- v polovici 30. rokov sa formuje združenie novej autorskej vlny

- z viacerých avantgardných smerov sa slovenskí básnici najviac nadchli surrealizmom

- presadenie nadrealistickej skupiny súvisí s aktivitou básnika Rudolfa Fabryho a kritika
Michala Považana

- koncom 30. rokov k nim pribudli - básnici - Vladimír Reisel, Ján Rak, Pavel Bunčák, Július Lenko, Ján Brezina, Štefan Žáry
- literárnovedné osobnosti - Mikuláš Bakoš, Klement Šimonič

- vo vojnovom období pribudli – Pavol Horov, Ivan Kupec

- naši nadrealisti čerpali prvé poznatky o surrealizme z českej literatúry (V.Nezval),
francúzskej poézie (G.Apollinair, A.Breton, T.Tzara, P.Eluard, Ch.Baudelair, Lautreámont),
hlásili sa aj k slovenským básnikom (J.Kráľ, I.Krasko, L.Novomeský)

- nadrealizmus bol spriaznený aj s inými umelcami – maliarmi (J.Mudroch, C.Majerník,
J.Kostka, L.Guderna, V.Hložník, V.Chmel)

- nadrealisti sa snažili o novátorstvo v literatúre, čo viedlo až k tzv. laboratórnej poézii

- nadrealisti sa snažili šokovať meštiactvo, protestovali proti fašizmu

- snažili sa o tvorbu psychického automatizmu (činnosť psychiky bez kontroly rozumu)

- básnické texty sú mnohonámetové a viacvýznamové

- z básnických prostriedkov dominuje genitívna metafora (väzba podst. mena v nominatíve
s podst. menom v genitíve)

- oficiálny začiatok činnosti slovenských nadrealistov je 28.2. 1939 - večierok nadreal. poézie

- počas 2. svetovej vojny nadrealisti prehlbovali odmietanie vojny, túžbu po slobode (tieto
myšlienky zašifrovávali do básnických obrazov a postupov)

- po vojne odklonenie autorov od nadrealizmu, v polovici 60. rokov oživenie kvôli uvolneniu
pôsobenia socializmu na literatúru.