Keďže už strácal trpezlivosť, načrtol mu debničku. Opäť zostal udivený, keď mu malý princ povedal: Je presne taká, akú som chcel!
Antoine pomaly zisťoval niečo o princovi. Aj to, čo zistil, mu len náhodou vyhŕklo. Na jeho otázky nereagoval. A tak sa dozvedel napríklad, že jeho planéta je sotva väčšia ako dom. Myslí si, že pochádza z asteroidu G 313.
Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.
Znenazdajky malému princovu vykĺznu slová o nejakých baobaboch. Zistil, že ak baobaby vyrastú, a nevytrhajú sa ešte ako malé, zaplavia celú jeho planétu.
V siedmej kapitole opäť z neho niečo nové vyhŕkne. Pýta sa Antoina, či ovečky žerú aj kvetiny. Tak sa začína príbeh o kvetine. Na princovej planéte vždy rástli iba jednoduché kvetiny. Jedného dňa princ spozoroval nový výhonok. Myslel si, že je to opäť baobab, a tak ho chvíľu pozoroval. No výhonok pochvíli prestal rásť a išiel kvitnúť veľkým kvetom. Keď vykvitne, princ zistí, že to nie je obyčajná rastlina - nie je veľmi skromná. Neznáša prievan, každý deň potrebuje raňajky, nebojí sa tigrov…
Malý princ si raňajky zohrieval na jednej z dvoch činných sopiek. A každý deň ich vymietal, lebo vtedy nevybuchujú. Princ sa každé ráno staral o všetko - najprv o seba, potom o celú planétu; trhal baobaby, polieval kvetinu, vymietal sopky…
No v jeden deň nadišiel čas, kedy sa malý princ rozhodol odísť zo svojej planéty. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329 a 330. A tak polial kvetinu, rozlúčil sa s ňou, a vydal sa na púť do okolitého sveta.
Na prvej planétke žil kráľ. U neho boli všetci poddaní. A tak rozkazoval. Najprv princovi zakázal zívať, potom mu to prikázal. Keď po chvíli chce princ už odísť, kráľ si ho chcel udržať, a tak ho menoval do stále vyšších pozícií. Keď nepochodí s ministrom a vidí, že princ naozaj odíde, menuje ho do funkcie vyslanca.
Na ďalšom asteroide bol márnivec. Ten stále chcel, aby ho všetci naokolo obdivovali, uznávali ho a tlieskali mu. A tak mu princ urobil po vôli, a zatlieskal, keď ho o to márnivec požiadal, obdivoval ho, ak to márnivec chcel.
Na tretej planéte býval pijan. Po duchaplnom rozhovore, ktorý smeroval k uzavretému kruhu, si princ opäť pomyslel svoje o dospelých. "Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní", vravel si stále v duchu počas celej cesty.
Nasledujúci asteroid patril biznismenovi. Bol to veľmi zaujatý človek. A okrem toho vážny.