Svetová literatúra v období od stredoveku po klasicizmus

STREDOVEKÁ LITERATÚRA (5. – 15. storočie)
- feudálny charakter, odráža náboženský vplyv
- základný historický prameň: Biblia
- dve základné predstavy:
- predstava o nemennosti sveta - vládnuci, pracujúci, modliaci sa (svoju funkciu mali danú a museli ju vykonávať do smrti) - Ora et labora (Modli sa a pracuj)
- predstava o náboženskej nadzmyslovosti – viera v Boha a nadpozemský svet je najdôležitejšia v živote človeka, ostatné veci sú pominuteľné a preto nepodstatné

znaky stredovekej literatúry:
· náboženský obsah
· alegorické, symbolické, obrazné diela (alegória = prenesený význam)
· priblíženie k nadpozemskosti
· imitácia (napodobňovanie) spisovateľov navzájom
· ustálenosť, stále frázy, šablónovité diela, ťažko upútajú
· anonymita (mnísi)
· dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu – formálna stránka nebola dôležitá
· synkretizmus = spojenie večnej a umeleckej literatúry
· vplyv ľudovej slovesnosti
· idealizované typizovanie – 1 typ postavy = svätec – ustálené dobré vlastnosti
· rétorický štýl – emociálny, kvetnatý
· rozširovacie básnické prostriedky – epiteton, porovnanie
· hromadiace básnické prostriedky – opakovanie

rozdelenie stredovekej literatúry:
1. náboženská
- legendy (zo života svätých) modlitby, výklady modlitieb, kázne, piesne
- mystériá - divadelné hry s náboženským obsahom
- didaktický zamerané diela pre potreby kňazov
- hlavná postava: mních, svätec, pustovník, misionár
Jacub de Voragine
Legenda Aurea (Zlatá legenda) (13. storočie)
- hlavnými hrdinami sú svätci

2. svetská
- hlavný hrdina je obyčajne rytier, šľachtic bojujúci za ideály cirkvi
- pri opisoch sa používa idealizované typizovanie (bojovník za Boha a vlasť)
- veršovaná epika – rytiersky a hrdinský epos
- 12. storočie – mení sa hrdina - bojovník za pravdu, spravodlivosť, vzdelaný, úcta k ženám
francúzska literatúra:
Pieseň o Rolandovi (11. – 12. storočie)
- zobrazená križiacka výprava proti Saracénom
- hlavný hrdina: rytier Roland – velí vojsku
- drsný štýl, časté opakovania
- hrdinský rytiersky epos
- Spolu so svojím vojskom padne do pasce a je jasné, že všetci zomrú. Napriek tomu bojuje až do konca. Mal pri sebe aj roh, aby mohol zavolať pomoc, ale rozhodol sa nezavolať nikoho, aby neoslabil svoje vojská. Nakoniec zničil svoj meč, aby sa nedostal do rúk nepriateľa. Jeho vojská zvíťazia nad Saracénmi.

nemecká literatúra:
Pieseň o Niebelungoch
- Siegfried sa ožení s Kriemhildou a získa poklad Niebelungov.

Jeho priatelia chcú poklad získať pre seba. Siegfried má len jedno zraniteľné miesto na tele. Jeho priatelia nakreslia na jeho chrbát kríž a tam ho zasiahnu. Kriemhilda sa rozhodne, že svojho manžela pomstí. Vydá sa za Attilu (kráľ Hunov), ktorého nahovorí, aby vyvraždil všetkých burgondov. O život príde aj Kriemhilda.
- Siegfried je idealizovaný rytier
- Wagner podľa nej napísal operu

ruská literatúra:
Slovo o pluku Igorovom
- po rusky sa rytierske eposy nazývajú biliny
- hlavná postava: knieža Igor
- Igorovo vojsko je porazené v boji proti kočovnému kmeňu Polovcov a Igora zajmú. Jeho manželka doma prosí prírodné sily, aby mu pomohli. Igorovi sa podarí ujsť zo zajatia. Potom čo ujde, zorganizuje novú výpravu proti Polovcom.


