Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Humanizmus a klasicizmus

Výklad

Humanistická literatúra- svetová (14. až 17. storočie)

Spoločensé podmienky
• Vzniká v Taliansku na konci 13. zač. 14. storočia vo veľmi priaznivom období
• Rozvíja sa výroba, nastupuje meštiactvo, objavujú sa nové vynálezy (kníhtlač, kompas, heliocentrická sústava, Amerika) – ľudia získavajú reálnejšie predstavy o svete
• Nové vynálezy otriasli autoritou cirkvi a zároveň posilnili vieru v rozum a bádanie, cirkev je odmietaná- nastáva odklon od záhrobného sveta a príklon k poznaniu sveta a jeho krás
• V popredí sú nové hodnoty- právo človeka na plné neasketické prežívanie života, láska ku kráse a k prírode
• Obdobie antiky je pre ňu vzorom, považuje sa za návrat k antike
• Stretávame sa s novými pojmami:
a) RACIONALIZMUS- dôvera, úcta k rozumu

b) INDIVIDUALIZMUS- zdôraznenie významu jednotlivca a jeho schopností
- stretávame sa s kladnými i zápornými vlastnosťami, žiadne idealizované typizovanie
- v centre záujmu je človek, oslava jeho nadania a schopností
- človek má právo vyjadriť svoje pocity a kritiku = sloboda prejavu

c) SENZUALIZMUS- zmyslové poznanie

Humanizmus (humans- z lat. ľudský)
• Je začiatkom a východiskom renesancie
• Je úsilím o zmenu myslenia, cítenia, túžbou po slobode prejavu
• Literárny humanizmus postupuje od štúdia antiky (vysvetľovanie a publikovanie diel ant. autorov) k vlast. tvorbe (napodobňovanie ant. autorov v obsahu, ale najmä vo forme)
• Jazyk:
a) Latinský lit. Humanizmus- latinčina používaná v spojení s rétor. štýlom, oslav. témy
b) Národný lit. Humanizmus- neskôr používané aj národ. jazyky

Renesancia (renaissance- z fran. znovuzrodenie)
• Je to spoločenská epocha, kedy zaznamenávame koniec feudalizmu a nástup kapitalistických vzťahov
• Literárna renesancia postupuje od štúdia antiky k vlastnej tvorbe
• Jazyk: diela sú hneď písané v národ. jazykoch
• Renesancia má v porovnaní s humanizmom demokratický, jednoduchý charakter- ľudovú štylistiku
• Témy: citové a zmyslové zážitky jednotlivca

Vznik hnutí
• Reformácia: široké protifeudálne a protikatolícke hnutiev Európe, v 1. pol. 16. stor., kt.

položilo základy protestantizmu, náprava spoločnosti reformami, na čele Martin Luther

TALIANSKA LITERTÚRA
1. Dante Alighieri- Božská komédia
 Útvar: epická alegorická skladba
 Kompozícia: 100 spevov (strofy = trojveršia- tercíny), 3 časti- Peklo, Očistec, Raj
 Jadro: spor antickej mytlógie a stredovekého svetonázoru s renesančným chápaním sveta
 Záver: oslava lásky k milej
 Peklo- autora sprevádza Vergílius, autor ho nazýva Majstre (úcta, vzor), trpia tu hriešnici- lenivci, pokrytci, zbabelci, autorovi nepriatelia a zlí panovníci
Očistec- tvorí prechod medzi peklo a rajom
Raj- autora sprevádza Danteho milá Beatrice
 Alegória celého diela: Danteho duša = symbol celého sveta, Vergílius = predstaviteľ rozumu, Beatrice = predstaviteľka náboženstva

2. Francesco Petrarca- Spevník (Sonety pre Lauru)
 366 ľúbostných básní, kde Laura je predstaviteľkou renesančného života- neidealizovaná, obyčajná, s kladnými i zápornými vlastnosťami

3. Giovani Boccaccio- Dekameron
 100 príbehov
 10 mladých ľudí ušlo z morovej epidémie na vidiek a tu v priebehu 10 dní vyrozpráva 100 príbehov, čím si krátia svoje chvíle
 príbehy tvoria 1 celok- z každého príbehu vyplýva ponaučenie
 v popredí je láska k žene

FRANCÚZSKA LITERATÚRA
1. Francois Villon
 Malý testament- pásmo žartov a vtipov, paródia vys. Poézie
 Veľký testament- lyrická výpoveď autora, spomienky na mladosť, lásku

