Edgar Allan Poe životopis
syn hercov Davida a Elizabeth (Arnoldovej – Poovej). Davida čoskoro vyhadzujú z divadla pre opilstvo a viac sa o ňom história nezmieňuje. Roku 1811 Edgarova matka umiera na tuberkulózu. Edgara si neformálne adoptuje škótsky obchodník John Allan, sčítaný človek, obdivovateľ Burnsa a Shakespeara, so svojou bezdetnou manželkou. Roku 1815 John Allan zakladá pobočku v Anglicku, kam sa plaví so svojou rodinou. Tu Edgar začína navštevovať školu, je nadaným žiakom, držiteľom rekordu v skoku do diaľky a najlepším plavcom. Roku 1820 sa rodina vracia do Richmondu,
Edgar spoznáva Jane Stannardovú, matku svojho spolužiaka, ktorá sa stala predobrazom jeho ženských predstáv. Roku 1824 pani Stannardová zomiera na mozgový nádor. Roku 1825 John Allan získava dedičstvo a Edgar sa zasnubuje so Sarah Elmirou Roysterovou. Roku 1826 začína študovať klasické a moderné jazyky vo Virgínii, ale koncom decembra zanecháva štúdium, lebo upadol do dlžôb a znepriatelil si tým Johna Allana. Roku 1827 uteká do Bostonu pod menom Henri Le Rennet, pod pseudonymom „Bostončan“ publikue zbierku Tamerlan a iné básne, nezarobí však nič. Pod menom Edgar A.Perry sa hlási do armády a S.E.Roysterová sa vydáva za A.B.Sheltona. Roku 1828 počas vojny sa venuje literatúre a prírodopisu (píše Sonet vede). Roku 1829 zomiera jeho nevlastná matka Frances, Edgar získava najvyššiu poddôstojnícku hodnosť, seržant – major a s pochvalným uznaním odchádza z armády. Už pod svojím menom vydáva zväzok básní Al Aaraaf, Tamerlan a iné básne. Dočasne sa zmieri s Johnom Allanom. Roku 1830 sa k nemu nasťahuje, píše básne Helene, Lenora, Mesto v mori, Údolie nepokoja. Vstupuje do vojenskej akadémie vo West Pointe. John Allan sa žení s pani Willisovou a keď objaví list, v ktorom Edgar píše: “Pán A. nebýva často triezvy,“ prerušuje vzťahy so svojím adoptívnym synom. Roku 1821 sa Poe usiluje dostať z West Pointu, čo sa mu aj podarilo. Vylučujú ho za úmyselné zanedbávanie povinností. Spolužiaci mu umožnia vydať v New Yorku nový zväzok básní, ktorý okrem starších obsahuje aj básne Izrafel a Helene. Začína písať poviedky. Dočasné útočište nachádza v lacnej izbičke v Manhatane, neskôr sa sťahuje k príbuzným do Baltimoru. Roku 1833 získava v súťaži časopisu Baltimore Saturday Visitor cenu 50 dolárov za poviedku Rukopis nájdený vo fľaši. Roku 1834 John Allan zomiera, Poa v závete nespomína, hoci v ňom nezabudol ani na svoje nemanželské deti. Edgar je živiteľom svojej tety, pani Clemmovej a jej 12 – ročnej dcéry Virgínie.
Priatelia mu našli možnosť písať kritiky pre richmondský časopis Sothern Literary Messenger. Tieto kritiky sú kvalifikované a je z nich zrejmé Poovo pevné stanovisko. Roku 1835 publikuje viacero poviedok, dostáva miesto pomocníka v redakcii S.L.M s príjmom 10 dolárov týždenne. Roku 1836 sa stáva redaktorom Messengeru, pod jeho vedením sedemnásobne vzrástol náklad na 3 500 výtlačkov. Poe sa žení so svojou 14 – ročnou sesternicou Virgíniou. Začína písať román Príbehy Artura Gordona Pyma, v ktorom svoju vlastnú životnú púť transponuje do dobrodružnej moreplavby spojenej s geologickými objavmi. Roku 1837 je prepustený zo zamestnania kvôli alkoholizmu, odchádza so ženou a svokrou na sever, do New Yorku. Roku 1838 píše dve zo svojich najznámejších poviedok – Zánik domu Usherov a William Wilson. Pripravuje na vydanie dvojzväzkový zborník poviedok Grotesky a arabesky. Roku 1839 pracuje ako redaktor v Burtonovom filadelfskom mesačníku The Gentleman´s Magazine a aj tento časopis pozdvihne na nebývalú úroveň. Uverejňuje v ňom aj poviedky Zánik domu Usherov, William Wilson, básne a množstvo kritík. Roku 1840 dokončí zbierku poviedok Grotesky a arabesky, ktorá vychádza v náklade 750 výtlačkov, ale nemá úspech. Odchádza z Burtonovej redakcie v nádeji, že začne vydávať svoj vlastný časopis Penn Magazine. 1841 – kvôli zdravotným problémom a finančným ťažkostiam sa vzdáva plánov na vlastný časopis. Píše viaceré poviedky, medzi nimi aj Vraždy na ulici Morgue, prvú detektívnu poviedku na svete, science – fiction Pád do Maelströmu. Prijíma miesto redaktora v mesačníku Grahams Magazine s príjmom 800 dolárov ročne + 4 doláre za hárok s 1 300 slovami, čo mu umožňuje žiť na nebývale vysokej životnej úrovni. Za pol roka dosahuje náklad G.M. dvadsaťtisíc výtlačkov. No roku 1842 Virgínia krváca do pľúc. Poe sa zo zúfalstva znovu oddáva alkoholu. Väčšinu jeho príjmov spotrebujú lekári. Časopis G.M. sa pod vplyvom šéfredaktora pána Grahama stáva komerčným, čo Poa uráža, a zanecháva prácu v redakcii. Píše prevažne pochmúrne poviedky ako sú Život v smrti, Tajomstvo Márie Rogetovej, Maska červenej smrti, Jama a kyvadlo, Zradné srdce. Roku 1843 po desaťročnej prestávke v básnickej tvorbe píše básničku Červ dobyvateľ. Okrem viacerých priemerných poviedok píše aj dve, ktoré patria k jeho vrcholom: v časopise Dollar Newspaper uverejňuje napínavú dobrodružnú poviedku Zlatý skarabeus a získava za ňu 100 dolárov. Poviedka má medzi čiatateľmi nebývaný úspech. V Saturday Evening Post publikuje ďalšiu vynikajúcu poviedku – Čierny kocúr.
