfe, politike a viazankách. A dospelí boli nesmierne spokojní, že sa zoznámili s takým rozumným človekom. V tomto citáte diskutuje autor o svojej prvej kresbe, slon, ktorého zožral veeľhad. Zatiaľčo deti používajú svoju predstavivosť a vidia slona vo vnútri veľhada, dospelí sú často krátkozrakí a vôbec nepoužívajú fantáziu, preto vidia len obyčajný klobúk. Autor hovorí, že kresbu používa na to, aby zistil, či v dospelom zostal ešte kúsok z dieťaťa. Nanešťastie v nich už nič nie je, preto sa s nimi musí zhovárať o takých hlúpostiach a na pragmatické témy.
Táto časť demonštruje, že byť dospelým je „stav mysle“, nie fakt života.