Malý Princ (SOČ)

Úvod

Francúzska literatúra je jednou z najvýznamnejších národných literatúr v súčastnosti ale aj z historického hľadiska. K jej zástupcom zaraďujeme veľa významných spisovateľov ako napríklad Gulliaume Appolinaire, tzv. „prekliati básnici” – Voltaire, Rimbaud, Baudlaire ale aj mnohí iní. Všetkých však môžeme priradiť k nejakému väčšiemu celku, avšak patrí sem aj autor, ktorý sa nedá porovnať s nikým iným a tým je Antoine de Saint – Exupéry. Jeho dielo je veľmi osobité a naplnené hlbokým humanizmom. Okrem iných diel je autorom „roprávky pre dospelých“ - Malého princa. Vykresľuje v nej obvyklé hodnoty moderného sveta (ovládanie prírody, egocentrizmus, racionalizmus, materializmus, preteky s časom...) konfontované s nevinnosťou hlavného, rozprávkového, hrdinu, ktorý vidí vážnosť a dôležitosť v niečom inom: v hodnotách „srdca“, v priateľstve, láske. Stáva sa tu tak v konkrétnej rovine „školou umenia žiť“ a vo všeobecnosti sa potom stáva podobenstvom o možných východiskách z pociťovanej krízy človeka v modernej západnej civilizácii. Je stretom detského sveta so svetom dospelých a popri hlavnej myšlienke diela nám ukazuje aj rozdielne myslenie dospelých a detí. Hlavný hrdina detským pohľadom objavuje základné životné hodnoty. Táto kniha je vlastne o tom, aký by mal človek byť. Keď rastie z dieťaťa na dospelého, získava síce vedomosti, stáva sa zodpovednejším a realistickejším, no stráca pri tom nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Dospelý žije rýchlo, neustále rieši problémy a zabúda na to, čo je dôležité. Poukázať na to je aj cieľom mojej práce.
Popri oslave detskej nevinnosti je Malý princ tiež Exupéryho vnímaním ľudskosti a obžalobou duševného úpadku. Taktiež som sa zamerala na humanistické posolstvo, ktoré chcel autor podať touto knihou a poslať ho do sveta. Európa a Francúzsko po roku 1945

Na celom svete zasiahla druhá svetová vojna hlboko do života, ľudského myslenia. Hlavnou úlohou medzinárodnej politiky bolo po víťazstve nad fašizmom nové usporiadanie sveta podľa zásad protihitlerovskej koalície. Bojovali za ne vojaci spojeneckých armád a antifašisti z celého sveta.
Základné javy historického vývinu 20. storočia sa premietli aj do umenia a literatúry, a to tak. Že ovplyvnili jej tematiku, ale aj jej tvorivú metódu, estetickú podobu umenia. Autori chcú zapôsobiť na city čitateľa. Prehodnocuje sa vzťah k minulosti, k umeleckým a kultúrnym tradíciám.

Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Rozdiel v spoločenských pomeroch mal za následok, že kultúrna politika rozdielne pristupovala k otázkam súvisiacim s fungovaním literatúry v jednotlivých štátoch. Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými. Na rozdiel od toho v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer – socialistický realizmus. Každý pokus o experimentáciu a formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný.
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti nastalo určité uvoľnenie. V rámci literárneho procesu sa znova kladú základné otázky o zmysle literatúry, o jej podobe a úlohách.
Popri realizme začali v Americkej a Západoeurópskej vznikať nové prúdy a umelecké smery. Niektoré po čase zanikli, iné pretrvávajú s obmenami dodnes. Lebo súčasný zložitý svet nemôžu spisovatelia umelecky zobraziť len realistickou metódou, pretože odraz života v umení nie je mechanický.
Už od začiatku storočia sa Francúzska literatúra zaoberá analýzou človeka v jeho spoločenskom zaradení. Po Druhej svetovej vojne vyvrcholil tento proces v literatúre existencionalizmu. Je to myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality aj z hľadiska spoločenských vzťahov. Vo svojich dielach sa existencionalisti obracajú na človeka s filozoficko – etickým posolstvom, vyjadrujú s k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú zo zreteľa estetickú funkciu umeleckého diela. Autori zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka podľa nich záleží len na jeho voľbe. Prekonáva základný životný pocit nezmyselnost, opustenosti, beznádeje a úzkosti. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, vžitej konvencii. Rozhoduje sa len na základe vlastnej vôle, Jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii. Vo Francúzskej literatúre viac smerov, ktoré inšpirujú Európsku literatúru. Najväčší rozmach dosahuje už spomínaná avantgarda (pokračuje od medzivojnového obdobia).
Témy všeobecne sa zaoberajú bojom proti vojne, fašizmu, sú zamerané na humanizmus.

Antoine de Saint – Exupéry
(29.6. 1900 Lyon - 31.7. 1944 pri Korzike)

Narodil sa v Lyone do šľachtickej rodiny. Od detstva sa venoval letectvu. Antoine de Saint Exupéry študoval v Paríži, zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre parížske denníky. Bol vojnovým pilotom, priekopníkom diaľkových letov počas 2. svetovej vojny.

V roku 1938 sa pokúsil o let z New Yorku do Ohňovej Zemi. V roku 1944 ho vyhlásili za nezvestného. Tragicky zahynul pri prieskumnom prelete Korziky – bol zostrelený nemeckou stíhačkou (pilotom Heichelem).
Antoine de Saint Exupéry patrí medzi predstaviteľov francúzskej medzivojnovej literatúry. Písal romány a poviedky hlavne zo života letcov. Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. Jeho romány často vychádzajú z autorovej osobnej skúsenosti, keďže spytovanie osudu sa dialo tak v rovine diela, ako aj v rovine vlastného života. Túto identitu nachádzame aj v prvých autorových románoch s leteckou tematikou. Keď mal 20 rokov, začal pracovať pre aerolínie, od kartografických misií až po komerčné lietanie. Téma letectva je bodom abstraktných diskusií na témy ako hľadanie pravdy, vedomostí a zmyslu života. Námetom prvého románu Pošta na juh bolo obdobie, v ktorom Saint – Exupéry pôsobil ako šéf leteckej stanice na myse Juby a zabezpečoval letecké spojenie na linke Toulouse – Dakar. V rokoch 1929 – 1931 bol riaditeľom spoločnosti Aeroposta v Buenos Aires, ktorá realizovala prvé nočné lety medzi Európou a Amerikou. Toto obdobie zachytáva v románe Nočný let, kde sa po prvýkrát výrazne objavuje idea hrdinského činu v prospech ľudskej spoločnosti.
V románe Zem ľudí autor opisuje rôznorodé motívy, zážitky z letov rutinného charakteru i dramatických záchranných akcií, leteckých havárií a pod. Pozornosť si zaslúži aj nedokončené dielo Citadela, ktoré vyšlo po autorovej smrti. Je to vlastne kniha-nekniha, pretože ju písal s prestávkami po celý život no nestihol ju dokončiť. Jeho dielo Malý princ je najznámejšou filozofickou rozprávkou pre dospelých.

