Prehľad literárnej teórie, 5. - 9. ročníka ZŠ

Alegória (inotaj) – utajený, skrytý hlbší zmysel – vyjadrenie myšlienky alebo
predstavy obrazom, stvárnením (alegorický voz, alegorická
postava)

animácia – zdanlivé oživovanie kreslených postavičiek alebo bábok

autorská reč – reč autora alebo rozprávača, ktorý rozvíja dej, komentuje činy
postáv, uvádza reč postáv

báj – kratší prozaitský útvar, v ktorom ľudia vyjadrili svoje predstavy o pôvode
sveta a života na Zemi, o prírodných úkazoch, o bohoch a vybájených
hrdinoch (napr. Ako sa zrodila Zem, Prometeus, Tatranská kikimora); ľud si
bájami vysvetľoval aj vznik názvov krajín, morí, kvetov; báje sa
tradovali
Báje poznáme: - miestne,
- historické (historické udalosti, hrdinovia panovníci),
- démonologické (nadprirodzené bytosti),
- heraldické (vznik rodov a erbov). bájka (epické dielo) – jednoduchý príbeh, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny.
Prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje ľudí.
Jej cieľom je podať mravné ponaučenie, ktoré býva na konci
alebo na začiatku príbehu. balada – epická skladba, ktorá má zhustený pochmúrny dej, rýchli spád, napätie sa
z verša na verš stupňuje, dej je poprepletaný nadprirodzenými javmi,
záver je tragický
Balady poznáme: - ľudové (napr. Išli hudci horou, kačička divoká),
- umelé (napr. J. Botto: Žltá ľalia),
- sociálne (napr. M. Rázus: Matka)

cyrilika – slovanské písmo, ktoré zostavili žiaci Konštantína (Cyrila) začiatkom 10.
storočia v Bulharsku

čas, epický – rozprávací čas, je kratší ako skutočný, napr.

v rozprávkach,
poviedkach a iných epických dielach

dej, fantastický – neskutočný, v skutočnosti nemožný dej

dej, reálny – skutočný, v skutočnosti možný dej

dejstvo divadelnej hry – časť divadelnej hry – je zložená z výstupov

derniéra – posledné uvedenie dramatického diela

dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých postáv, osôb

dialogizácia – čítanie, pri ktorom tezty postáv čítajú rozličný čitatelia

dráma – literárny druh, v ktorom sa rozpráva príbeh, no nie je prítomný rozprávač;
dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich jazykových prehovorov
(dialógou, monológou)

dramatické druhové útvary – tragédia, komédia, činohra

dramatické spracovanie literárnych žánrov
a) rozhlasové (pásmo, hra, fíčer a pod.)
b) televízne (film, hra, seriál a pod)
c) divadelné (činohra, opera, opereta, muzikál, bábkové
divadlo a pod)
d) filmové (film: hraný, dokumentárny, didaktický – náučný a
pod.)

elégia – žalospev

encyklopédia (náučný slovník)
- literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje poznatky z
určite oblasti zoradené v abecednom poradí (napr. Encyklopédia
sveta, Detská encyklopédia, Encyklopédia zvierat).
Na vysvetľovanie používa odborný štýl, odborné slová (termíny).

epická báseň – báseň, ktorej základom je príbeh podávaný rozprávačom, ktorý
rozpráva aj namiesto (v zastúpení) postáv príbehu

epické dielo – literárne dielo, ktorého základom je dej, príbeh, udalosti a základným
postupom je rozprávanie; vystupuje v ňom rozprávač a postavy
diela; môže byť: veršované – napr. epická báseň, epos, balada;
neveršované – napr. rozprávka, poviedka, novela, román

epigram (satirická báseň) – krátka báseň, v ktorej autor satiricky a kriticky
vyjadruje svoj vzťah k osobám alebo k spoločnosti

epiteton – básnický prívlastok, ktorým básnik (autor) zdôrazňuje niektorú vlastnosť
osoby, predmetu alebo javu (sladká lipa, usmiate oči)

epos – veľká epická forma, ktorá vznikla v antike; jej témou je významná historická
udalosť alebo významný problém doby

fíčer – rozhlasové dokumentárne pásmo, ktoré môže byť o osobe (osobách),
udalostiach, zaujímavých miestach a pod.