HUMANIZMUS A RENESANCIA (14. – 17. storočie)
- obdobie objavov a vynálezov
- 1492 objavenie Ameriky
- myšlienkový prúd

humanizmus (humanus = ľudský)
- začiatok a východisko renesancie, býva označovaná aj ako „filozofia renesancie“
- humanisti: - študovali a vydávali diela antických autorov (Homér, Vergílius)
- vyzdvihovali hodnoty antiky a snažili sa ju napodobňovať

renesancia (renaissance = obroda, znovuzrodenie)
- obroda človeka v duchu antických ideálov
- umelecký smer šírený z Talianska, vytvára nového človeka, ktorý má právo na plnohodnotné, prirodzené a radostné prežitie života
- vzor: antika a grécka kalokagatia
- renesančný človek si ctí krásu a rozum

znaky literatúry v humanizme a renesancii:
· racionalizmus – rozumové poznanie sveta
· senzualizmus – zmyslové poznanie sveta
· individualizmus – do popredia sa dostáva jednotlivec
· umenie už nebolo záležitosťou úzkej skupiny ľudí, ale bolo určené pre široké vrstvy
· používanie národných jazykov v dielach, nahrádzanie latinčiny
· literárne diela majú jednoduchšiu štylistiku a sú podpisované (autor nie je nástrojom božím, ale jednotlivcom)


talianska literatúra:
Dante Alighieri - Narodil sa vo Florencii, pochádzal zo šľachtickej rodiny, ako 12-ročný osirel, postavil sa pri obrane Florencie proti pápežovi a zato bol poslaný do vyhnanstva. Ako 9-ročný sa zaľúbil do 24-ročnej Beatrice, ale tá sa vydala za iného. Všetky jeho diela sú ňou inšpirované.

Bol literátom, filozofom a politikom.
Božská komédia
- epická báseň, má 3 časti: Nebo, Peklo, Očistec
- cesta človeka k Bohu a k spáse jeho duše
- autor je jednou z postáv
- putuje podsvetím, sprevádza ho Vergílius a jeho milá Beatrice
- stretáva známe osobnosti: previnilcov aj tých, ktorí konali dobro
- alegorické dielo
- Dante = duša ľudstva
- Vergílius = rozum
- Beatrice = náboženstvo
- oslava jeho milej a jeho lásky k nej (prvok humanizmu a renesancie = láska k žene a nie k Bohu)
- návrat do antiky (prítomnosť Vergília)
- vlastenectvo, kritika spoločnosti

Giovanni Boccacio - Mal tvrdé detstvo, vyštudoval právo, zoznámil sa so životom na dvore, poznal sa s Dantem, ktorý bol jeho učiteľom, i s Petrarcom. Je zakladateľom novely.
Dekameron
- zbierka 100 noviel
- príbeh rozpráva 10 ľudí počas 10 dní, ktoré strávili na vidieku mimo Florencie, kam sa uchýlili pred hrozbou morovej nákazy
- každý deň je zvolený jeden kráľ a ten zadá tému rozprávania
- vyjadruje úsilie človeka uchopiť osud do vlastných rúk a sám si ho usporiadať
- poviedky sú zábavné, ironické, nemravné
- využíva humor, kritiku, satiru
- toleruje neveru, vášeň, radosť zo života

Francesco Petrarca - Autor prvých sonetov o láske. Písal ľudovou taliančinou. Bol veľkým znalcom antickej literatúry.
Spevník
- 366 básní (sonetov)
- ospevuje svoju milú Lauru
- vkladá melanchóliu, smútok, únavu zo života

francúzska literatúra:
Francois Villon – Narodil sa v Paríži, nemal vlastné meno, prijal meno od svojho dobrodinca a vychovávateľa, študoval na Sorbonne. Pohyboval sa medzi spodinou, v roku 1445 zabil v sebaobrane mnícha, stal sa z neho zlodej a výtržník. bol uväznený Orleanskym biskupom, prepustený na základe amnestie, v Paríži ho neskôr odsúdili na smrť, bolo z toho ale len 10 rokov vyhnanstva, potom umrel.