Dielo

Námet pre literárnu tvorbu získaval Saint – Exupéry zo života letcov. Dielo je tvorené románovými prózami s leteckou tématikou. Opiera sa o vlastné zážitky (Južná pošta, Nočný let...). Život nechápal ako dobrodružstvo ani ako čin pre čin, ale ako hrdinstvo a obetavosť pre iných. Uvažujúc nad zmyslom ľudského údelu na zemi, rozmýšľa nad základnými metafyzickými otázkami. V jeho dielach prevládajú pocity samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. Saint – Exupéry ako prvý opisuje pocity, ktoré má človek za palubnou doskou lietadla, vnášajúceho sa nad zemou.

Tu má možnosť fyzicky sa povzniesť nad banálnosť sveta a z odstupu a z výšky sa zamyslieť nad základnými otázkami ľudskej existencie.

Debutoval novelou Letec ( L’Aviateur,1926), po ktorej nasledovali romány Južná pošta, ( Courrier sud, 1929, 1966) a Nočný let, (Vol de nuit, 1931, 1948).
Jeho najznámejším románom je Zem ľudí ( Terre des hommes, 1939, 1963) a „rozprávka pre veľkých“ - Malý Princ ( Le Petot Prince, 1943, 1959).
Okrem toho vyšli romány Vojnový pilot ( Pilot de guerre, 1942), Citadela (Citadelle, 1948) a prózy Denník ( Carnets, 1953), List rukojemníkovi ( Lettre á un otage, 1944) a Dať zmysel životu ( Un sens á la vie, 1956).

V Južnej pošte ešte nachádzame typické románové prvky – nešťastná, sklamaná láska a tragický skon letca. Nočný let - čakanie na tri poštové lietadlá, boj pilota Fabiena s cyklónom, pohotovosť riadiacich stredísk atď. tvoria základy sujetovej línie. Fabien zvádza tragický boj s prírodným živlom, aby neohrozil existenciu nočných letov. Dominujú tu pocity existencionálneho spytovania človeka, ocitajúceho sa v hraničnej situácii. Príčiny a vyjasňovanie si tragédie je doménou ústrednej postavy románu – šéfa leteckej spoločnosti Riviéra (aj tu vidíme určitú autentickosť Exupéryho s postavou v románe). Kým sa jeho lietadlá predierajú nocou, on prežíva vlastnú “drámu zodpovednosti”. Po Fabienovej smrti vzlietnu ďalší piloti. Zmysluplnosť hrdinského činu sa v jeho koncepcii napĺňa len vtedy, ak nad ľudský život postavíme nadosobný humanistický cieľ.

Dielo Zem ľudí má nesúrodú kompozičnú stavbu, autor kladie vedľa seba reportážne rozprávanie i beletrizované časti, ktoré spolu nesúvisia ani časovo ani priestorovo. Hlavnou ideou je myšlienka ľudského priateľstva a solidarity, ktoré chránia človeka pred úzkostným pocitom samoty a dávajú zmyslel aj jeho činu.

V románe Vojnový pilot sa okrem tradičných rekvizít “leteckého románu” (opis technických stránok letu, stroja, pilotovej práce, prítomnosť odborného slangu a pod.) objavujú aj spomienky na detstvo i reakcia na “čudnú” vojnu. Citadela bola pokusom o lyricko-filozofické celkové objasnenie života. Výsledkom je náročný a nevyrovnaný text, v ktorom sa lyrické i vzletné pasáže sa miestami striedajú s ťažkopádnou filozofickou reflexiou. Je to podobenstvo napísané na spôsob arabských litánií. Môžme ho považovať za akýsi duchovný testament autora. Berberský veľmož, ktorý vystaval svoju pevnosť v piesočnatej púšti, chce vybudovať mravnú pevnosť aj v srdci človeka a ochrániť ho tak pred každým ohrozením. Motív púšte sa objavoval už aj v predchádzajúcich autorových dielach. Púšť bola tým miestom, kde medzi akciami, v ktorých spoznával ľudskú súdržnosť, meditoval v osamotení o morálnej a metafyzickej dimenzii človeka. "Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope čakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejach možno hovoriť vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel, ak sa ten, kto kope, nezapája do spoločenstva ľudí. "
Posmrtne vyšli aj diela Denníky (kniha publicistických textov) a Dať zmysel životu.
Próza Antoina de Saint - Exupéryho predstavuje výzvu k ľudstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu.

Tým, že zobrazil veľkosť a silu človeka v ťažkých časoch vojny, i vlasným príkladom statočnosti, získal si popularitu na celom svete.

Malý Princ

Základné údaje
Celý názov: Malý princ ( vo Francúzštine, Le Petit Prince )
Autor: Antoine de Saint-Exupéry
Ilustrátor : Antoine de Saint-Exupéry
Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Žáner: filozofická rozprávka pre dospelých
Kompozícia: 27 kapitol
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (francúzska)
Obdobie a rok napísania: Leto a jeseň v roku 1942, počas Saint-Exupéryho pobytu na Long Islande, New York
Dátum prvej publikácie: Prvá publikácia – v amgličtine v roku 1943. Prvá francúzska edícia – až v roku 1946
Témy: Nebezpečenstvo malichernosti, Získavanie vedomostí skúsenosťami, Vzťahy učia zodpovednosti
Motívy: Tajomstvo, Rozprávačove kresby, Skrotenie, Priority
Symboly: hviezdy, púšť, vlaky, voda
Kniha je venovaná: Léonovi Werthovi
Hlavná myšlienka: Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. Malý princ je o detstve a dospelosti, o láske, sile priateľstva, o ľudských vlastnostiach a o všetkom, čo je na tomto svete dôležité...
Motto: „Oči sú slepé. Treba hľadať srdcom." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 77)
Zhrnutie: Rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte a pri oprave poruchy sa stretáva s Malým princom. Ten mu rozpráva o svojej planéte, o láske k ruži, a o svojej púti po 6-ich planétach (asteroidy 325 – 330 ).
O diele: Filozofické dielo pôvodne venované deťom sa stalo jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry na svete. Dielo možno čítať v detskej úrovni, ako rozprávku o Malom princovi alebo vo filozofickej úrovni, ako dielo o hľadaní pravdy a poznania,zmyslu života človeka.
Použitý čas: minulý
Miesto: Saharská púšť a okolitý svet, vesmír
Rozprávač: Pilot, ktorý havaruje na púšti, kde stretáva malého princa. O svojom príbehu rozpráva ako o „stretnutí pre šiestimi rokmi.“
Hlavné postav : malý princ, pilot
Klimax: Líška zdeľuje princovi tajomstvo, princ si uvedomuje čo pre neho znamená jeho ruža.