Pokúša sa vydať seriál Romance v próze od E.A.Poa, prvý zošit sa však nerozpredá, preto sa musí zámeru vzdať. Roku 1844, aby si finančne prilepšil, rozhodol sa usporiadať niekoľko prednášok, na ktorých recituje svoje básne a vyslovuje často nie veľmi lichotivé názory na svojich umeleckých kolegov. Píše viacero poviedok nevyrovnanej kvality, z ktorých sú najznámejšie Predčasný pohreb a úspešná detektívna poviedka Odcudzený list.
V apríli sa aj so svojou chorou manželkou sťahuje do New Yorku, publikuje poviedky a články v mnohých časopisoch. Stáva sa prispievateľom newyorského Mirroru, píše svoje úvahy pod titulom Marginalia do Democratic Review, prednáša v Bostone. Začiatkom zimy píše najznámejšiu báseň – Havrana. Roku 1845 Havran vychádza vo februárovom čísle American Whig Review a ihneď má veľký úspech. Poe sa stáva spoluvydavateľom časopisu The Broadway Journal a na krátky čas aj jeho majiteľom, v októbri sa však časopis dostane do finančnej krízy a Poe je nútený ho predať. Píše jemne ironické poviedky Na slovíčko s múmiou a Tisícdruhá Šehrezádina rozprávka. Poviedky mu vychádzajú v novom knižnom vydaní v library of American Books a v nakladateľstve Wiley a Putham mu vychádza básnický výber Havran a iné básne. Roku 1846 píše filozofiu básnickej skladby a Ulalume – jednu zo svojich vrcholných básní. Virgíniina choroba sa zhoršuje a Poe je tiež nervovo chorý. Na Virgíniino naliehanie najíma domček vo Fordhame. Koncom roka sú takmer bez financií. Roku 1847 Virgínia zomiera. Poe sa nachádza v stave hlbokej depresie. Čoskoro sa však púšťa do práce na rozsiahlej kozmonogickej básni v próze Eureka. Aby zlepšil svoju finančnú situáciu, odchádza v auguste do Filadelfie a ponúka nakladateľom svoje úvahy a štúdiu o verši, nemá však úspech. Roku 1848 v dome pani Marie Louise Shewovej vo Fordhame píše počiatočnú verziu básne Zvony. V priebehu roka má viacero prednášok v Massachusetts, v Richmonde aj vo Fordhame. V Providence po prvý raz prednáša esej Princíp poézie, ktorú ilustruje ukážkami diel známych amerických a anglických básnikov. Zasnubuje sa s poetkou Sarah Helen Whitmanovou, pod vplyvom alkoholu je však jeho duševné zdravie vážne narušené. Pani Whitmanová vyžaduje od neho sľub, že prestane piť, Poovi sa nepodarí sľub úplne dodržať, a tak ho opúšťa. Roku 1849 Poe mnoho tvorí a udržuje kontakty s časopismi. Píše poviedku Skokan, báseň Zvony rozširuje do konečnej podoby, píše básne Anne, Eldorádo a Annabel Lee, ktoré sú akýmsi účtovaním so všetkým, čo básnik prežil.
Má niekoľko úspešných prednášok v Norfolku a Richmonde, jeho psychický stav však nie je dobrý. 26. septembra odchádza z Richmondu do Baltimoru, kde ho o šesť dní nachádzajú na ulici v bezvedomí. Zomiera vo Washington Medical College 7. októbra 1849. 8. októbra bol pochovaný na cintoríne Westminister Churchyard v Baltimore.
Zdroje:
Havran a iné básne -
|