Keď sa na ňu pritláča, dlho, silno, keď sa tvárou a údmi v smrteľnej úzkosti pred paľbou hlboko do nej zarýva, vtedy je jeho jediným priateľom, bratom, matkou, stená svoj strach a výkriky do jej mlčania a bezpečia, a zem ho prijíma a prepúšťa do nových desať sekúnd behu a života, schmatne ho znova, a niekedy navždy.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 39) Lenže ten boj nakoniec všetci prehrali. Front sa im stáva cintorínom. Paul Bäumer žil z celej skupinky najdlhšie. Avšak nevedel si predstaviť svoj návrat do normálneho sveta: „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové.. Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 164)
Ďalším veľmi významným autorom v tomto období bol E. Hemingway. Bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte. Vrcholom prvého obdobia jeho tvorby je román Zbohom zbraniam. V tomto diele autor takisto zachytáva obraz vojny ale nie reportážnym opisom, ale príbehom romantickej lásky zraneného amerického poručíka Fredericka Henryho a anglickej ošetrovateľky Catheriny Barkleyovej. Tento román je inšpirovaný autorovou vlastnou skúsenosťou zo života sanitnej jednotky na talianskom fronte. Mladí Američania prichádzajú do Európy s ideálom spravodlivého boja. Neskôr však dospievajú k presvedčeniu neľudského boja. Z ich rozhovorov môžeme vyčítať názory autora na vojnu: „Nič nie je také zlé ako vojna. My v motorových ambulanciách si vôbec nevieme predstaviť, aké je to zlé. Až si ľudia uvedomia, aké je to zlé, už nebudú môcť nič vykonať, aby to zastavili, lebo sa zbláznia. Sú takí ľudia, čo si to nikdy neuvedomia. Sú takí ľudia, ktorí sa boja svojich dôstojníkov. S takými sa dá robiť vojna.. Len keby Rakušiaci prestali bojovať! Jedna strana musí prestať bojovať. Prečo my neprestaneme?“ (Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. str. 43) Henry sa počas bojov na fronte zranil. Ich zákop trafila mína a jemu poranila nohu. Tak sa dostáva do lazaretu, kde sa stretáva s Catherine. Frederick ju poznal už dlhšie, ale až teraz si uvedomil čo k nej cíti. Neskôr sa stali milencami. Keď však hrozí Henrymu zatknutie, spoločne s Catherine utekajú do Švajčiarska. Tam žijú spokojným životom. Až dovtedy, než prišlo na Catherinin pôrod. Ich dieťa sa narodilo mŕtve: „Nedýchal, nikdy nebol nažive. Iba v Catherine. Veľmi často som cítil, že kope. Ale už týždeň nie. Možno bol po celý ten čas zadusený. Chúďa úbohé.“ (Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. str. 260) Lenže Catherine stratila pri pôrode veľa krvi. Nakoniec v bezvedomí umrela.
Tretím takýmto významným autorom je Romain Rolland. Jeho najvýznamnejšie dielo je novela Peter a Lucia.