Dej
Jednou hlavnou postavou diela je práve jej autor, Antoine de Saint-Exupéry. V prvej kapitole opisuje svoje "maliarske začiatky". Hneď sú tam tri kresby, ktoré rozhodli o tom, že sa nestal maliarom. Na kresbe číslo jeden nakreslil totiž akýsi podivný objekt. Ak v tom niekto uvidel len klobúk, znamenalo to, že nemá veľa fantázie a že to asi nevie pochopiť. Kto v tom uvidel slona vo vreci, bol to človek, ktorý si s Antoinom dobre rozumel. V druhej kapitole opisuje svoj život od motorovej poruchy na saharskej púšti. Dovtedy mu nikto nerozumel, žil samotársky. V ten osudný deň sa kde-tu zjavil ráno na svitaní malý chlapček, ktorý prosíkal, aby mu Antoine nakreslil ovečku. Keďže nikdy nekreslil ovečku, ukázal mu kresbu číslo jeden. Bol naozaj udivený, ako na ňu chlapček reagoval. Malý princ totiž v nej uvidel to, čo tam Antoine chcel nakresliť - slona vo vreci. Tak mu načrtol ovečku. Tú však malý princ označil za chorú. Tak kresbu zopakoval. To bol však baran. Tak urobil tretí pokus. Tá bola stará.

Keďže už strácal trpezlivosť, načrtol mu debničku. Opäť zostal udivený, keď mu malý princ povedal: Je presne taká, akú som chcel!
Antoine pomaly zisťoval niečo o princovi. Aj to, čo zistil, mu len náhodou vyhŕklo. Na jeho otázky nereagoval. A tak sa dozvedel napríklad, že jeho planéta je sotva väčšia ako dom. Myslí si, že pochádza z asteroidu G 313.
Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.
Znenazdajky malému princovu vykĺznu slová o nejakých baobaboch. Zistil, že ak baobaby vyrastú, a nevytrhajú sa ešte ako malé, zaplavia celú jeho planétu.
V siedmej kapitole opäť z neho niečo nové vyhŕkne. Pýta sa Antoina, či ovečky žerú aj kvetiny. Tak sa začína príbeh o kvetine. Na princovej planéte vždy rástli iba jednoduché kvetiny. Jedného dňa princ spozoroval nový výhonok. Myslel si, že je to opäť baobab, a tak ho chvíľu pozoroval. No výhonok pochvíli prestal rásť a išiel kvitnúť veľkým kvetom. Keď vykvitne, princ zistí, že to nie je obyčajná rastlina - nie je veľmi skromná. Neznáša prievan, každý deň potrebuje raňajky, nebojí sa tigrov…
Malý princ si raňajky zohrieval na jednej z dvoch činných sopiek. A každý deň ich vymietal, lebo vtedy nevybuchujú. Princ sa každé ráno staral o všetko - najprv o seba, potom o celú planétu; trhal baobaby, polieval kvetinu, vymietal sopky…
No v jeden deň nadišiel čas, kedy sa malý princ rozhodol odísť zo svojej planéty. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329 a 330. A tak polial kvetinu, rozlúčil sa s ňou, a vydal sa na púť do okolitého sveta.
Na prvej planétke žil kráľ. U neho boli všetci poddaní. A tak rozkazoval. Najprv princovi zakázal zívať, potom mu to prikázal. Keď po chvíli chce princ už odísť, kráľ si ho chcel udržať, a tak ho menoval do stále vyšších pozícií. Keď nepochodí s ministrom a vidí, že princ naozaj odíde, menuje ho do funkcie vyslanca.
Na ďalšom asteroide bol márnivec. Ten stále chcel, aby ho všetci naokolo obdivovali, uznávali ho a tlieskali mu. A tak mu princ urobil po vôli, a zatlieskal, keď ho o to márnivec požiadal, obdivoval ho, ak to márnivec chcel.
Na tretej planéte býval pijan. Po duchaplnom rozhovore, ktorý smeroval k uzavretému kruhu, si princ opäť pomyslel svoje o dospelých. "Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní", vravel si stále v duchu počas celej cesty.
Nasledujúci asteroid patril biznismenovi. Bol to veľmi zaujatý človek. A okrem toho vážny.

Už to sa princovi zjavne nepáčilo. Biznismen totiž stále počítal. A malý princ sa stále pýtal, čoho päťstojeden miliónov. Ale biznismen bol stále zaneprázdnený, a tak neodpovedal. Až nakoniec vysvitlo, že je to počet hviezd, ktoré vlastní.
Na piatej planéte bola lampa a lampár. Nič iné sa totiž na ňu nezmestilo, taká bola malá. Stále zažínal a zhášal tú lampu. Vraj je to príkaz. Čas tam bežal neuveriteľne rýchlo - každá minúta značila jeden deň. A tak ani nevie ako, strávil rozhovorom s lampárom niekoľko mesiacov. Keď tak rozmýšľal nad týmto človekom, zistil, že s ním by vedel žiť na jednej planéte. Táto na to však bola veľmi maličká, bolo na nej len jedno miesto…
Posledný asteroid v jeho pásme bola zemepiscova. Písal veľkú knihu o všetkom naokolo. Ale nič z toho nevedel. Nevedel, či má na svojej planéte moria, rieky. On sa nepohol z miesta. On len zaznamenával to, čo mu povedali cestovatelia. Ale predsalen vedel princovi odporučiť jedno miesto, kam by sa mal ísť pozrieť. Planétu Zem. Má dobrú povesť.
A tak išiel na Zem. Pouvažoval nad tým, koľko lampárov bolo treba pred vynájdením elektriny. Vraj armádu 462 511 obsluhovačov pouličných lámp. Najľahší život mali tí na severnom a južnom póle - pracovali dvakrát do roka.
Malý princ dopadol na púšť v Afrike - presne na tú, kde havaroval Antoine.
Prvý, koho stretol, bol had. Chvíľu sa s ním porozprával a potom išiel ďalej. Cestou, ktorá nevedel kam mierila, stretával veľa vecí - kvetinu, skaly, líšku… a so všetkými prehodil zopár slov, v ktorých sa dozvedel čo-to o zemi a ľuďoch. Toto sa deje v niekoľkých nasledujúcich kapitolách.
Antoine s princom sa vydajú hľadať studňu v púšti, keďže Antoinovi sa voda už takmer minula.
Onedlho našli "dedinskú studničku". Ona sa totiž vôbec nepodobala na saharskú studňu. To sú len jamy vyhĺbené v piesku. A tak hodili vedro dole, a potom ťahali hore. Najprv princ, potom mu pomohol Antoine. Keď vytiahli vodu až ku okraju studne, princ si poprosil o vodu. Pil ju, ako keby to bola nejaká slávnosť. Opäť uvažoval o veciach na Zemi. Ľudia na všetko idú očami. Najlepšie sa hľadá srdcom.
A zase si pomyslel na svoj kvet na svojej planéte. A preto poprosil svojho priateľa, aby nakreslil náhubok pre ovečku. Bál sa totiž, aby mu ovečka nezožrala kvet.
Keď uvidel malý princ jeho maliarske pokusy, iba sa na nich zasmial. Skritizoval mu ich.
Na nasledujúci deň má byť výročie dopadu malého princa na Zem. Malý princ ho chcel stráviť presne na tom mieste, kde sa to stalo. Princ sa s niekým rozprával.

