" Niektoré diela boli preložené do nemčiny, rumunštiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny, slovinčiny.
Ladislav Ťažký sa usadil v Bratislave. Oženil sa, postavil dom a vychoval troch synov.
Rodina bola vždy preňho oporou:
" Rodina mi naďalej zostáva tou základňou, na kto1993rú sa takmer denne vracia
môj duševný a morálny koráb, po úspešných letoch do sveta ducha, kultúry,
umenia i politiky.
( Testament svedomia )
V súčasnosti je stále kultúrne a spoločensky činný a mimoriadne tvorivý. Svoje myšlienky a názory tlmočí v rozhlase, televízii, v tlači a pri osobných kontaktoch so študentmi a mládežou.
Literárny talent Ladislava Ťažkého medzi prvými ocenil literárny kritik a teoretik Alexander Matuška. Čitateľov zaujal svojimi prvými poviedkami a fejtónmi. U rozhlasových poslucháčov zarezonovala jeho hra Runa, za ktorou nasledovali ďaľšie rozhlasové hry Za frontom, No pasaran. Ak by som chcela byť dôsledná, dlho by sa dopĺňala bohatá bibliografia autora. V období, keď mu nevychádzali knihy a nemohol písať do novín,stále tvoril. Písal, redigoval, opravoval, dopĺňal a skracoval. Veril, že každá kniha, ak je dobrá, raz vyjde.
Krédom Ladislava Ťažkého, človeka ohľaduplného a s veľkým srdcom, je neodplácať zlo zlom. Vo chvíľach smútku, nostalgie, keď sa mu nedarí, alebo cíti krivdu, rozveselí sa hraním svojich obľúbených piesní na heligónke.