Vytvoril vlastný útvar, takzvanú Francúzku (Villonskú) baladu, skladá sa z 23 strof, v štvrtej strofe je poslanie, počet veršov v strofe je od 7 do 12, strofy musia končiť rovnakým veršom, musia mať rovnakú rýmovú schému.
Veľký testament
- zbierka básní
- témou básni je smrť a umieranie, vznikli v dobe jeho väznenia, sú plné kritiky proti orleánskemu biskupovi, kritizuje spoločnosť, bohatých
- hlavne balady
- odmieta stredoveké príkazy, sústreďuje sa na lásku, na ľudské telo
Malý testament
- sú plné veselosti, radosti, ale aj irónie
- zbierka básní a odkazov pre jeho priateľov z doby, keď prvý krát odchádzal do Paríža

Francoise Reblais – katolícky mních, stal sa lekárom, venoval sa aj iným vedným odborom.
Gargantua a Pantagruel
- päť zväzkový román
- paródia na rytierske romány
- kritika súčastného života, cirkvi, vojny, spoločnosti, školstva, súdnictva
- venuje sa histórii kráľovského rodu Obrov, sústreďuje sa na život otca, syna a vnuka, otec predstavuje typického stredovekého človeka, syn (Gargantua) je ovplyvnený stredovekou výchovou, ale rozhodne sa to zmeniť, založil opátstvo, kde sa ľudia riadili heslom „rob, čo chceš“, vnuk (Pantagruel) je predstaviteľom renesancie
-pasáže napísané vysokým štýlom, sa striedajú s humornými pasážami

španielska literatúra:
Miguel de Cervantes Saavedra
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
- paródia na rytierske romány
- využíva protiklad ilúzie a reality (sen vs. skutočnosť)
- nemá pevnú dejovú líniu, je to súbor príbehov
- heroikomický hrdina – myslí si, že je rytier
- jednotlivé motívy spája motív putovania a prítomnosť dvoch hlavných postáv – Dona Quijota a Sancha Panzu
- Rocinanto – biedny kôň Dona Quijota
- Dulcinea z Tobosa – pastierka svíň, dáma jeho srdca

anglická literatúra:
William Shakespear – Velikán dramatickej tvorby, ale aj prozaik a básnik. Napísal 37 divadelných hier. V jeho dielach sú silné charaktery postáv, zložito psychologicky vykreslené. Postavy často bojujú s protikladnými myšlienkami, nevzdávajú sa a za ideály sú ochotné položiť život. Objavujú sa aktívne ženské postavy.
Hamlet
- tragédia pomsty
- zároveň intelektuálna tragédia - rieši nadčasové otázky
- život na dánskom kráľovskom dvore a snaha Hamleta pomstiť smrť svojho otca
- odsúdenie ľudskej skazenosti, zlých medziľudských vzťahov
- protiklad: humanistický človek – Hamlet (chce byť šťastný) vs. ostatní (ľudia túžiaci po bohatstve, podlí, závistliví)
- postavy: - nový kráľ Claudius, Hamletov strýko
- jeho žena Gertrúda = bývala žena Hamletovho otca
- radca Polonius
- Poloniov syn Leartes
- Poloniova dcéra a Hamletova milá – Ofélia
- duch Hamletovho otca povie Hamletovi, že ho Claudius a Getrrúda otrávili
- Hamlet sa chce pomstiť, ale najprv sa divadelnou hrou presvedčí o ich vine
- Hamlet zabije Polonia
- Ofélia sa utopí
- Claudius pripraví pre Hamleta otrávené víno, ale vypije ho Gertrúda a zomrie
- Leartes zasiahne Hamleta otráveným mečom
- Hamlet ešte pred svoju smrťou zabije Leartesa a Claudia
- pomsta je zlo, ktoré je niekedy silnejšie, ako smrť
- človek s výčitkami svedomia nebude mať nikdy pokoj - každé zlo bude potrestané
Rómeo a Júlia
- tragédia lásky
- súboj dvoch bohatých rodín v talianskej Verone
- Montequovci (Romeo) vs. Capuletovci (Júlia)
- Júlia a Rómeo sa tajne zosobášia (mních Vavrinec) potom čo sa spoznali na plese
- medzitým pri súboji Tybald (Capulet - Júliin bratranec) zabije Rómeovho najlepšieho kamaráta Merkucia
- Rómeo pomstí smrť kamaráta a zabije Tybalda
- vzpovedia ho z Verony
- Júliu chcú vydať za Parisa (ale ona miluje Rómea), prosí Vavrinca o pomoc
- dá jej jed, aby vyzerala na určitý čas ako mŕtva a vyhla sa sobášu
- Rómeo sa dozvie o smrti jeho milej ale nie o jede
- príde za ňou a pri jej vypije jed
- ona sa zobudí, uvidí mŕtveho Rómea a prebodne sa Rómeovou dýkou
- rodiny sa nakoniec zmieria kvôli - vďaka ich smrti