Antoine nevedel s kým. Pristúpil bližšie, a zbadal hada, ktorého princ stretol ako prvého po dopade na zem. Keď ho princ uvidel, odohnal ho. Chcel sa niekam vrátiť. Domov…
Vykúpenie mu urobil práve had. "Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo nijaký hluk…



Analýza diela

Filozofická rozprávka Malý Princ je založená na dlhej tradíciifrancúzskych podobenstiev a fantastickej literatúry. Vedie čitateľa k aktívnemu podieľaniu sa na procese čítania, aby zaoájaním fantázie zachytil hlbší zmysel.
Je o prietľstve prekonávajúcom osamelosť, o zodpovednosti, o umení získať si lásku ľudí. Hlavný hrdina cestuje po galaxii a navštevuje planéty, kde sa zoznamuje s obyvateľmi charaterizujúcimi svet dospelých. Nenachádza porozumenie, nechápe ich prevrátený hodnotový rebríček, je čoraz smutnejší a osamelejší. Po stretnutí s výhybkárom a obchodníkom s pilulkami utišujúcimi smäd pochopí nezmyselnosť večného ľudského náhlenia sa a honby za náhražkami. Vďaka líške spoznáva podstatu, ktorá je pre oči neviditeľná, naučí sa vidieť srdcom. Pochopí v čom spočíva šťastie a preto sa po tom, ako ho uštipne had sa jeho nehmotná duša, keď telo umrie, vracia domov k ruži, za ktorú cíti zodpovednosť. Alegorický príbeh založený na kontrstoch vyjadrený vyjadrený symbolikou zrozumiteľnou i deťom ( srdce, kvetina, studňa, had, líška ), zdôrazňuje úlohu citu, priateľstva a lásky, ktoré zbavujú človeka osamelosti a dávajú zmysel jeho životu. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku. Využíva pritom kontrasty život - smrť, oáza – púšť, priateľstvo – osamelosť. Dielo možno čítať v detskej úrovni ako rozprávku o malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní pravdy a poznania, zmyslu života človeka. Dielo má dve myšlienkové úrovne. Filozofická úroveň – rozoberanie tém človek a poznanie sveta, svet ľudí a svet vecí, samota ako ľudský údel, priateľstvo ako hlavná hodnota ľudského života. Epická úroveň – s poetistickými pasážami – rozprávanie o autorovom živote medzi dospelými: o havárii lietadla na Sahare a stretnutí s malým princom, rozprávanie o malom princovi a ruži, o planéte krása, o planéte márnivca, o planéte biznismena atď. Pôvodne je venované deťom, stalo sa jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry vo svete.

Potom ako bolo publikované, stalo sa najviac prekladaným vo francúzskej literatúre.
Dielo sa skladá z 27 kapitol, dedikácie (venovaniu svojmu priateľovi Léonovi Werthovi, najlepšiemu priateľovi – spisovateľovi, aby ho potešil v ťažkých časoch vojny) a záveru. Knihu doplnil vlastnými ilustráciami. Jeho ďalšie diela nedosahujú úroveň predchádzajúcich diel.

Témy

Témami sú základné a často všeobecné myšlienky vykreslené v tejto literárnej práci.

Nebezpečenstvo malichernosti

Malý princ odhaľuje ignoranciu, ktorú doprevádza neúplná a malicherná perspektíva. Napríklad v IV. kapitole, keď turecký astronóm prvý krát prezentuje svoj objav – Asteroid B-612, je ignorovaný, pretože má oblečený len tradičný turecký odev. O niekoľko rokov prezentuje ten istý objav, tento krát však v anglickom oblečení a dostáva sa mu veľkého úspechu. Pretože jediná kvetina, ktorú stretol princ na púšti – kvetina s troma okvetnými lístkami v XVIII. kapitole strávila celý svoj život na púšti, nesprávne posudzuje, že na Zemi je len málo ľudí a sú to len „bez - korenné“, bezcieľne putujúce bytosti. Aj postavy v Malom princovi majú svoje chvíle, keď sa správajú malicherne. V XVII. kapitole, rozprávač priznáva, že sa jeho predošlý opis Zeme zameriaval príliš na ľudí. V XIX. kapitole malý princ počul len ozvenu svojho vlastného hlasu, avšak z presvedčenia, že to bo niekto iný obvinil ľudí z nedostatku predstavivosti. Takéto rýchle posudzovania vedú ku vzniku nebezpečných stereotypov a predsudkom. Taktiež zabraňujú neustálemu pýtaniu sa a otvorenej mysli, ktoré sú potrebné pre vyrovnaný a šťastný život. V diele je úzkoprsosť na mnohých miestach charakterizovaná ako znak dospelých. V prvej kapitole rozprávač vykresľuje veľký kontrast medzi tým ako vidia svet dospelí a deti. Dospelých nazýva povrchnými, hlúpymi, krátkozrakými a tvrdohlavo si istými, že ich názor je jediný správny. Na druhej strane deti majú podľa neho predstavivosť, sú vnímavé, citlivé a vidia mystériu a krásu sveta. Na prvých stránkach rozprávač vysvetľuje, že dospelí majú nedostatok predstavivosti, aby videli jeho prvú kresbu, na ktorej je had – boa, ktorý prehltol slona. Nevidia nič, len obyčajný klobúk. Ako príbeh pokračuje, autor ukazuje na ďalšie príklady „dospeláckej slepoty”, ktoré vidí malý princ počas svojho putovania, keď cestuje z planéty na planétu.
Princ reprezentuje otvorenosť a vnímavosť detí. Je pútnikom, ktorý sa každého neprestajne vypytuje a snaží sa objasniť to, čo je očiam neviditeľné, tajomné záhady vesmíru. Rozprávka naznačuje, že takéto pátranie je kľúčom k porozumeniu a šťastiu. Malý Princ nám ukazuje, že vek nie je hlavným faktorom, ktorým sa líšia dospelí a deti.

Rozprávač napríklad bol dosť starý na to, aby zabudol kresliť, ale stále v ňom bolo čosi detské, čo mu umožňovalo pochopiť a spriateliť sa s malým, cudzím princom.
Vzťahy učia zodpovednosti
Malý Princ nás učí, že zodpovednosť vzniknutá zo vzťahu s inými nás vedie k väčšiemu pochopeniu a oceneniu toho, že aj iní sú zodpovední ku svetu vo všeobecnosti. Príbeh princa a jeho ruže je alegóriou na prírodu a skutočnú lásku. Princova láska k ruži je hybnou silou popri príbehu. Princ opúšťa svoju planétu kvôli ruži; ruža dovoľuje princovi rozprávať sa s rozprávačom príbehu; a ruža sa eventuálne stáva dôvodom, prečo sa princ chce vrátiť späť na svoju planétu. Príčinou princovej lásky je jeho zmysel pre zodpovednosť voči jeho milovanej ruži. Kniha Malý Princ nám ukazuje, že to, čo dávame ľuďom je oveľa dôležitejšie ako to, čo dostávame späť.


