Alegória (inotaj) – utajený, skrytý hlbší zmysel – vyjadrenie myšlienky alebo
predstavy obrazom, stvárnením (alegorický voz, alegorická
postava)

animácia – zdanlivé oživovanie kreslených postavičiek alebo bábok

autorská reč – reč autora alebo rozprávača, ktorý rozvíja dej, komentuje činy
postáv, uvádza reč postáv

báj – kratší prozaitský útvar, v ktorom ľudia vyjadrili svoje predstavy o pôvode
sveta a života na Zemi, o prírodných úkazoch, o bohoch a vybájených
hrdinoch (napr. Ako sa zrodila Zem, Prometeus, Tatranská kikimora); ľud si
bájami vysvetľoval aj vznik názvov krajín, morí, kvetov; báje sa
tradovali
Báje poznáme: - miestne,
- historické (historické udalosti, hrdinovia panovníci),
- démonologické (nadprirodzené bytosti),
- heraldické (vznik rodov a erbov). bájka (epické dielo) – jednoduchý príbeh, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny.
Prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje ľudí.
Jej cieľom je podať mravné ponaučenie, ktoré býva na konci
alebo na začiatku príbehu. balada – epická skladba, ktorá má zhustený pochmúrny dej, rýchli spád, napätie sa
z verša na verš stupňuje, dej je poprepletaný nadprirodzenými javmi,
záver je tragický
Balady poznáme: - ľudové (napr. Išli hudci horou, kačička divoká),
- umelé (napr. J. Botto: Žltá ľalia),
- sociálne (napr. M. Rázus: Matka)

cyrilika – slovanské písmo, ktoré zostavili žiaci Konštantína (Cyrila) začiatkom 10.
storočia v Bulharsku

čas, epický – rozprávací čas, je kratší ako skutočný, napr.