BAROKOVÁ LITERATÚRA (16. – 17.

storočie)
- barocco = perla nepravideľných tvarov
- umelecký a myšlienkový prúd, ktorý vznikol v Taliansku a Španielsku
- obdobie hlbokej spoločenskej, hospodárskej a ideologickej krízy
- spor medzi protestantmi a katolíkmi (vznik reformácie VS protireformácia), kt. vyústil do 30-ročnej vojny (1618 - 48)
- nádej vidia v návrate k náboženstvu
- dôsledky: - hospodárske, a to hladomory, šírenie morových epidémií
- ideologické - beznádej, pesimizmus, životná nedôvera v pozemský život (opak renesancie)
- vtedajší človek si uvedomoval svoju ničotnosť a životným heslom bolo: „Vanitas vanitatum omnia vanitatum“ (márnosť nad márnosť všetko je márnosť)
znaky barokovej literatúry:
· návrat k náboženstvu – náboženské témy a problémy sú v popredí diel
· vyumelkované diela, chceli ohúriť človeka, aby si uvedomil svoju malosť voči Bohu
· diela pôsobia nadnesene, sú pesimistické, beznádejné, častá hyperbola (zveličovanie), antitéza (prirovnávanie k protikladom), symbolickosť
· prehnaná dekoratívnosť (ozdobnosť)
· pompéznosť (nádhera, veľkoleposť)
· patetickosť (nadnesenosť)
· jediným cieľom bolo zapôsobiť, vyvolať údiv

rozdelenie barokovej literatúry:
1. umelá (nezrozumiteľná, preplnená ťažko dešifrovateľnými obrazmi a symbolmi)
2. ľudová (jednoduchšia)
- je popretím filozofického základu humanizmu a renesancie

protiklady:
strach pred smrťou, túžba po živote VS viera v posmrtný život (raj)
pominuteľnosť VS túžba po živote v prepychu
nadnesenosť VS emocionálnosť
umelá literatúra (prezdobená) VS ľudová literatúra (prirodzená)

- druhá polovica 17.stor. - ROKOKO, nový umelecký smer

talianska literatúra:
Torquato Tasso (1544 – 1595) - Vyštudoval právo, nikdy sa mu nevenoval. Jeho otec politický vyhnanec. Presvedčený katolík.
Oslobodený Jeruzalem
- náboženský epos
- obdobie križiackych výprav
- rozpráva o prvej križiackej výprave, ktorá mala za cieľ oslobodiť od pohanov Jeruzalem a tým pre kresťanov získať Ježišov hrob
- podarilo sa mu zachytiť rozpor medzi svetom zbraní a svetom ľudských citov a rozpor medzi pohanmi a kresťanmi (svet pohanov = svet temna a všetkého zla, pomocníkom je sám Lucifer VS svet kresťanov = svet svetla, reprezentuje dobro a ich pomocníkom je archanjel Michal)

anglická literatúra:
John Milton (1608 – 1674) - Pamfletista (pamflet - hanobiaca báseň). Aktívny v anglickej buržoáznej revolúcii, aktívny pomocník O. Crommwela.