Motívy
Motívy sú opakujúce sa štruktúry, kontrasty, alebo heslá, ktoré nám môžu pomôcť vyvinúť a rozpracovať hlavnú tému textu.
Tajomstvo
Myšlienkou diela je výrok líšky, že správne vidíme len srdcom, čo je dôležité je očiam neviditeľné. Všetky postavy, ktoré stretáva princ pred príchodom na Zem, mu otvorene vyložia všetko o svojom živote. Ale malý princ zisťuje na Zemi, že všetko pravdivé je skryté. Prvá postava, ktorú stretáva na Zemi je had, ktorý hovorí len v hádankách. V nasledujúcich kapitolách rozprávač a malý princ často označujú príhody za „mysteriózne“ a „tajomné“. Tento výber slov je rozhodný pre posolstvo knihy. Vysvetliť tajomstvá života sa dá len bádaním a pravdu sa dozvedáme len po častiach, ale celú pravdu sa aj tak nedozvieme. Táto myšlienka však nie je až taká pesimistická, ako vyzerá byť. Zatiaľ, čo veľa otázok v živote zostáva nezodpovedaných, preskúmanie nevedeného aj tak nemusí vždy viesť k definitívnym odpovediam. Rozprávačove kresby
Rozprávačove ilustrácie príbehu zvýrazňujú Saint-Exupéryho presvedčenie, že slová majú limity a veľa právd sa nedá vypovedať slovami. Kresby umiestňuje do textu na presné miesta, aby vyjadril svoje náhodné stretnutia na púšti a aj keď sú jeho ilustrácie jednoduché sú zjednotené s dielom a bez nich je ťažké ho pochopiť. Kresby taktiež umožňujú rozprávačovi vrátiť sa do čias jeho detstva. Poznamenáva, že používa svoju prvú kresbu k otestovaniu ľudí, ktorých stretá. Niekoľko krát pripomína, že je pre neho veľmi dôležitá, pretože ju namaľoval vo svojich šiestich rokoch. Sklamal sa potom, ako zistil, že dospelí sú nevšímaví. Preto jeho rozhodnutie ilustrovať si vlastnú knihu tiež indikuje jeho návrat do stratenej nevinnosti detstva. Skrotenie
Saint-Exupéryho príbeh je preplnený postavami, ktoré by mali alebo už boli skrotené. Líška vysvetľuje, že skrotenie znamená vytvorenie puta s iným človekom, takže dvaja ľudia sa stanú navzájom viac výnimočnými.

Stačí jednoduchý kontakt: kráľ, márnivec, pijan, podnikateľ, zemepisec a lampár, všetci stretli princa, ale boli príliš naviazaní na svoje denné rutiny aby si ním vybudovali pravé vzťahy. Líška je prvá postava, ktorá vysvetľuje, že aby sa dve osoby skutočne spojili putom, musia si navzájom dať kus seba. Hovorí, že svet naokolo bude obohatený, pretože si ju malý princ skrotil. Protikladom je biznisman, ktorý si ani nedokáže zapamätať mená hviezd, ktoré vlastní.
Priority
Táto problematika je v diele použitá niekoľko krát. Autor ukazuje na rozdiely medzi tým, čo je dôležité pre dospelých a čo je dôležité pre deti. Dospelým záleží na veciach materialistických a spojených s vecami potrebnými pre život. Napríklad podnikateľ, ktorý vlastnil veľa hviezd sa cítil byť váženejším, čo bolo očividne smiešne, pretože nijak tieto hviezdy nepotreboval ani ich nepoužíval. Taktiež rozprávač vyslovil to, že opravenie motora jeho lietadla je oveľa potrebnejšie ako počúvať, čo hovorí princ. Skoro však zistil, že problémy s motorom nie ú ničím oproti princovým slzám.
Saint-Exupéry je jasne na strane detí, reprezentovaných malým princom, ktorý veril, že skutočne potrebné boli veci spojené s predstavivosťou. Pre neho bolo najnutnejšie vedieť, či ovečka, ktorú nakreslil rozprávač, mu zožerie jeho ružu. Neskôr v príbehu na to prichádza aj samotný rozprávač a začal chápať jeho obavy. Nakoniec hovorí, že otázka ovečky a ruže je taká dôležitá, že zmenila jeho pohľad na svet, pretože pochopil dôležitosť samotnú.


Symboly
Symbolmi označujeme objekty, postavy, obrázky alebo farby použité k reprezentácii abstraktných myšlienok alebo koncepcií.
Hviezdy
Ako pilot - rozprávač dokáže pochopiť dôležitosť hviezd, pretože od nich závisí navigácia. Potom, ako stretne princa, nachádza nový pohľad na ne, pretože malý princ žije niekde medzi nimi. Taktiež symbolizujú vzdialenú mystickosť a ohromnosť vesmíru či neba a nakoniec samotu v rozprávačovom živote. Jeho posledná maľba, ktorú sprevádza smútok nad osamotením. Vidíme na nej pustú krajinu - holé kopce, nad ktorými svieta hviezdy. Na tomto obrázku prítomnosť hviezd zvýrazňuje princov odchod. Taktiež pripomína husto, že nad Zemou, je husto obývaný, o ktorom princ tak podrobne rozprával.
Púšť
Rozprávka je situovaná do prostredia Saharskej púšte. Púšť je taktiež nepriateľským miestom, kde nie je žiadna voda, ale nachádza sa tu smretľne jedovatý had. Predstavuje rozprávačovu myseľ. Je neúrodá a pustosá vďaka dospeláckym názorom, avšak pomaly sa pod vedením malého princa učí rozvýja, presne tak isto ako sa púšť prelýna s ostatnou krajinou a občerstvuje sa. Vlaky
Vlaky, ktoré sa objavujú v XXII.

Kapitole reprezentujú úplne zbytočné úsilie na naše zlepšenie. Vlaky sa ponáhľajú na cestu, ktorá nikdy nevedie ku šťastiu, informuje výhybkár princa, ľudia nie sú nikdy šťastí tam, kde sa práve nechádzajú. Tak isto sa všetky rútia zo všetkých smerov no nevidia, že úspechy ktoré dospeláci robia sú kontradiktorické, neymzselné a bezdôvodné. Opäť sú to len deti, ktoré chápu pravdu. Vidia, že cesta je dôležitejšia ako cieľ cesty a pritískajú nosy na okná aby čo najviac videli. Voda
Na konci príbehu sa pitie vody vyvynie na symbol duchovnej plnosti. Najprv je nepokojený z toho, že sa mu minie. Neskôr, keď on a princ nájdu záhadnú studňu, voda, ktorú pije mu pripomína Vianočné zvyky. Myšlienka na Vianoce naznačuje, že jeho duša, nie telo je tým, čo je skutočne smädné.
Antoine de Saint-Exupéry dáva svojmu malému princovi stretnúť medzi inými aj čudného obchodníka. Tento obchodník predával dokonalé tabletky proti smädu. Stačilo prehltnúť jednu raz za týždeň a človek nemusel nič piť. (poznámka č.2). Malý princ však odhaľuje, že neexistuje žiadna náhrada skutočnej „duchovnej potravy“. Pilulka môže zahnať túžby, ešte vždy však ponúka menej ako skutočná jedlo.