2. Francois Rabelais- Gargantua a Pantogruel
 1. román (satirický), je to paródia na streoveké eposy
 autor kritizuje univerzitu Sorbonu
 hrdinami sú obry

ŠPANIELSKA LITERATÚRA
1. Lope de Vega
 Zakladateľ komédie: Učiteľ tanca, Záhradníkov pes

2. Miguel de Cerv. Saavedra- Dômyselný rytier Don Quijote de la Manche
 Útvar: romá
 Téma: dobrodružstvá chudobného zemana Dona Quijota, kt. Chce obnoviť slávu potulného rytierstva
 Dej: s koňom Rocinantom, sedliakom Sanchom Panzom sa vydá na cestu konať hrdinské činy- život si pretvára na vybájenú sktočnosť, kt. Sa končí jeho zosmiešnením
 Konflikt: svet ideálov – realita, racionalizmus, oba tieto smery prestavujú hrdinovia, kt. Sú lit. Typmi (protikladmi)
 Charakteristika D. Q.: rojko, nepraktický, naivný a smiešny, myslí si, že bojuje za ušľachtilé ideály
 Charakteristika S. P.:rozvážny, praktický a reálne rozmýšľajúci človek

ANGLICKÁ LITERATÚRA
A. Geoffrey Chaucer- Canteburské poviedky
B. William Shakespeare
 Autor novodobej drámy
 Tvoril v čase zlat. Veku angl. Literatúry, za vlády kráľovny Alžbety
a. Historické hry- Henrich IV., Richard II., Richard III., Július Cézar, Kráľ Ján, Antonius a Kleopatra, Corinaulus
b. Tragédie- Rómeo a júlia, Othelo, Hamlet, Kráľ Lear, Macbeth (sú založené na konflikte dobro – zlo, ľudskosť - podlosť)
c. Komédie- Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Veselé panie z Windsoru (hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi)

Hamlet
• Miestne a časové situovanie: Dánsko, 12. storočie
• Námet: stredoveké dánske kroniky
• Idea: boj za ušľachtilé ideály, spravodlivosť, za prirodzené vzťahy medzi ľuďmi, boj proti bezpráviu
• Charakteristika: typický renesančný hrdina, neidealizovaná postava, výbušný, veľa premýšľa, má zložitú povahu, sníva o úprimných a čistých vzťahoch medzi ľuďmi, presviedča sa, že v súvekej spoločnosti nie sú- z toho vyplýva jeho sklamanie a pesimizmus
• Záver. Dostáva sa do konfliktu s morálne pokryvenou spol., po chvíľach nerozhodnosti a váhania sa rozhodne nájsť pravdu a vykonať spravodlivosť, nájde v sebe odvahu proti zlej spol., kt.

Reprezentantom je Claudius (kráľ), pretože zostáva osamotený, nemôže dokončiť svoju vzburu víťazne, pri nastoľovaní sparvodlivosti zomierajú vinní i nevinní

Rómeo a Júlia
• Miestne a časové situovanie: v Taliansku- Verona a Mantova
• Idea: až zbytočné obete detí zmieria oddávna znepriateľené rody
• Charakteristika: Rómeo má veľa spoločného s Hamletom, ale koná citovejšie, Júlia je diametrálne odlišná od Ofélie

Svetový klasicizmus (17. až zač. 19. storočia)

Spoločenské podmienky
• klasicizmus (classique- z franc. Dokonalý)
• „COGITO ERGO SUM!“ („Myslím, teda som!“)
• Vzniká vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. (Kráľ Slnko)
• Postupne sa utišujú nábož. Nepokoje, vznikajú absol. Monarchie, zlepšujú sa materiálne podmienky
• Nastupuje nová spol. Vrstva- buržoázia, monarchie podporujú rozvoj priemyslu a obchodu
• filozofia racionalizmu (René Descarté)- do popredia sa dostáva túžba po poznaní, racionalizmus zdôrazňuje rozumový poriadok vecí, podľa kt. Sa má riadiť i spoločnosť- vymedzuje hranice a pravidlá- dochádza k hierarchii stavov
• OSVIETENSTVO protifeudálne a protiklerikálne hnutie, objavujúce sa v eu. Duchovnom živote na sklonku 17. stor., základ tvorí filozofia racionalizmu, sloboda prejavu a myslenia, príčinu vš. Zla vidí v nevedomosti, snaží sa o osvietenie rozumu a šírenie vzdelanosti (Voltaire, Montesquieu, Rousseau)
• Diderot je autorom diela Encyklopédia, kde nachádzame súhrn poznatkov z viacerých ved. Disciplín danej doby