forma diela – spôsob realizácie obsahu (pozri aj zložky literárneho diela)

gradácia – stupňovanie deje, zvyšovanie výkonu pri opakovaní deja

hádanka (malá forma ľudovej slovesnosť)
- krátky útvar, ktorý skryto pomenúva nejaký predmet alebo jav
pomocou znakov iného predmetu alebo javu (Ktorý vták má na konci
raka? akarts)

hlaholika – prvé slovanské písmo zostavené Konštantínom

hlavná postava (hlavný hrdina)
- osoba, okolo ktorej sa sústreďuje dej literárneho diela

homonymá – rovnozvučné slová (napr. čelo: časť hlavy, hudobný nástroj)

hrdina, kolektívny – skupina postáv (kolektív), okolo ktorej sa sústreďuje dej

humor – schopnosť mať veselú myseľ a vtipne alebo žartovne sa vyjadrovať
(humorný príbeh – smiešny, vtipný, žartovný príbeh)

idea diela – zmysel, hlavná myšlienka diela (pozri aj zložky literárneho diela)

jednoaktovka – dráma s jedným dejstvom

koleda – vianočná, novoročná alebo veľkonočná pieseň

komiks – obrázkový seriál s dobrodružnými alebo komickými príbehmi (vznikol v
USA, do Európy sa dostal po 2. svetovej vojne); dialógy a priama reč sa
uvádzajú v tzv.

slovnej bubline

Kyjevské listy – najstaršie zachované rukopisy písané hlaholikou z 10. – 11. storočia
(sú to zlomky – časti staroslovienskej omšovej knihy)

legenda – literárny útvar, v ktorom sa opisuje významná udalosť (napr. stvorenie
sveta, potopa) alebo život (časť života) významnej osoby, napr.
panovníka, vedca, vynálezcu, svätca

literárne druhy, základné - lyrika, epika, dráma

lyrická báseň – báseň, v ktorej autor vyjadruje svoje myšlienky, nálady, pocity,
presvedčenia

lyrické dielo – literárne dielo, v ktorom autor vyjadruje svoje city, myšlienky,
nálady; najčastejšie je veršované; poznáme lyriku: osobnú,
úvahovú, spoločenskú, prírodnú; lyrický druhové útvary sú: ľudová
pieseň, lyrická báseň, óda (oslavná báseň), elégia (žalospev),
epigram (satirická báseň)

lyricko-epické dielo – dielo, v ktorom sa uplatňujú lyrické aj epické postupy

ľudová slovesnosť – súhrn slovenských výtvorov širokých ľudových vrstiev; patria
sem ľudové rozprávky, piesne, povesti, príslovia, porekadlá,
hádanky pranostiky, báje, balady, ľudové hry, obrady...

metafora – jazykový (básnický) prostriedok – pomenovanie (veci, vlastnosti alebo
deja pomocou inej veci, vlastnosti alebo deja) na základe vonkajšej
podobnosti (žiaľ kalí zrak)

modlitba – príhovor k duchovnej bytosti alebo bytostiam (zvyčajne k Bohu alebo k
anjelom a svätým); modlitba môže byť prosebná, ďakovná, oslavná,
rozjímavá (zamýšľanie sa nad tým, čo je „mimo tohto sveta“) a pod. monológ – dlhší rozhovor jednej osoby

nonsens (nezmysel) – odborný názov pre nezmysel v literatúre(napr. Kde bolo, tam
bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial...; v knihe L.
Carrolla Alica v krajine zázrakov; v niektorých básňach M.
Válka, Ľ. Feldeka, D. Heviera)

obraz v divadelnej hre – menšia časť divadelnej hry

obsah diela – zložka literárneho diela pozostávajúca z témy a idey diela
(pozri aj zložky literárneho diela)

óda – oslavná báseň

opozitá (antonymá) – slová s opačným významom, napr.