Kritizoval moc => mal problémy.
Stratený raj
- epos
- napriek biblickému rúchu je skladba alegorickým bojom puritánov proti absolutizmu monarchie
- autor zdôrazňuje nezávislosť ducha a slobodnú vôľu
- scénou je celý svet vrátane magickej nádhery neba, krásy raja a temnoty pekla
- príbeb od stvorenia sveta cez pád anjelov a neposlušnosť človeka až po vyhnanie z raja v 12 spevoch
- hlavný hrdina je Satan
Raj znovu nájdený
O výchove
- vyslovuje sa za demokratizáciu cirkvi a modernizáciu výchovy

nemecká literatúra:
Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen – Zúčastnil sa 30-ročnej vojny – dobrodruh. Vystriedal viacero zamestnaní, nikde sa neudržal.
Dobrodružný Simplicius Simplicissimus
- pikareskný vývinový román
- hl. hrdina je roľnícky chlapec, ktorý sa dostane do vojny a zažíva rôzne dobrodružstvá, spozná aj odvrátenú stránku vojny, prinavráti sa k späť k Bohu, jeho život = viera
- žáner simpliciády - jednoduché ľudové romány

česká literatúra:
Ján Amos Komenský (1592 – 1670) - Jeho otec bol mlynárom, ktorý vychovával Jána v duchu bratskej cirkvi, neskôr osirel a mal veľmi ťažký život. Stal sa kňazom bratským, staral sa o svojich veriacich a učil deti. Tu sa začína jeho pedagogická dráha. Pochopil, že ak sa deti majú ľahko učiť, musia sa učiť zábavnou formou a prebrané učivo treba spájať s praktickým životom. Vyučovanie treba spájať s prírodou => učiť sa od nej. Bol uznávaným pedagógom, ktorý pol prizývaný do jednotlivých krajín, aby pomáhal budovať školstvo - Londýn (zreformoval školstvo), Švédsko (napísal učebnicu pre tamojšie školy), Holandsko (tam odišiel a aj tam zomrel, pochovaný je v blízkom Naardene). Pôsobil ako učiteľ a kňaz vo Fulneku na Morave. V časoch prenasledovania nekatolíkov (po bitke na Bielej Hore 1620) musel Fulnek opustiť (žena a 2 deti mu zomreli na mor) => zdržiaval sa v Lešne v Poľsku => tu napísal svoje základné pedagogické diela.
Labyrint světa a ráj srdce (1623)
- filozoficko-náboženké dielo
- svet zobrazujú ako mesto, ktorým prechádza autor
- idú s ním aj dvaja sprievodcovia, vďaka ktorým vidí trpkú pravdu - všíma si kriticky spoločenské stavy a zamestnania
- nemilosrdne odsúdil ľudskú hlúposť, obmedzenosť, sebectvo, chamtivosť a nespravodlivosť
- východisko z pozemského chaosu, „z labyrintu sveta“, sa nachádza v pokoji vlastného srdca => utiahne sa do vlastného vnútra, „do raja srdca“
- nápravu sveta si predstavoval v nábožensko-mravnom zmysle
Brána jazykov otvorená (1633) – učebnica
Svet v obrazoch (Orbis Pictus, 1653) – učebnica
Didactica Magna (Veľká didaktika, 1657)
- v tomto diele sústredil všetky svoje názory na výchovu človeka
- 1. človek má byť vychovávaný (vzdelávaný) celý život, vyučovanie má prebiehať v materinskom jazyku, výchova má prebiehať v súlade s prírodou
- 2. nemajú sa robiť skoky vo vzdelávaní, treba postupovať od jednoduchšieho k zložitejšiemu
- 3. školy majú byť bez rozdielu majetku a pohlavia


KLASICISTICKÁ LITERATÚRA (17. – 18. storočie)
- klasicizmus vznikol na dvore kráľa Ľudovíta XIV.