Pravidlá v klasicizme
• Klasicizmus- umenie späté so životom šľachty, túžba po dokonalom umení a po dokonalosti človeka
1) Krása = pravda, krásne je to, čo je rozumné a pravdivé- tzv. Kŕčovitá krása
2) Pevné estetické pravidlá- ich dodoržiavanie má viesť k dokonalosti
3) Normovaná krása (Nicolas Boileau- normoval spôsob ako písať dielo, aby bolo dostatočne dobré)
4) Konflikt- víťazí rozum nad citmi
5) Hrdina- svoje záujmy podriaďuje spoločenským, v priebehu deja sa nevyvíja, má vždy 1 dominantnú vlastnosť
6) Témy- nadčasové problémy, autor je objektívny, ideál um. Krásy je v antike
7) Žánre:
a) Vysoké-hrdinovia sú z vyššej spol. Vrstvy, námety čerpajú z dejín mytológie, riešia nadčasové problémy, najvyššou cnosťou je plnenie si povinnosti voči štátu a jeho morálke- óda, elégia, tragédia, hrdinský epos
b) Nízke- hrdinami sú ľudové postavy (mešťania), námety sú čerpané zo súčasnosti- komédia, zábavná próza,satirická a mravoučná poézia
- nepripúšťa sa miešanie žánrov, autori napodobňujú motívy prírody

Pravidlá klasicistickej tragédie
1) jednota času- takmer vždy 24 hodín
2) jednota miesta- kráľ. dvor
3) jednota deja- 1 dej. Línia, rezonéri posúvajú dej dopredu

Piere Corneille- Cid
• útvar: kl. Tragédia
• námet: španielske rytierstvo
• charakteristika Cida: je príkladom kres. Rytiera, kt. Je oddaný svojej viere, kráľovi a rodine
• dej: v popredí je rodová morálka, Rodrigo cid zabije otca svojej milej Chimény, kt.

Urazil jej otca, Chinéma hoci Rodriga Cida miluje žiada jeho smrť, kráľ posiela Rodriga Cida bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí
• záver: má tragikomický ráz, odbočuje od klasicistických pravidiel
• novinky: hra je bez vedľajších epizód, vystupuje tu malý počet osôb, kt. Sú vznešení jedinci a tí preukazujú svoje city

Jean Baptiste Poquelin – Moliére- Lakomec
• Moliére si založil vlastnú divadelnú spoločnosť, bol režisérom i hercom, zomrel pri hre Zravý nemocný
• Diela:
A. Škola žien
B. Škola manželov
C. Tartuffe (pokrytectvo)
D. Mizantrop (ten, čo nemá rád ľudí)
E. Lekárom proti svojej vôly
F. Zdravý nemocný
G. Meštiak šľachticom

Lakomec
• Útvar: tragédia, v kt. Je dodržaná jednota miesta, času, deja
• Miestne a časové situovanie: Paríž, 17. stor.
• Konflikt: láska – lakomosť (peň. Morálka)
• Hrdina: Harpagon- lakomý, namyslený, sebecký, nespoločenský, nesolidárny
• Dej: Príbeh o Harpagonovi a jeho rodine, kde jeho dcéra Eliška je zasnúbená s Valérom. Valér je správca celého majetku Lakomca. Harpgon však o tejto láske nevie a svoju dcéru sľúbi starému Anzelmovi. Aj Eliškin brat Kleant sa zaľúbi do Mariany. Hoci je Harpagon starý, zaľúbi sa tiež do Mariany. Nakoniec všetko dobre dopadne- Harpagon povolí oba sobáše, s tým, že veno zaplatí Anzelm.