Autobiografické črty v diele

Antoine de Saint-Exupéry napísal Malého Princa v roku 1942, v lete a na jeseň, počas svojho pobytu na Long Islande v new Yorku. Začal ho písať potom, ako Nemecko okupovalo Francúzsko, čo ho primälo zanechať prácu v letectve a odišiel do New Yorku.
Rozprávka je zvláštne reálna a osobná, prinajmenšom v časti, kde Saint-Exupéry kreslí. Myšlienky na vojnu v Európe, odlet z rodnej zeme a nebyť aj naďalej schopný vykonávať prácu pilota sa ho veľmi dotkli. V románoch sa objavuje nostalgia z detstva. Jej dôvodom bola už spomínaná clivosť za domovom, túžba vrátiť sa a aj jeho nádej a viera v návrat čias miru. V dielach sa objavuje jeho odkaz lásky.
Autobiografickosť sa prejavuje aj v tom, že autor sám havaroval v Saharskej púšti a počas jej prechádzania mal rad halucinácií, vrátanej jednej s fenkom ( fenek berberský je akási „púštna líška“ ). Túto líšku neskôr zobrazuje v diele.
Saint-Exupéry sa objavuje v diele v osobe rozprávača aj v osobe malého princa. Rozprávač príbehu bol pilotom ( presne ako autor ) a veľmi jasne vyjadruje Antoinove filozofie, túžby a úsilia. Princov vzťah s ružou môže byť reflexiou autorovho vzťahu s manželkou. Princ je tiež vynálezca a pútnik v oblakoch – je to jedna z prvých vecí, ktorú majú rozprávač a princ spoločnú.

V tomto svetle, Malý Princ môže byť metaforou na samotný proces skúmania svojho vnútra, kde sa stretávajú „dve polovice toho istého človeka“ a učia sa od seba navzájom. Aj keď bolo dielo Malý Princ silne ovplyvnené Druhou svetovou vojnou, Saint-Exupéryho cieľovým zámerom bola všeobecná apolitická analýza ľudskej prirodzenosti.
Autor a jeho dielo boli nepochybne silne zasiahnuté historickými udalosťami tých čias, ale Malý Princ je univerzálna nadčasová alegória o dôležitosti nevinnosti a lásky.


Vzťah detí a dospelých v diele

Cez toto dielo Saint-Exupéry zobrazuje deti ako nevinné a pravdovravné a dospelých ako skazených a nechápavých. Ako malý princ cestuje po vesmíre a míňa jednu planétu za druhou, nachádza tu dospelých ako podnikateľ a zemepisec s nedostatkom kreativity a predstavivosti. Dokážu iba kvantifikovať svet najhlúpšim spôsobom. Na druhej strane princ pripúšťa, že najdôležitejšie kvality v živote sú neviditeľné očiam a záhadné. Namiesto toho, aby odpovedal, neustále len kladie otázky, aby našiel spirituálnu pravdu. To je jeho najväčšou prioritou. Napriek všetkému rozumie, že vzťahy sú najpotrebnejšou vecou v živote a že nikto nepotrebuje studňu alebo záhradu plnú ruží, keď má kvapku vody alebo jednu kvetinu. Na rozdiel od väčšiny dospelých, malý princ vie, čo hľadá a presne vie koľko toho potrebuje. Rozprávač taktiež spoznáva hodnotnosť detskej perspektívy, aj keď sa príležitostne vracia do zmýšľania dospelých. Na konci príbehu znovu získava kúsok detského zmýšľania demonštrujúc, že čistá myseľ detí nie je limitovaná vekom. Každý si ju môže zachovať, alebo znovunadobudnúť.
Nakoniec toto všetko autor podkladá v diele výrokom : "Len deti vedia, čo hľadajú."

Takmer každý mi odpovedal: „To je klobúk.“ Potom som už nikomu nerozprával o veľhadoch, pralesoch ani o hviezdach. Prispôsobil som sa. Hovoril som o bridži, golfe, politike a viazankách. A dospelí boli nesmierne spokojní, že sa zoznámili s takým rozumným človekom. V tomto citáte diskutuje autor o svojej prvej kresbe, slon, ktorého zožral veeľhad. Zatiaľčo deti používajú svoju predstavivosť a vidia slona vo vnútri veľhada, dospelí sú často krátkozrakí a vôbec nepoužívajú fantáziu, preto vidia len obyčajný klobúk. Autor hovorí, že kresbu používa na to, aby zistil, či v dospelom zostal ešte kúsok z dieťaťa. Nanešťastie v nich už nič nie je, preto sa s nimi musí zhovárať o takých hlúpostiach a na pragmatické témy.
Táto časť demonštruje, že byť dospelým je „stav mysle“, nie fakt života.

Taktiež poukazuje na to, aký je osamelý, keď sa nemá s kým pozhovárať a musí sa stále pretvarovať.

Charakteristika postáv

Malý princ
Je jedným z dvoch hlavných protagonistov rozprávky. Potom, ako opustí svoju rodnú planétu B-612 a milovanú ružu, princ putuje vesmírom končiac na Zemi. Nikdy sa nevzdá odpovede na otázku, ktorú už raz vyslovil. Čistý, neskazený, úprimný, skromný, často je zmätený správaním dospelých. Symbolizuje nádej, lásku, nevinnosť, a jarozrenie detstva, ktoré ležia v nás všetkých. Aj keď je princ spoločenský a stretáva rad charakterov počas svojho putovania, nikdy neprestane myslieť na svoju ružu na domácej planéte.

Rozprávač príbehu - letec
Osamelý pilot, ktorý sa počas toho ako stroskotal na púšti spriatelil s malým princom. Strávili spolu osem dní v púšti predtým ako sa malý princ vrátil na rodnú planétu. Aj keď je odradený od kreslenia, kvôli zlej skúsenosti, keď dospelí nepochopili ani nechceli pochopiť jeho obrázok, ilustruje si svoj vlastný príbeh a princovi nakreslí sériu orázkov. Je síce dospelý, ale jeho pohľad na svet je skôr detský. Potom ako odcestuje jeho malý priateľ, cíti sa súčastne smútok aj „znovuzrodený“. Chcel uveriť, že malý princ sa po uštipnutí hadom, bez svojej telesnej schránky opäť vrátil na svoju planétu, k svoje ruži. Možno až doteraz čaká na návrat svojho Malého princa.
Ruža
Je nádherný, koketný kvet, ktorý ma problém vyjadriť svoju lásku k princovi a následkom toho on odchádza. Je súčasne márnivá, ješitná a naivná, svoje city vyjaví prineskoro, aby ho presvedčila nech ostane doma a nikam necestuje. Počas príbehu čoraz viac a viac zaberie princove myšlienky a srdce. Líška
Nemá rada ľudí a svoj život pokladá za jednotvárny, nudí sa. Napriek tomu, že žiada princa aby si ju skrotil, vo viacerých prípadoch je tou múdrejšou z týchto dvoch postáv. Pomáha princovi zistiť, čo je v živote dôležité. Ešte predtým, ako sa navždy rozlúčia mu prezrádza tajomstvo, v ktorom zhŕňa tri dôležité lekcie: len srdcom vidíme správne; počas odlúčenia a princovho pobytu mimo planéty si začne viac vážiť svoju ružu; láska sa bezpodmienečne spája so zodpovednosťou.
Had
Je prvou postavou, ktorú princ stretáva na Zemi, a taktiež je postavou, ktorá ho posiela späť do neba (k ruži a rodnej planéte) svojim uhryznutím. Hovorí v hádankách a spája sa s hadom v Biblii, ktorý spôsobil vyhnanie Adama a Evy z raja tým, že ich presvedčil zjesť zakázané ovocie.
Baobaby
Na Zemi núplne neškodné rastliny, ktoré spôsobujú vážne ťažkosti menším planétam, ako je pricova. Svojimi koreňmi môžu celú planétu úplne roztrieštiť, až na márne kúsky.