"SLNKO", vo Francúzku
- classicus = výborný, dokonalý - snaha o dokonalé umenie, s tým súvisí určenie presných noriem tvorby: TROJJEDNOTA – času, miesta, deja – v dráme

spoločenské pomery:
- skončenie dlhotrvajúcej vojny (30 ročná vojna) - prehĺbenie krízy feudalizmu
- upevňovanie neobmedzenej moci kráľov – absolutistická monarchia
- vznik manufaktúr ako nového výrobného prostriedku – rozklad cechového zriadenia
- rozmach buržoázie - urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu
- vychádza z racionalizmu

znaky klasicistickej literatúry:
· zmysel umenia je v napodobňovaní prírody - to čo je nemenné
· umeleckým vzorom sa stalo antické a renesančné umenie - podobne ako v antike uctievanie prírody (príroda = dokonalosť)
· myslenie sa oslobodzuje od náboženského myslenia - umelci sa orientujú k filozofickému smeru RENÉHO DESCARTA - RACIONALIZMU (istota vlastného myslenia) „Myslím, teda som“
· umenie bolo výrazom rozumu - písanie podľa vopred určených pravidiel, ktoré spísal Nicolas Boileaua (1636 - 1711) - Básnické umenie - vyzdvihuje sa tu súmernosť, presnosť
· umelci vytvárajú typy postáv, ktoré zodpovedali dobovému vkusu - hrdina, lakomec, oklamaná milenka
· vyššie žánre – tragédie, eposy, elégie, ódy
· nižšie žánre – komédie, satiry, bájky (určené pre ľudí)

Pierre Corneille – Francúzsky dramatik a básnik. Bol kráľovským advokátom. Písal hry o zbabelosti a láske k vlasti, o umení veľkoryso odpustiť slabším. Zomrel v chudobe a takmer zabudnutý. Cid
- veršovaná tragikomédia
- dielo prezentuje typických corneillovských hrdinov, ktorý vôľou a rozumom ovládajú svoje vášne
- dokonale zachytilo atmosféru vtedajšieho obdobia
- námet čerpá zo španielskej rytierskej tragédie => Cid je príklad kresťanského rytiera, ktorý je oddaný svojej viere, kráľovi a rodine
- konflikt tragédie je založený na rozpore medzi citom a povinnosťou => do popredia sa dostáva povinnosť voči rodu
- Rodrígo-Cid (pán) zabije otca svojej milej Chimeny, pretože urazil jeho otca
- Chimena, hoci miluje Rodríga, žiada jeho smrť => obaja sa dostávajú do hlbokej krízy, pretože zvádzajú boj medzi láskou a cťou svojich rodov
- rozuzlenie je zmierlivé, keď kráľ posiela bojovať Rodríga proti Maurom
- záver vybočuje z klasicistických pravidiel

