mytológie, tématika vyhnanstva
• Diela:
A. Lásky- ľúbostné elégie, pohľad na lásku shumorom
B. Ľúbostné listy Heroín, vážny pohľad na lásku, zo strany ženy
C. Médea- stratená tragédia,pokúša sa o väčšie témy, zaznievajú tu väčšinou tragické tóny- pocity ženy, dielo je spracované formou vnút. Monológov
D. Umenie milovať- báseň, kt. spôsobila rozruch, bola zakázaná
E. Lieky proti láske- báseň, podáva rady jako sa zabviť neželanej lásky pokojným štýlom
F. Metamorfózy

Metamorfózy
 Útvar: epická skladba, 250 gréc. a čiastočne rím. báji, sú to vlastne cykly drobných eposov, v kt. sa Ovídius zamýšľa nad ľudským osudom, nad zmyslom života a to s nezvyčajným rozprávačským umením, každá báj má svoju štruktúru, atmosféru, nájdeme v nich pohľad do psychológie postáv, mnoho vnútorných monológov
 Motív: motív premeny, postupuje chronologicky- začína stvorením sveta a človeka, prechádza zlatým, strieborným (rozkvet spoločnosti), medeným a železným vekom (úpadok spoločnosti)
 Záver: symbolická premena Cézara na kométu
 Kompozícia:
a) 6 kníh- hrdinami sú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti, najmä záporné
b) 7. až 11. kniha- mýtické postavy: Daidalos, Ikarus, Pynotaurus
c) posledné 4 knihy- hrdinami sú historické postavy: Cézar
 napr. Metamorfóza Arachna- nezniesla, že dievča z ľudu je lepšie v pradení, atak ju premenila na pavúka


Úvaha
- útvar výkladového slohového postupu, v kt. autor zaujíma postoj k závažnejším spoločenským alebo filozofickým problémom
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
- jej východiskom sú známe poznatky, kt. si autor osvojil štúdium, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky
- autor zaujíma subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle (kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)
- dochádza k prestupovaniu (hybridizácii) štýlov - náučného, umeleckého, publicistického a prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového (rozprávací, opisný)
-typické sú bás. otázky, enumerácia, citáty, nedokončené vety.