nízky – vysoký, ísť – stáť

personifikácia (umelecký jazykový prostriedok)
- zosobnenie – prenášanie ľudských vlastností na neživé veci alebo
zvieratá (na základe ich vonkajšej podobnosti, napr. hviezdy sa
smejú)

pieseň, umelá – pieseň, pri ktorej je autor textu a hudby známy

pieseň, ľudová – spievaný ľudový básnický útvar; ľud piesňou vyjadruje city,
nálady, myšlienky.. ; poznáme piesne: vojenské, regrútske,
zbojnícke, pracovné, ľúbostné, trávnice, uspávanky, svadobné,
tanečné, obradné.. (zberateľmi ľudových piesní boli napr. Ján
Kollár, Andrej Halaša, Karol Plicka)

pieseň zľudovená – básnické útvary, ktorý vznikol z básne známeho autora; pre
blízkosť k ľudu ju ľud prijal za svoju a spieva si ju

poézia – literatúra písaná viazanou rečou (vo veršoch)

porekadlo (malá forma ľudovej slovesnosti)
- krátky výrok, ktorý výstižne vyjadruje životnú skúsenosť ľudu,
nevyplýva z neho ponaučenie (Proti veku nieto lieku)

povesť – kratší prozaitský útvar rozprávajúci o živote hrdinov, o rozličných
udalostiach vzťahujúcich sa na určitú osobu, miesto, čas (napr. M.
Ďuričková: žabia studňa, A. Marec: Jánošikovské Vianoce, J. Melicher:
Štiavnické jašteričky)
Povesti poznáme: - miestne
- démonické
- heraldické (o erboch)

poviedka – krátky epický útvar zobrazujúci jednu udalosť zo života človeka;
vystupuje v nej malý počet postáv, ktoré sa v priebehu deja
nevyvíjajú, sú už sformované

pranostika (malá forma ľudovej slovesnosti)
- krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudí z
pozorovania prírody (Katarína na ľade – Vianoce na blate)

premiéra – prvé predstavenie (zvyčajne Divadelné alebo filmové)

presah – vetná jednotka presahujúca do ďalšieho verša(typické pre poéziu
P.O.Hviezdoslava )

prirovnanie – porovnávanie dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné; v
prirovnaní sa využívajú spojky ako, než, sťa a pod.(napr.

dvere sa
otvorili ako bezzubé ústa, pomalý sťa slimák, krajšia než ruža)

príslovie (malá forma ľudovej slovesnosti)
- krátky výrok, v ktorom je zovšeobecnená dlhoročná skúsenosť ľudu,
vyplýva z neho ponaučenie (Kto hlboko orie, zlato vyorá)

próza – literatúra písaná voľnou, neviazanou rečou (rozprávky, poviedky, romány,
novely, povesti, báje...)

psychologická poviedka – poviedka, v ktorej ide predovšetkým o hlboké vykreslenie
vnútorného života hlavnej postavy (napr. M. Kukučín:
Neprebudený)

reč, umelecká – môže byť a)viazané - dodržiava rým a rytmus, napr. v básni,
piesni,
b)neviazaná - nemá rýmy a rytmus, napr. rozprávka,
povesť, poviedka, román

refrén – opakovanie verša alebo skupiny veršov na konci každej strofy

repríza – opakovanie predstavenia (zvyčajne divadelného alebo filmového)

román – veľká epická forma, v ktorej autor zobrazuje široký okruh života; dej sa
odohráva v dlhom časovom rozpätí, okrem hlavnej dejovej línie má i
vedľajšie časové línie, vystupuje v ňom jedna alebo viac hlavných postáv
a vedľajšie postavy
Romány poznáme: - historické,
- psychologické,
- dobrodružné,
- spoločenské.

rozprávanie – opis deja aj s okolnosťami, v ktorých sa dej odohráva(čas, miesto,
spôsob atď.)
Rozprávanie môže byť
1. jednoduché – (jedna dejová línia – úvod, zápletka, zauzlenie,
vyvrcholenie, rozuzlenie, záver), napr. v bájke
Vlk a pes,
2. zložené – (pásmové – sleduje viacero dejov, rozlišujeme v ňom
autorskú reč a reč postáv, ktorá sa realizuje v
dialógoch), napr. v románoch. rozprávka – kratší literárny prozaických útvar, ktorý má jednoduchý dej. Rozprávky
sa v minulosti šírili tradovaní (ústnym podaním), neskôr ich zapisovali
zberatelia (P. Dobšinský, B. Němcová, bratia Grimmovci...), dnes ich
píšu spisovatelia. Často tu vystupujú neskutočné postavy, ľudia s
neľudskými vlastnosťami (ježibaba, Valibuk ...) alebo zvieratá konajúce
ako ľudia. V rozprávke sa rieši otázka dobra a zla, spravodlivosti a
nespravodlivosti. Víťazí dobro nad zlom, spravodlivosť nad
nespravodlivosťou.

