dvere sa
otvorili ako bezzubé ústa, pomalý sťa slimák, krajšia než ruža)

príslovie (malá forma ľudovej slovesnosti)
- krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudu,
vyplýva z neho ponaučenie (Kto hlboko orie, zlato vyorá)

próza – literatúra písaná voľnou, neviazanou rečou (rozprávky, poviedky, romány,
novely, povesti, báje...)

psychologická poviedka – poviedka, v ktorej ide predovšetkým o hlboké vykreslenie
vnútorného života hlavnej postavy (napr. M. Kukučín:
Neprebudený)

reč, umelecká – môže byť a)viazané - dodržiava rým a rytmus, napr. v básni,
piesni,
b)neviazaná - nemá rýmy a rytmus, napr. rozprávka,
povesť, poviedka, román

refrén – opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci každej strofy

repríza – opakovanie predstavenia (zvyčajne divadelného alebo filmového)

román – veľká epická forma, v ktorej autor zobrazuje široký okruh života; dej sa
odohráva v dlhom časovom rozpätí, okrem hlavnej dejovej línie má i
vedľajšie časové línie, vystupuje v ňom jedna alebo viac hlavných postáv
a vedľajšie postavy
Romány poznáme: - historické,
- psychologické,
- dobrodružné,
- spoločenské.

rozprávanie – opis deja aj s okolnosťami, v ktorých sa dej odohráva(čas, miesto,
spôsob atď.)
Rozprávanie môže byť
1. jednoduché – (jedna dejová línia – úvod, zápletka, zauzlenie,
vyvrcholenie, rozuzlenie, záver), napr. v bájke
Vlk a pes,
2. zložené – (pásmové – sleduje viacero dejov, rozlišujeme v ňom
autorskú reč a reč postáv, ktorá sa realizuje v
dialógoch), napr. v románoch. rozprávka – kratší literárny prozaických útvar, ktorý má jednoduchý dej. Rozprávky
sa v minulosti šírili tradovaní (ústnym podaním), neskôr ich zapisovali
zberatelia (P. Dobšinský, B. Němcová, bratia Grimmovci...), dnes ich
píšu spisovatelia. Často tu vystupujú neskutočné postavy, ľudia s
neľudskými vlastnosťami (ježibaba, Valibuk ...) alebo zvieratá konajúce
ako ľudia. V rozprávke sa rieši otázka dobra a zla, spravodlivosti a
nespravodlivosti. Víťazí dobro nad zlom, spravodlivosť nad
nespravodlivosťou.