Úvod

Francúzska literatúra je jednou z najvýznamnejších národných literatúr v súčastnosti ale aj z historického hľadiska. K jej zástupcom zaraďujeme veľa významných spisovateľov ako napríklad Gulliaume Appolinaire, tzv. „prekliati básnici” – Voltaire, Rimbaud, Baudlaire ale aj mnohí iní. Všetkých však môžeme priradiť k nejakému väčšiemu celku, avšak patrí sem aj autor, ktorý sa nedá porovnať s nikým iným a tým je Antoine de Saint – Exupéry. Jeho dielo je veľmi osobité a naplnené hlbokým humanizmom. Okrem iných diel je autorom „roprávky pre dospelých“ - Malého princa. Vykresľuje v nej obvyklé hodnoty moderného sveta (ovládanie prírody, egocentrizmus, racionalizmus, materializmus, preteky s časom...) konfontované s nevinnosťou hlavného, rozprávkového, hrdinu, ktorý vidí vážnosť a dôležitosť v niečom inom: v hodnotách „srdca“, v priateľstve, láske. Stáva sa tu tak v konkrétnej rovine „školou umenia žiť“ a vo všeobecnosti sa potom stáva podobenstvom o možných východiskách z pociťovanej krízy človeka v modernej západnej civilizácii. Je stretom detského sveta so svetom dospelých a popri hlavnej myšlienke diela nám ukazuje aj rozdielne myslenie dospelých a detí. Hlavný hrdina detským pohľadom objavuje základné životné hodnoty. Táto kniha je vlastne o tom, aký by mal človek byť. Keď rastie z dieťaťa na dospelého, získava síce vedomosti, stáva sa zodpovednejším a realistickejším, no stráca pri tom nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Dospelý žije rýchlo, neustále rieši problémy a zabúda na to, čo je dôležité. Poukázať na to je aj cieľom mojej práce.
Popri oslave detskej nevinnosti je Malý princ tiež Exupéryho vnímaním ľudskosti a obžalobou duševného úpadku. Taktiež som sa zamerala na humanistické posolstvo, ktoré chcel autor podať touto knihou a poslať ho do sveta. Európa a Francúzsko po roku 1945

Na celom svete zasiahla druhá svetová vojna hlboko do života, ľudského myslenia. Hlavnou úlohou medzinárodnej politiky bolo po víťazstve nad fašizmom nové usporiadanie sveta podľa zásad protihitlerovskej koalície. Bojovali za ne vojaci spojeneckých armád a antifašisti z celého sveta.
Základné javy historického vývinu 20. storočia sa premietli aj do umenia a literatúry, a to tak. Že ovplyvnili jej tematiku, ale aj jej tvorivú metódu, estetickú podobu umenia. Autori chcú zapôsobiť na city čitateľa. Prehodnocuje sa vzťah k minulosti, k umeleckým a kultúrnym tradíciám.