Prvá svetová vojna prerušila obdobie rozvoja, nastalo obdobie strachu, temna. Ľudia sa báli o svoj život, strácali ideály. Toto obdobie nezostalo nepovšimnuté ani u autorov, ktorí sa zameriavali na obrazy z vojny a na poukázanie jej nezmyselnosti. Vyjadrovali svoje pocity a názory. Mnoho autorov sa aj priamo zúčastnilo na bojoch a tým bola ovplyvnená aj ich tvorba. Aj keď všetci vedeli o nezmyselnosti vojny, každý ju chápal inak a inak ju opísal. Každý jeden bol originálny, svojský.
Medzi najvýznamnejších autorov medzivojnového obdobia patrili Erich Maria Remarque, Ernest Hemingway a Romain Rolland. Opisovali 1. sv. vojnu, ale každý ináč. Všetci vedeli o nezmyselnosti bojov, ale ich hrdinovia nemali chuť zmeniť túto situáciu, hoci k nej pociťovali až živelný odpor.
Najvýznamnejšie dielo E. M. Remarqua z tohto obdobia je dielo Na západe nič nové. Autor v ňom „ zachytáva pocity a osudy stratenej generácie priamo na bojiskách 1. sv. vojny.“ (Ivanová, M.: Slovenský jazyk a literatúra, str.103) „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna i keď unikla jej granátom.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 7) Toto dielo zobrazuje utrpenie vojakov na fronte. Mnohý z týchto vojakov vošli do zákopov rovno zo školských lavíc. Ale v tejto situácii, ako sami vraveli, im škola veľmi nepomohla. Teraz boli nútení rozhodovať sa sami a tu im naučené veľa nepomohlo. V tomto diele Remarque opisuje osud Paula Bämera a jeho bývalých spolužiakov a teraz spolubojovníkov Müllera, Kemmericha a Kroppa. 19- ročný Paul je účastníkom i rozprávačom celej skupiny. Hrdinovia často rozmýšľajú o vplyve vojny na nich samotných ale aj na okolitý svet : „Albert to vysloví. „Vojna nás pokazila pre všetko.“ Má pravdu. Nie sme viac mládež. Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce. Sme odrezaní od aktivity, od úsilia, od pokroku. V to už neveríme. Veríme vo vojnu.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 57) Boj o život je ich každodennou náplňou. Stáva sa pre nich prirodzený a predsa niekedy neuveriteľný: „Pre nikoho neznamená zem toľko ako pre vojaka.

Keď sa na ňu pritláča, dlho, silno, keď sa tvárou a údmi v smrteľnej úzkosti pred paľbou hlboko do nej zarýva, vtedy je jeho jediným priateľom, bratom, matkou, stená svoj strach a výkriky do jej mlčania a bezpečia, a zem ho prijíma a prepúšťa do nových desať sekúnd behu a života, schmatne ho znova, a niekedy navždy.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 39) Lenže ten boj nakoniec všetci prehrali. Front sa im stáva cintorínom. Paul Bäumer žil z celej skupinky najdlhšie. Avšak nevedel si predstaviť svoj návrat do normálneho sveta: „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové.. Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili, videli, že sa dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým, že sa to tak skončilo.“ (Remarque, E.M.: Na západe nič nové, str. 164)
Ďalším veľmi významným autorom v tomto období bol E. Hemingway. Bol prvým Američanom zraneným na talianskom fronte. Vrcholom prvého obdobia jeho tvorby je román Zbohom zbraniam. V tomto diele autor takisto zachytáva obraz vojny ale nie reportážnym opisom, ale príbehom romantickej lásky zraneného amerického poručíka Fredericka Henryho a anglickej ošetrovateľky Catheriny Barkleyovej. Tento román je inšpirovaný autorovou vlastnou skúsenosťou zo života sanitnej jednotky na talianskom fronte. Mladí Američania prichádzajú do Európy s ideálom spravodlivého boja. Neskôr však dospievajú k presvedčeniu neľudského boja. Z ich rozhovorov môžeme vyčítať názory autora na vojnu: „Nič nie je také zlé ako vojna. My v motorových ambulanciách si vôbec nevieme predstaviť, aké je to zlé. Až si ľudia uvedomia, aké je to zlé, už nebudú môcť nič vykonať, aby to zastavili, lebo sa zbláznia. Sú takí ľudia, čo si to nikdy neuvedomia. Sú takí ľudia, ktorí sa boja svojich dôstojníkov. S takými sa dá robiť vojna.. Len keby Rakušiaci prestali bojovať! Jedna strana musí prestať bojovať. Prečo my neprestaneme?“ (Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. str. 43) Henry sa počas bojov na fronte zranil. Ich zákop trafila mína a jemu poranila nohu. Tak sa dostáva do lazaretu, kde sa stretáva s Catherine. Frederick ju poznal už dlhšie, ale až teraz si uvedomil čo k nej cíti. Neskôr sa stali milencami. Keď však hrozí Henrymu zatknutie, spoločne s Catherine utekajú do Švajčiarska. Tam žijú spokojným životom. Až dovtedy, než prišlo na Catherinin pôrod. Ich dieťa sa narodilo mŕtve: „Nedýchal, nikdy nebol nažive. Iba v Catherine. Veľmi často som cítil, že kope. Ale už týždeň nie. Možno bol po celý ten čas zadusený. Chúďa úbohé.“ (Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. str. 260) Lenže Catherine stratila pri pôrode veľa krvi. Nakoniec v bezvedomí umrela.