Aj keď nemajú žiaden zlomysľný zámer, reprezentujú závažné nebezpečenstvo, ktoré sa môže prihodiť ľuďom príliš lenivým alebo ľahostajným voči svetu navôkol.
Kráľ
Na prvej planéte stretáva princ kráľa, ktorý si robý nárok na vládu v celom vemíre. Nemá však žiadnu moc, žiadnych poddaných. Je schopný prikazovať ľuďom len to, čo by aj tak urobili. Snaží sa prehovoriť princa, aby ostal s ním.
Márnivec
Je obyvateľom druhej planéty, ktorú princ navštívi. Márnivec je osamelý a túži po obdive každého, koho stretá, avšak len tým, že je sám sa uisťuje, že je najbohatším a najlepšie vyzerajúcim mužom na planéte.
Pijan
Je treťou osobou, ktorú princ stretá potom ako opustí domov. Celé dni a noci trávi v omráčení. Nechce zmeniť svoj život, nechce pochopiť, že ho márni, že si ho skazil sám. Je smutnou, ale taktiež hlúpou postavou pretože „pije, aby zabudol, že sa hanbí, že pije“.
Podnikateľ
Štvrtá postava je karikatúrou dospelých. Je príliš zaneprázdnený privítať princa. Vlastní všetky hviezdy, avšak nevie ani ako sa volajú. Premárnil svoj život nepodstatnými vecami - ich počítaním.
Aj keď princ komentuje jednotlivé dospelé postavy, ktoré stretá, podnikateľ (biznisman) je jediný, koho „potrestal“. Lampár
Piatou a najkomplexnejšou postavou, ktotú princ stretá pred pristátím na Zemi je lampár. Celý svoj život trávi tým, že zažína a zháša lampu. Najprv sa zdá, že je len ďalšou smiešnou postavou so žiadnym skutočným cieľom, ale jeho nezištná oddanosť danému príkazu si zasluhuje princov obdiv. Zo všetkých dospelých, ktorých princ stretá počas ciest je lampaár jedinou, s ktorou si vie presdtaviť, že by sa spriatelili.
Zemepisec
Poslednou postavou je zemepisec. Napriek tomu, že je sčítaný, nie je ochotný preskúmať ani svoju vlastnú platétu. Tvrdí, že to je prácou výskumníkov. On len spisuje moria, vrchy, sopky, rieky, jazerá, priekopy...Odporúča malému princovi navštíviť Zem. Hovorí, že životnosť kvetov je krátkodobá, že princova ruža tu nebude naveky.
Výhybkár
Pracuje pri výhybke pre obrovské vlaky, ženúce sa vpred aj rútiace sa späť z miesta na miesto plné nespokojných ľudí. Má viac perspektívy do života ako nešťastní, bezohľadní cestujúci, ktorých prevážajú jeho vlaky. Súhlasí, že jedine deti si vážia a majú radosť z jazdy vo vlaku.
Obchodník
Predáva tabletky proti smädu. Presviedča ľudí, že ušetria päťdesiattri minút denne, keď nebudú musieť piť. Symbolizuje nesprávny dôraz moderného sveta na ušetrenie času, kvôli čomu si zabúdame všímať detaily. (poznámka č.2)
Ruže a ružová záhrada
Keď princ prvý krát uvidel záhradu, evokovalo to v ňom pocit, že jeho ruža nie je jediná.

Potom si však vďaka líške uvedomuje, že tak veľa rovnakých kvetov nemôže narušiť unikátnosť jeho vlastnej milovanej ruže, pretože čas, ktorý jej venoval, ju robí dôležitou.
Kvetina s troma korunnými lístkami
Žije sama na púšti, príležitostne môže sledovať ako ju míňajú karavány. Mylne informuje princa, že na svete žije len hŕstka ľudí a to, že nemajú korene znamená, že sú „odviati “ mimo.

Ozvena malého princa
Fakticky nie je postavou, ale zmýli princa. Keď volá z vrchola hory a dostáva sa mu presne takej istej odpovede ako on vyslovil uverí, že ľudia na Zemi len jednoducho opakujú, čo im je povedané.
Turecký hvezdár
Je prvým človekom, ktorý objaví princovu rodnú planétu, Asteroid B-612. Najprv nie je prijatý len kvôli odevu, ale o rok neskôr, keď prezentuje ten istý objav „oblečení západu“, je jeho objav prijatý. Správanie sa Vedeckej verejnosti prezrádza, že ignorancia vedie ku xenofóbii (strach alebo nenávisť pred cudzími) a rasizmu. Analýza hlavných postáv

Malý princ
Hlavá postava diela je neskazený a nevinný cestovateľ z vesmíru ktorého rozprávač stretáva v Saharskej púšti. Predtým ako pristane na Zemi, Saint-Exupéry kontrastuje jeho detskú osobnosť s rôznymi dospeláckymi charaktermi tým, že sa princ presúva z jednej susednej planétky na druhú. Na každej stretáva rôzne druhy dospelých a odhaľuje ich povrchnosť a slabosti. Na planéte sa stáva „študentom aj žiakom“ keď sa od svojej priateľky líšky učí čo znamená láska a potom podáva tieto vedomosti ďalej rozprávačovi. Malý princ je v diele charakterizovaný ako viac než kladná postava, pretože dokáže spoznať čo je nakreslené na pilotovom obrázku veľhada, ktorý zožral slona. A predsa princov strach, keď sa pripravuje na odoslanie späť na svoju planétu hadím uhryznutím ukazuje, že je náchylný k rovnakým emóciám ako všetci ostatní. Predovšetkým, je zviazaný láskou k ruži, ktorú nechal na planéte. Jeho neustále vypytovanie sa tiež indikuje, že hľadanie odpovedí na otázky môže byť dôležitejšie ako odpovede samotné.

Rozprávač
Rozprávač Malého Princa je dospelý človek v rokoch, ktorý vysvetľuje, že pred šiestimi rokmi bol “omladený” potom ako havarovalo jeho lietadlo v púšti. Bol všímavým dieťaťom s veľkou predstavivosťou, ktorého prvá krsba bola tajomná interpretácia veľhada, ktorý zožral slona. Prestal sa venovať umeniu, stal sa pilotom a žil osamelý život, kým nestretol princa. Potom, ako si vypočuje princove nové vedomodti získané od líšky, pilot sám sa poučí z líškinho tajomstva o tom, čo robí veci dôležitými, práve keď hľadá na púšti vodu.

