Poézia nadrealizmu
- v polovici 30. rokov sa formuje združenie novej autorskej vlny
- z viacerých avantgardných smerov sa slovenskí básnici najviac nadchli surrealizmom
- presadenie nadrealistickej skupiny súvisí s aktivitou básnika Rudolfa Fabryho a kritika
Michala Považana
- koncom 30. rokov k nim pribudli - básnici - Vladimír Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján Brezina, Štefan Žáry
- literárnovedné osobnosti - Mikuláš Bakoš, Klement Šimonič
- vo vojnovom období pribudli – Pavol Horov, Ivan Kupec
- naši nadrealisti čerpali prvé poznatky o surrealizme z českej literatúry (V.Nezval),
francúzskej poézie (G.Apollinair, A.Breton, T.Tzara, P.Eluard, Ch.Baudelair, Lautreámont),
hlásili sa aj k slovenským básnikom (J.Kráľ, I.Krasko, L.Novomeský)
- nadrealizmus bol spriaznený aj s inými umelcami – maliarmi (J.Mudroch, C.Majerník,
J.Kostka, L.Guderna, V.Hložník, V.Chmel)
- nadrealisti sa snažili o novátorstvo v literatúre, čo viedlo až k tzv. laboratórnej poézii
- nadrealisti sa snažili šokovať meštiactvo, protestovali proti fašizmu
- snažili sa o tvorbu psychického automatizmu (činnosť psychiky bez kontroly rozumu)
- básnické texty sú mnohonámetové a viacvýznamové
- z básnických prostriedkov dominuje genitívna metafora (väzba podst. mena v nominatíve
s podst. menom v genitíve)
- oficiálny začiatok činnosti slovenských nadrealistov je 28.2. 1939 - večierok nadreal. poézie
- počas 2. svetovej vojny nadrealisti prehlbovali odmietanie vojny, túžbu po slobode (tieto
myšlienky zašifrovávali do básnických obrazov a postupov)
- po vojne odklonenie autorov od nadrealizmu, v polovici 60. rokov oživenie kvôli uvolneniu
pôsobenia socializmu na literatúru.
|