Humanistická literatúra- slovenská

Spoločenské podmienky
• Nepriaznivé- turecké vpády, protireformačné hnutia, protihabsburské povstania
• Centrom je kráľ. Dvor Mateja Korvína
• Dominuje lat. Lit. Humanizmus

Humanistická poézia
1) Jakub Jakobeus
A. Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa
 Téma: národno vlastenecké myšlienky, „Matka Slovákov“ plačúca a ubiedená je symbolom slov. Národa
 Idea: nenávisť voči vojne, túžba po mieri


2) Martin Rakovský
A. O svetskej vrchnosti (ideál správneho panovníka
B. O spol. Vrstvách v štáte, o príčinách prevratov v kráľ. A cisárstvach
 Útvar: veršovaná skladba, rečnícky- rétorický štýl
 1. časť: autorova predstava o spoločnosti- vrstva boháčov (lakomí, nenásytní, nectia si ľudí, neochotní pomôcť), stredne majetná vrstva (vyzdvihuje ju, hovorí „miera je nsjväčším lósom), chudobná vrstva (závistliví, ľahostajní, leniví)
 2. časť: udáva príčiny rozpadu štátu- nespravodlivosť panovníka, jeho krutosť, nerovnosť a bezbožnosť ľudu
 téma: učená, odborná- sústreďovala sa len na úzky okruh čitateľov

Humanistická odborná próza
1) Ján Jesénius ( praž. Univerzita, 1.

pitva)
2) Vavrinec Benedikt z Nedožier
A. Dve knihy.......českej gramatiky
 Vyčíta Slovákom, že zanedbávajú vzdelanie a nepestujú jazyk, nabáda ich k štúdiu a používaniu reči
 Poukazuje na rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

Renesančná poézia
• Protihabsburská a protiturecká tématika
1) Historické piesne- väčšinou anonymné, tvorili ich kňazi, šz´tudenti, zemania, vojaci, tradovali sa úst. Podaním, majú blízko k folklóru
A. Píseň o zámku muráňskem (Martin Bošňák)
B. Píseň o Sigetskom zámku
C. Píseň o některých zámkoch o Modrém Kameni, Divíně a Zvolene
D. O Jágri a některých vítezích (Štefan Komodický)

2) Ľúbostná poézia
A. Píseň o dvuch uherských pánech a tureckého cisára dcére
B. Osem ľúbostných anonymných básní (Pán otec, paní matka)


3) Duchovná lyrika- prevažuje náboženská tématika
A. Písne nové na sedm žalmu kajícich a jiné žalmy ( Ján Silván)
B. Auch, běda mě hříšnici (Eliáš Láni)
C. Všemohúci, věčný, Ó Bože muj (Daniel Pribiš)
D. Citara Sanctorum- Písně staré i nové (Juraj Tarnovský)- stala sa učebnicou veršovania, 100 vydaní

Renesančná dráma
• Vznikla z náb. Obradov
• hercami boli kňazi, až neskô cirkevné osoby
• najskôr sa hrávala v kostoloch až neskôr na verejných priestranstvách
• najväčší rozmach v 16. storočí
1) Pavel Kyrmezer
A. Komedie česká o bohatci Lazarovi
B. Komedie nová o vdově
2) Juraj Tesak Mošovský
A. Komedie Ruth

Ústna ľudová slovesnosť
• Kalendárna a obradová rodinná poézia
• Reaguje na vládu M. Korvína
1) Historické povesti a piesne
A. Kráľ Matiáš a bača
2) Balady
A. Ten turecký mýtnik sedí vo väzení
B. Rabovali Turci až po biel hory
3) Regrútske a vojenské piesne
A. Utekajte chlapci hore dolinami
B. Hory, hory, čierne hory
4) Ľudová próza

Slovenský klasicizmus

Spločenské podmienky
• Spočiatku nie príliš priaznivé, zlepšujú sa v 18. storočí- nastáva výrazne uvoľnenietvorivosti, literatúra vstupuje do novodobých dejín
• Zlepšujú sa hospodárske podmienky- precjod od feudalizmu ku kapitalizmu
• Zaznamenávame reformy Márie Terézie (upravila obchod, zaviedla povinnú škol. Dochádzku) a Jozefa II. (1781- zrušenie nevoľníctva, 1782- zrušenie rozjímavých reholí = ich cieľom bolo žiť v ústraní z produktov vlast. Práce, peňažná morálka však ovplyvnila ich zmýšľanie, nakoniec žili v blahobyte na úkor poddaných, vydáva tolerančný patent, kt. zrovnoprávňuje katolíkov a evanjelikov)
• Prebieha Slovenské národné obrodenie
1) 1. obdobie SNO (1780- 1820)
 1787- bernolákovci kodifikujú spis. Slovenčinu
 1789- bernolákovci zakladajú Slov. Učen. tovarišstvo
2) 2. obdobie SNO (1820- 1835)
 Slov. Čitateľský spolok- Pešť
 1843- Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej, zakl. Sú prívrženci bernolákovčiny, 1. predseda Ján Kollár (zástanca češtiny), vydávajú almanach Zora
3) 3. obdobie SNO (1835- 1843)
 vyriešenie jazyk.