Jean – Baptiste Poguelin - MOLIÉRE - Tvorca klasickej komédie. Celý život zasvätil divadlu => herec, režisér, autor, riaditeľ divadelnej spoločnosti. Jeho hry sa hrávali na dvore kráľa Ľudovíta XIV. Zomrel na javisku pri svojej poslednej hre Zdravý nemocný. Napísal 33 komédií, veľké množstvo jeho hier sa hrá dodnes => tvorí základ repertoára všetkých divadiel. Meštiak šľachticom
- obraz meštiaka, ktorý sa snažil napodobňovať šľachtu, a tým bol komický
Misantrop
- hlavný hrdina nenávidí ľudí a stráni sa ich
Zdravý nemocný
Tartuffe
- komédia
- hneď po svojom uvedení vzbudila veľký rozruch, pretože autor v nej poukázal na nečestné praktiky jednej cirkevnej spoločnosti, ktorá sa snažila ovplyvňovať celú francúzsku spoločnosť; reprezentovali svoje záujmy za pomoci pretvárky a podvodov
- hl. postavy: Tartuffe - pokrytec a vagabund, ktorý sa snaží za pomoci pretvárky dostať do rodiny bohatého mešťana, podvod je však odhalený a Tartuffe odchádza naprázdno
Lakomec
- námet čerpal z antiky od autora Plauta - Komédia o hrnci
- hl. postava je bohatý muž Harpagon => tak chorobne lakomý, že pre peniaze sa sta1 bezohľadným aj voči vlastnej rodine, okrem peňazí nevidí nič
- vykresľuje obraz úžerníka, ktorý žije v neustálom strachu o svoje peniaze a šetrí nielen na služobníctve, ale aj na svojich deťoch
- prostredníctvom hl.

postavy autor kritizuje lakomstvo, ktoré deformuje charakter človeka
- Eliza - (Harpagonova dcéra) - sa tajne zasnúbila s Valérom, no otec ju chce vydať za starého, ale bohatého šľachtica Anzelma
- Harpagonov syn Kleant sa chce oženiť s Marianou, do ktorej sa však zaľúbil aj Harpagon => otec sa stáva sokom svojho syna
- Harapgon je stále posadnutý strachom, že ho okradnú, a preto svojich 10000 zlatých zakope do záhrady
- dochádza neustále k sporom medzi otcom a synom, situácia je takmer neriešiteľná
- s pomocou sluhu ukradnú mladí otcov poklad, čo zásadne mení Harpagonove správanie => takmer stráca rozum, dáva prednosť peniazom „svojim priateľom“ pred ženou, súhlasí so sobášmi svojich detí, len keď má svoju truhličku a nemusí financovať do svadby
- zápletka nie je dôležitá
- v popredí je charakter lakomca prepracovaný do najmenej psychologických odtieňov so všetkými spoločenskými dôsledkami
- rozuzlenie je nečakané, prekvapujúce: Anzelm je stratený otec Valéra a Mariana Valérova sestra

OSVIETENSTVO
- je to pokrokové hnutie v 18 st., ktoré vystupuje proti feudalizmu, poukazuje na rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
- osvietenci - zástancovia postupných premien spoločnosti a štátu v záujme buržoázie
- vychádza z racionalizmu:
- 1. vysvetľovali svet rozumom (viera „osvietený“ rozum)
- 2. bojovali proti cirkevným dogmám (dogma - pravdy, o ktorých sa nediskutuje, nespochybniteľné skutočnosti)
- tvrdí, že ľudia sú si od prírody rovní => nemá sa im vládnuť despoticky
- osvietenské myšlienky využili niektorí panovníci na upevnenie svojej moci a na modernizáciu štátu a hospodárstva => osvietenský absolutizmus
- umenie - súhra medzi rozumom a citom => dve estetické koncepcie:
- 1. staršia estetická koncepcia (hlasisti) - preferovali rozum a rozvahu
- 2. mladšia estetická koncepcia (preromantici)- vyzdvihujú ľudský cit, oslobodzujú umenie od presných pravidiel
- v literatúre vznikajú pod vplyvom osvietenstva diela zamerané na výchovu a poúčanie čitateľov

Denis Diderot – Viedol veľkú skupinu encyklopedistov.
Encyklopédia
- 35 zväzkov
- je súhrnom vtedajších vedomostí
- dal podnet na jej vznik, uplatnil v nej poznatky z najrôznejších oddielov z filozofie a remesiel

Froncois – Marie Arouet – VOLTAIRE – Bol kritickým racionalistom. Bol väznený v Bastille. Dlhé roky žil v azyle vo Švajčiarsku.