Tretím takýmto významným autorom je Romain Rolland. Jeho najvýznamnejšie dielo je novela Peter a Lucia.

Je to dielo ktoré takisto prináša obraz vojny. Ale opäť inak. Tu autor poukazuje na nezmyselnosť vojny cez úplne nevinných a nezainteresovaných mladých ľudí. Cez Petra a Luciu. Cez Petrovo pohŕdanie svetom a predovšetkým vojnou a tými, ktorí za ňou stáli. Vojaci pre neho boli chudáci. A medzi nimi aj jeho brat Filip. Peter potreboval nájsť spriaznenú dušu. Niekoho s kým by si rozumel. Vtedy spoznal Luciu: „Keď ich opäť otvoril – niekoľko krokov od neho, oddelené dvoma cudzími telami stálo dievča, ktoré práve bolo pristúpilo do podzemnej železnice. Sprvu videl z nej iba jemný profil pod tieňom klobúka, plavú kučeru na trochu pochudnutom líci, svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti, jemnú líniu nosa a zošpúlenej pery a pootvorené ústa, ktoré sa ešte chveli od náhlivej chôdze. Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá; a brána sa zatvorila. Hučanie zvonku stíchlo. Tíš. Pokoj. Bola tam.“ (Rolland, R.: Peter a Lucia, str. 11) Lucia bola mladá dievčina, ktorá rada maľovala. Po zoznámení začali naplno žiť. Predstavovali si svoj budúci spoločný život. Lenže ich láska nekončí ako v rozprávke. V závere diela obidvaja zomrú pri bombardovaní kostola, v ktorom boli na Veľký piatok na omšu: „A v tej istej chvíli rušil sa mohutný pilier, o ktorý sa opierali, a celý kostol sa otriasol základoch. A Lucia, ktorej srdce sa tak rozbúšilo, že v nej prehlušilo rachot explózie i výkriky davu, nestihnúc ani báť sa alebo trpieť a chcejúc ho chrániť vlastným telom ako sliepka svoje kurčiatka, vrhla sa k Petrovi, ktorý sa šťastlivo usmieval s privretými očami. Materinským pohybom si z celej sily pritisla drahú hlavu do lona; sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení.“( Rolland, R.: Peter a Lucia, str.115) Toto dielo vychádza zo skutočných udalostí – bombardovania kostola v Saint Germain dňa 20. 9. 1918, kde zahynulo 165 ľudí.
Títo autori chápali nezmyselnosť vojny. Všetci chceli svojou tvorbou kritizovať vojnu a vyjadriť svoj odpor k nej. Lenže každý z nich mal iný uhol pohľadu. Remarque vyjadril svoj pocit príbehom z frontu. Príbehom priamo z bojov. V jeho diele je po celý čas počuť zvuk samopalov a výbuchy granátov. Hemingway tiež spočiatku umiestnil dej na front. Ale ten sa neskôr mení a stáva sa z neho príbeh lásky, ktorá však končí tragicky. Rolland vyjadruje svoj názor na vojnu cez ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa nesmierne milovali, ale zabila ich takisto vojna. Všetci chceli povedať to isté, ale každý to povedal ináč.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rôzne uhly pohľadu na 1. sv. vojnu vo svetovej medzivojnovej literature