Ľudová slovesnosť v humanizme a renesancii

V ústnej ľudovej slovesnosti pretrvávala kalendárna a rodinná obradová poézia, no miešala sa už aj s prvkami kresťanskej náboženskej poézie /vianočné piesne/.
Ústna ľudová slovesnosť reagovala novými žánrami na nové historické udalosti, v prvom rade na vládu Mateja Korvína /15. stor./ a na turecké vojny v 16. a 17. stor.
Historické piesne a historické povesti z 15. stor. sa viazali na postavu Mateja Korvína, ktorého najmä povesti zobrazujú ako ideálneho, dobrého a spravodlivého panovníka /Kráľ Matiáš a bača/.
Historické povesti, veršovaná epika a balady zo 16. a 17. stor. sú späté s utrpením ľudí za tureckej nadvlády. Povesti rozprávajú o hrdinských činoch Vavra Brezuľu, ľudového bojovníka proti Turkom.
Balady s protitureckou tematikou poeticky vykresľujú až monumentalizujú lásku k domovine. V balade Ten turecký mýtnik sedí vo vezení krásna Katarínka volí smrť v rieke, len aby navždy nemusela odísť ako nevesta do tureckej krajiny.
Aj balada Rabovali Turci až po Biele hory odvíja rodinnú tragédiu zvolenskej richtárky, ktorej Turci zajali dve deti. Keď sa im po rokoch podarí utiecť domov, nespozná ich a nedá im nocľah vo svojom dome. Bolestný výkrik matky nad synom, ktorý umrel v noci pri dverách, zosilňuje emotívnu atmosféru utrpenia.
Balada Naša pani kňahne má odlišný námet. Rozpráva o kňažnej, ktorú manžel podrobil Božiemu súdu, lebo zatúžila po mladšom ženíchovi. V balade sú aj prvky rozprávky a rytierskej poézie. Regrútske a vojenské piesne z konca 16. a 17. stor. hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa vojnu prihlásili dobrovoľne alebo ich lapili /Utekajte, chlapci, hore dolinami/ a žialia za milou a rodičmi /Na bystrickej bráne visia dolománe/. Baladické vojenské piesne vynikajú krásnymi metaforami, symbolmi, pričom dojem zosilňuje sám námet rodinnej tragédie. V baladickej vojenskej piesni Hory, hory, čierne hory sestra vypravuje brata na vojnu. Vyzerá ho po tri rána, ale brat sa nevracia, zahynul v boji.
Z ľudovej prózy sa najviac rozvinuli zvieracie rozprávky, v ktorých líška vystupuje ako prefíkanec, vlk ako hlupák a medveď ako dobrák. Obľúbené boli žartovné legendové rozprávky, napr. o putovaní Krista s Petrom po zemi, miestne povesti, napr. o sitnianskych rytieroch a čachtickej panej. Čarovné rozprávky sa formovali a vyhraňovali až v barokovom období /boj hrdinu s drakom, Popolvár, Valibuk/.