Rozprávky poznáme: podľa témy: fantastické, realistické,
podľa autora: ľudové, umelé,
podľa formy: básnické, prozaické, dramatické,
podľa vzniku: klasické, moderné.

rým – zvuková zhoda slabík na konci veršov
Rozlišujeme rým: - združený (aabb),
- striedavý (abab),
- obkročný (abba),
- prerývaný (abcb),
- postupný (abcabc).

rytmus v básni – rozloženie príbuzných a nepríbuzných slabík vo verši; je založený
na pravidelnom striedaní príbuzných a nepríbuzných slabík

satira – ostrý, útoční, uštipačný výsmech

seriál – súbor príbehov alebo dokumentov, náučných filmov a pod. na pokračovanie

slang – súhrn nespisovných slov, ktoré používa určitá skupina ľudí, napr. športovci
(zavesiť banán, dať trojku), žiaci (učka, slovina), motoristi (hodiť kvalt,
hasiť na plný plyn)

sonet – básnická lyrická forma, ktorú básnici používajú na vyjadrenie myšlienok,
pocitov, nálad; má 14 veršov: 4 + 4 + 3 + 3 alebo 4 + 4 + 6

staroslovienčina – reč a písmo, ktorým boli napísané prvé slovanské literárne
pamiatky

stopa – menšia rytmická jednotka, ktorá sa opakuje alebo strieda vo verši; má 2 až
3 slabiky
základné stopy (- prízvučná slabika, ° neprízvučná slabika):
daktyl -°°
trochej -°
jamb °-
poznámka : neprízvučná slabika °
v skutočnosti sa píše namiesto ° polkruh

strofa (sloha) – skupina veršov usporiadaná do celku – strofy (oddelenej od ďalšej
skupiny veršov)

synonymá – rovnoznačné slová, slová s rovnakým významom (napr.

radosť –
potešenie úľuba, jasot; láskavý – dobrý, milý, vľúdny)

téma diela – zložka literárneho diela zahŕňajúca udalosti a fakty zo života človeka,
spoločnosti, prírody (pozri aj zložky literárneho diela)

variácia – opakovanie deja s obmenami

verš – zvyčajne jeden riadok básne alebo piesne

vodenie bábok – a) maňuškové – pohybovanie bábkou navlečenou na ruke,
b) marionetové – pohybovanie bábkou zavesenou na špagátikoch
alebo drôtoch,
c) javajkové - pohybovanie bábkou upevnenou zospodu na
paličke (nazýva sa podľa miesta pôvodu, ktorým
je ostrov Jáva)

výstavba drámy, vnútorné – úvod, zápletka, zauzlenie, vyvrcholenie, rozuzlenie,
záver

výstavba drámy, vonkajšia – dejstvá, obrazy, výstupy (dejstvá sa skladajú z
obrazov a obrazy z výstupov)

výstup v divadelnej hre – časť dejstva ohraničená vystúpením určitej osoby

zdrobnenina – slovo v zjemnenom tvare (dušička, šuhajíček); zdrobneniny sú
príznačné pre ľudovú slovesnosť, používajú sa na vyjadrenie
citového vzťahu alebo na vyjadrenie detského videnia sveta

zložky literárneho diela, základné: obsah, forma
obsah – tvorí ho téma a idea diela,
téma – tvoria ju udalosti a fakty zo života človeka, spoločnosti,
prírody,
idea – zmysel, hlavná myšlienka diela,
forma – spôsob realizácie obsahu

zvukomaľba – napodobenie zvuku vhodným využitím a spojením hlások v slovách
(duní Dunaj a luna za lunou sa valí – napodobnenia zvuku rieky a jej
plynutia)

Životopisy Konštantína a Metoda
- legendy – pôvodné literárne texty z 9. storočia.

Zdroje:

Zbierka úloh zo slovenského jazyka -