Už to sa princovi zjavne nepáčilo. Biznismen totiž stále počítal. A malý princ sa stále pýtal, čoho päťstojeden miliónov. Ale biznismen bol stále zaneprázdnený, a tak neodpovedal. Až nakoniec vysvitlo, že je to počet hviezd, ktoré vlastní.
Na piatej planéte bola lampa a lampár. Nič iné sa totiž na ňu nezmestilo, taká bola malá. Stále zažínal a zhášal tú lampu. Vraj je to príkaz. Čas tam bežal neuveriteľne rýchlo - každá minúta značila jeden deň. A tak ani nevie ako, strávil rozhovorom s lampárom niekoľko mesiacov. Keď tak rozmýšľal nad týmto človekom, zistil, že s ním by vedel žiť na jednej planéte. Táto na to však bola veľmi maličká, bolo na nej len jedno miesto…
Posledný asteroid v jeho pásme bola zemepiscova. Písal veľkú knihu o všetkom naokolo. Ale nič z toho nevedel. Nevedel, či má na svojej planéte moria, rieky. On sa nepohol z miesta. On len zaznamenával to, čo mu povedali cestovatelia. Ale predsalen vedel princovi odporučiť jedno miesto, kam by sa mal ísť pozrieť. Planétu Zem. Má dobrú povesť.
A tak išiel na Zem. Pouvažoval nad tým, koľko lampárov bolo treba pred vynájdením elektriny. Vraj armádu 462 511 obsluhovačov pouličných lámp. Najľahší život mali tí na severnom a južnom póle - pracovali dvakrát do roka.
Malý princ dopadol na púšť v Afrike - presne na tú, kde havaroval Antoine.
Prvý, koho stretol, bol had. Chvíľu sa s ním porozprával a potom išiel ďalej. Cestou, ktorá nevedel kam mierila, stretával veľa vecí - kvetinu, skaly, líšku… a so všetkými prehodil zopár slov, v ktorých sa dozvedel čo-to o zemi a ľuďoch. Toto sa deje v niekoľkých nasledujúcich kapitolách.
Antoine s princom sa vydajú hľadať studňu v púšti, keďže Antoinovi sa voda už takmer minula.
Onedlho našli "dedinskú studničku". Ona sa totiž vôbec nepodobala na saharskú studňu. To sú len jamy vyhĺbené v piesku. A tak hodili vedro dole, a potom ťahali hore. Najprv princ, potom mu pomohol Antoine. Keď vytiahli vodu až ku okraju studne, princ si poprosil o vodu. Pil ju, ako keby to bola nejaká slávnosť. Opäť uvažoval o veciach na Zemi. Ľudia na všetko idú očami. Najlepšie sa hľadá srdcom.
A zase si pomyslel na svoj kvet na svojej planéte. A preto poprosil svojho priateľa, aby nakreslil náhubok pre ovečku. Bál sa totiž, aby mu ovečka nezožrala kvet.
Keď uvidel malý princ jeho maliarske pokusy, iba sa na nich zasmial. Skritizoval mu ich.
Na nasledujúci deň má byť výročie dopadu malého princa na Zem. Malý princ ho chcel stráviť presne na tom mieste, kde sa to stalo. Princ sa s niekým rozprával.