Jeho objav ukazuje, že na významné veci prichádza človek až potom ako získa skúsenosti, nie z kníh alebo z poučovania druhými.
Aj princ aj rozprávač sú hlavnými protagonistami diela, ale líšia sa vo viacerých podstatných veciach. Zatiaľ čo je princ záhadný a nadprirodzený, pilot ja človek, ktorý rastie a vyvýja sa po čase. Keď ho prvý krát stretne, nedokáže pochopiť jednoduché pravdy mu prezentované. S ním sa dokážeme oveľ ľahšie stotožniť a môžme sa s ním porovnávať oveľaľahšie ako s princom, ktorý je tajuplný,mimoriadnz, zvláštny a citlivý.

Ruža
Aj keď sa objavuje len v niekoľkých kapitolách, je pre príbeh dôležitou, vďaka svojej melodramatickej hrdej podstate. Je dôvodom odchodu prince z planéty a jeho začatia objavovania. Taktiež princove spomienky na ňu sú dôvodom jeho túžby vrátiť sa. Je postavou, kr´torá postupne rastie na dôležitosti. Princ venoval veľa času staraním sa o ňu, stelesňuje líškine slová o tom, že najprv musím lásku dávať, až potom sa nám bude dostávať. Aj keď je väčšinu času nafúkaná, ješitná a naivná, princ ju stále miluje, pretože strávil veľa času jej polievaním a staraním sa o ňu. Veľa sa už napísalo o porovnávaní vzťahu medzi princom a ružou a Saint-Exupérym s jeho ženou, Consuelou, ale ruža môže byť aj metaforou na skutočnú lásku. V literatúre je spájaná s láskou a stala sa jej symbolom. Autor jej dáva ľudské vlastnosti a to kladné aj záporné. Keďže ruža princa učí, že čo je podstatné je neviditeľné, čas ktorý trávia v odlúčení pomáha lepšie pochopiť že láska sa spája so zodpovednosťou.

Líška
Líška sa v príbehu objavuje nečakane. Prosíka princa, aby si ju skrotil, vyjadruje dôležitosť ceremónií a rituálov. Ukazuje, že takéto veci sú potrebné, taktiež v ostatnom svete – svete dospelých.
Pri poslednom stretnutí s princom uľahčuje princovi odchod, že ho presviedča že chápe, prečo je mu ruža taká dôležitá. Toto stretnutie zobrazuje ideálne priateľstvo, pretože aj keď princov odchod spôsobuje líške veľkú bolesť, správa sa nesebecky a povzbudzuje princa, aby konal pre svoje dobro.

Had
Táto postava nás poučuje menej ako ostatné. V skutočnosti je had taký trúfalý, že svoje životné filozofie zdeľuje princovi len v hádankách. V príbehu o záhadách je jedine had absolútnym. Jeho smrteľné uhryznutie a biblická narážka indikujú, že je reprezentantom nevyhnutného úkazu – smrti.

Citáty


“Je mi ťa ľúto, si taký slabý na tejto Zemi zo žuly. Môžem ti jedného dňa pomôcť, ak sa ti bude priveľmi cnieť za tvojou planétou. Ja môžem…" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 59)


„Aká čudná planéta! - pomyslel si. - Je celá vyprahnutá a celá zašpicatená a celá slaná. A ľudia nemajú predstavivosť.

Opakujú, čo sa im povie …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 60)

„No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. A ja budem pre teba jediná na svete …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 64)

„Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 69)

„Len deti vedia, čo hľadajú" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 71)

„Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade … a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 77)

„To, čo je dôležité, je neviditeľné …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 83)

Áno, čím ťažšia je práca, ktorú v mene lásky venuješ svojej sile, tým je tvoje nadšenie väčšie."

Nepleť si lásku s vlastníckym šialením; z neho pochádza to najhoršie trápenie. Lebo z lásky, na rozdiel od obecnej mienky, trápenia nepochádzajú. Trápenie plynie len z pudu vlastníctva, ktoré je opakom lásky. Skutočná láska začína tam, kde oplátkou nič nečakáš."

"Oči sú slepé. Treba hľadať srdcom."


Resumé
The relationship between adults and children in literature
In this work I was comparing the character of child and an adult in the novella The Little Prince. I also worked out themes, motifs and symbols of the book and analyzed the main characters.
Throughout The Little Prince, Saint-Exupéry portrays children as innocent and truthful and adults as corrupt and dull. As the little prince journeys from one planet to another, he finds grown-ups like the businessman and the geographer to lack creativity and imagination. They can only quantify the world in the dullest of terms. The little prince, on the other hand, acknowledges that the most important qualities in life are invisible and mysterious. He constantly asks questions instead of giving answers, and the search for spiritual truth seems to be his sole priority. Above all, he understands that relationships are the most important thing in life and that no one needs an entire well or rose garden when a single drop of water or a single flower will do. Unlike most adults, the little prince knows what he is looking for and exactly how much of it he needs. The narrator also recognizes the validity of the childhood perspective, even though he occasionally lapses into a grown-up mind-set.

By the end of the story, however, the narrator has regained some of his childhood passion, demonstrating that the clear viewpoint of children is not limited by age.

Záver

„Všetci dospelí boli najprv deťmi. (Ale máloktorý z nich sa na to pamätá).“ píše sa v predslove knižky. Áno, presne o tomto je táto kniha. Je o tom, ako človek postupne dospieva, získava vedomosti, skúsenosti…stáva sa dospelým, no stráca nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Žije rýchlo, rozmýšľa racionálne a realisticky, neustále rieši problémy, je zahĺbený sám do seba a prestáva vnímať veci navôkol. Všetko príliš komplikuje a veci sú pritom také jednoduché. Ako keď malý princ s letcom našli studničku a malý princ povedal: „Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade…a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody...”
V spoločnosti malého princa sa pozeráme na svet človeka inými očami. Autor tu vysvetľuje cenu a silu priateľstva – Kde sú ľudia? – oval sa napokon malý princ.. Človek je osamelý aj medzi ľuďmi, - povedal had a upozorňuje na smiešnosti a trápnosti sveta dospelých. – Naozaj ma obdivuješ? – spýtal sa malého princa. – Čo znamená obdivovať? Obdivovať znamená uznať, že som najkrajší, najlepšie oblečený, najbohatší a najinteligentnejší človek na tejto planéte. Tá kniha je vlastne o tom akí by ľudia mali byť a na čo by nemali zabúdať. Malý princ nám pripomína detstvo, to nevinné a bezstarostné zmýšľanie detí, tú fantáziu a samozrejmosť, to jedinečné čaro, ktoré sa skrýva v každom dieťati, no postupne ho človek potlačí natoľko, akoby úplne zmizlo. Ale ono nezmizne, drieme v nás a čaká na to, kým ho prebudí niekto ako malý princ.