Otázky, návrat k biblickej češtine
4) 4. obdobie SNO (1843- 1848)
 vrcholné
 1843- kodifikácia slovenčiny a revolúcia
 štúrovci kladú základy slov. Moder. Politiky

Kultúrne a osvetové hnutia, aktivity
• Slovenské učené tovarišstvo (1789)- v Trnave na čele s A. Bernolákom a J. Fándlym, cieľ: šíriť, pestovať a zošľachťovať nový jazyk
• Societa Slavica (1785)- v Ban. Bystrici na čele s O. Plachým
• Katedra reči a literatúry česko- slovenskej (1803)- Bratislava, centrum štúr. Generácie
• Učená spoločnosť malohontská (1808)
• Učená spoločnosť banského okolia (1810)

Prvé časopisy
• Prešpurské noviny- Š. Leštka
• Staré noviny literního umnění- O. Plachý
• Týdenník- J. Palkovič

Anton Bernolák
• 1787- pokúsil sa zaviesť bernolákovčinu ako spisovný jazyk- základ = kultúrna západoslovenčina, reč trnavských vzdelancov a stredoslovenské nárečie (ď, ť, ň, ľ, ia, ie, iu, ô), pravopis fonetický
• pravidlá bern. Pravopisu:
 mäkkosť a dĺžka sa všade vyznačujú
 ponecháva sa len i
 všetky pod. Mená a slova vzťahujúce sa načloveka sú s veľk. Zač. Písmenom
 predložky s, z sa píšu podľa výslovnosti
 zavádza sa š, č ( ešče)
• 1787- uzákonenie dielom Jazykovedná kritická rozprava o slov. Písmenách, neskôr Slovenská gramatika, Etymológia slovanskývh slov, Slovár slovenskí- česko- ltinsko- německo- uherskí vrch. Dielo)
• Bernolák nezískal evanjelikov, literatúra sa vyvíja v 2 jazykoch: biblická čeština- evanjelici, bernolákovčina- katolíci


Juraj Fándly
• Ľudovýchovné spisy:
A. Včelár
B. Zelinkár
C. O úhoroch a včelćh
D. Piľní domajší a poľní hospodár
 Ospevuje a vyzdvihuje dejiny slov. Národa
 Pozerá sa optimisticky do budúcnosti
 Vyzýva k pestovaniu reči a vydávaniu kníh
E. Duverná zmluva medzi mníchom a diablom
 Toto dielo bolo vrchnosťou zakázané
 Idea: kritika rozjímavých reholí a celej cirkvi
 Forma: položartovný dialóg medzi mníchom Atanáziom a diablom Titinilom, spája satiru s vážnou rozpravou

Jozef Ignác Bajza- René mládenca príhody a skúsenosti
• Útvar: 1. slovenský román
• Kompozícia: 2 zväzky
A. 1. zväzok- ucelné rozprávanie
 cesta Reného a jeho priateľa Van Stiphontaz Benátok do Tripolisu a Egypta, pričom hľadajú Reného sestru Fatimu
 sestru nájdu. Ale opäť stratia
 na záver sa celá rodina stertáva a dielo sa končí úvhaou prečo sa kňazi nemôžu ženiť
 dominuje exotika, dobrodružstvá, fantázia
B. 2.

zväzok- niekoľko príhod
 dej sa odohráva v Taliansku, neskôr na našom území- cestopis
 kritika situácie na Slovensku- cirkvi a spol. Pomerov- prázdnosť klaš. Života, stredoveké prežitky
 snaží sa o presadenie rod. Jazyku v bohoslužbe, kritizuje zaostalosť, preťaženosť kňazov, snaží sa o zrušenie celibátu
 rozprávanie založené na skutočnosti, má náučný chrakter
 1. krát sa objavujú retrospektívy, autor z každej príhody vyvodzuje ponaučenie
 autor kritizuje biedu, pánov, vykorisťovanie, lakomého farára.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk