Slovensky Naturizmus

Naturizmus je prúd slovenskej prózy v 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia.
V minulosti sa pre prózu naturizmu používal termín lyrizovaná próza, čo označuje tendenciu do prózy vnášat básnické prvky:
Využitie výrazových prostriedkov lyriky:
Metafora – prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby; pr.: krv sa búri a dupoce
Personifikácia – zosobnenie; stala sa jedným z hlavných výrazových prostriedkov v dynamickom opise; pr.: kosodrevina vdychuje silnú vôňu
Prirovnanie – pomocou spojky ako, sťa, ani, akoby, bezspojkové; pr.: akoby ma krava opľula, obloha krajšia od zrkadla
Synekdocha – pomenovanie časti celkom; celku časťou; vyrobený predmet materiálom a naopak; pr.: pôjdem v pondelok po zlato.
Epiteton – básnický prívlastok; pr.: postriebrená noc, oceľový hlas, vyrabovaná duša.

Táto tendencia sa však objavuje v slovenskej próze už začiatkom 20. storočia. Skutočnú prózu naturizmu nájdeme až po 1. svetovej vojne.
Slovenský naturizmus je ovplyvnený hlavne francúzskymi regionalistami, ktorí pokračovali v hľadaní prírodného človeka a jeho čistého sveta, napr. dielo J. Giona. Bol dokázaný priamy súvis Gionovho diela Človek z hôr s novelou Šabľa od Švantnera a novelou Kamrát Jašek od Chrobáka.

Hlavné znaky slovenského naturizmu:
1. Próza využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky, napr. lyrické opisy prírody
s využitím dejového opisu.
2. Autor vychádza z filozofie prírodného človeka. Človek prestáva byť tvorom
spoločenským. V prostredí, v ktorom žije, proti prírodným živlom nemá lepšie šance ako ktorýkoľvek iný tvor. Eho psychyka je pudová, priamočiara, nevie sa pretvarovať, koná podľa svojej prirodzenosti. Hrdina nie je vždy sociálne zakotvený, často nepoznáme jeho rodinu, pôvod, miesto odkiaľ prišiel. Špecifickou črtou je to, že niektoré postavy sú zatriedené sociálne.
Naturizmus vznikal v komplikovanom období 30. – 40. rokov (blízkosť vojny, fašizácia Európy, stracho existenciu, ...), autoriodmietajú realisticky zobrazovať sociálne javy a si vytvárajú svoj svet – preto sú deje ich diel zjednodušené, rozprávkové, baladické.
V naturistickom diele plynie biologický čas, dej sa meria vekom postavy, striedaním dňa a noci, ročných období. Nevieme, čo sa práve vtedy deje so štátom, Európou alebo svetom.
3. Priestorová zakotvenosť postavy sa posilňuje.

Prostredie v každom diele hrá dôležitú
úlohu.
Mesto je zobrazované ako zlé, špinavé a preto prostredím naturizmu sú odľahlé samoty, hole, salaše (Malka), lesy pod Ďumbierom, drevorubačské chatrče (Kamarát Jašek). Dej je občas zasadený aj do dediny, ale susedia, ľudia na ceste, v krčme tvoria iba kulisu. Kľúčové scény sa odohrávajú uprostred prírody, ďaleko od ľudí.
4. Dejová línia diel je slabá. Postava v prírode, ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať
konfliktné sociálne vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu. Preto v próze naturizmu chýba román., veľmi častými útvarmi sú poviedka a novela. 5. Naturizmus využíva vplyv ľudovej slovesnosti, hlavne v jazyku. Tiež je veľmi
využitý folklór. Jazyk je melódiou vety, slovosledom i výberom slov ľudový. Z ľudovej slovesnosti si vyberajú útvary (rozprávka, prvky balady), ľudovú symboliku (číslo tri), nadprirodzené alebo nezvyčajné schopnosti postavy.

6. Postavy sa rozdeľujú zásadne na kladné a záporné. Záporná postava v deji aktívnejšia, často sa zjaví, nikto nevie odkiaľ. Iba u Chrobáka nájdeme postavu (Draka), ktorá nie je zlá, ale dedinčania jej pripisujú záporné vlastnosti a nadprirodzené schopnosti. Kladná postava, veľmi často ženská, je pasívna, často umiera, alebo je obeťou násilia či zloby.
Postavy žijú intenzívnym citovým životom, sú zaplavení láskou. Konajú živelne, pudovo, nevedia povedať, čím ich druhý človek priťahuje.


Dobroslav Chrobák (1907 – 1951)
Bol slovenským spisovateľom a publicistom. Jeho rozsahom neveľká prozaistická tvorby sa vyznačuje úsilím o hľadanie nových tém i umeleckých postupov. Zbierkou noviel Kamarát jašek a románovou novelou Drak sa vracia, vyjadril príklon k dedine a jej prírofnému prostrediu a zaradil sa tak medzi predstaviteľov slovenského naturizmu.

Kamarát Jašek (1937 – zbierka noviel)
POSTAVY: Jašek – hlavná postava, mladý dozrievajúci muž, dobrý človek, prvýkrát zaľúbený
Starý Sojčiak – 50 ročný, rozprávač, patrón Jaška, majú výborný vzťah, predstavuje priateľstvo
Etelka – dcéra krčmára, obsluhuje v krčme, zaľúbi sa do nej Jašek
Chrchliak – záporná postava, podrazák, vulgárny, chce zarobiť na Etelke v meste, prichádza z mesta, nieje dedinčan, preto je skazený

DEJ: Vrchárska oblasť. Chrchliak zvedie etelku, unesie ju do mesta, chce na nej zarobiť. Jašek nemá žiadne skúsenosti, nechce ísť do mesta (BA) hľadať ju sám, požiada Sojčiaka o pomoc. Sojčiak mu chce pomôcť, preto sa rozhodne ísť ju hľadať. V zime sa usadí u mladej vdovy, na jar ju odíde opäť hľadať. Sojčiak nájde Etelku, vyslobodí ju od Chrchliaka – zabije ho. Oblečie Etelke kroj a spolu sa vrátia na Liptov.

Jašek sa s ňou opäť stretne.

V tomto diele sme mohli vidieť stretnutie dvoch svetov – Jaška, ktorý predstavuje zdravie, silu a priamočiarosť, v kontraste s Chrchliakom, ktorý je chorľavý, slabý a zákerný. Dochádza tu tiež k lyrizácii epiky – uvažovanie, pocity, opisovanie atmosféry.

Drak sa vracia (1943 – novela)
Expozícia – navodenie atmosféry, napätie, dramatizmus. Hlavnou myšlienkou novely je hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery.
Môžme tu vidieť dva hlavné konflikty:
1. Drak a Šimon – Eva chodila s Drakom a keď odišiel vzala si Šimona
2. Drak a dedina – dedina je nepriateľská

POSTAVY: Drak = Martin Lepiš Madlušovie – je to človek vyčlenený z dediny, nalezenec, jeho pôvod je neznámy, tajomný. Je reálna postava s kladnými i zápornými vlastnosťami. Je štíhly, vysoký, má tmavé oči, mestsky oblečený. Keď sa vrátil, ostarel, vlasy mal šedivé.
Eva Hajnáková – Jariabková – mladá žena, okrúhle pevné tvary, našpúlené ústa, dlhé vlasy po pás, autor ju opisuje pri práci.
Šimon Jariabek – Evin manžel

DEJ: Draka nájde starý hrnčiar (Lepiš), pre dedinu je Drak tajomný. Hrnčiar umrie, celá dedina si myslí, že ho drak zabil pre peniaze, ale v skutočnosti, bol hrnčiar slepý a spadol do jamy s hlinou. Eva chodí s Drakom. Draka dedinčania napadnú a keď ho Eva vylieči drak odíde z dediny. Majú spolu dieťa. Eva sa vydá za Šimona. Nerozprávajú sa, lebo aj Šimon cíti, že Eva ešte stále čaká na Draka. Po rokoch sa Drak vracia. Dedina ho spolu so Šimonom pošle doviesť dobytok z hôr. Šimon podozrieva Draka, že chce dobytok predať do Poľska a podpáli mu chalupu. Drak sa vracia so stádom a mladou ženou. Šimon mu odpustí a Drak odpustí Šimonovi. Eva si uvedomí, že patrí k Šimonovi. Drak odchádza z dediny.

Je to novela o mravnosti a učení odpúšťať. Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery. Autor používa zvukomalebnosť hlavne pri expresívnych opisoch a krátku vetu na posun deja. Vyskytuje sa tu unamistický prvok (komunita koná ako jedna postava. Znaky naturizmu sa tu prejavili aj tak, že sa jedna z hlavných častí knihy odohráva v Západných Tatrách. Tiež sú Drakovi pripisované zabitie človeka, privolanie sucha, premenenie múky na hlinu.

Margita Figuli
Je pedstaviteľkou lyrizovanej prźy. Jej prvým dielom bola zbierka noviel Pokušenie s ľúbostnou tématikou. Najvýznamnejším dielom je však novela Tri gaštanové kone, ktorú môžeme označiť za ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím.

Tri gaštanové kone (novela)
Zasadené do historického času; nezamestnanosť, hospodárska kríza, 30. roky
Symbolika – 3 gaštanové kone...

POSTAVY: Peter – rozprávač (dielo je písané v 1. osobe), sirota, tulák, cudzinec, ponúkajúci mgdaléne iba čistú lásku.

Zobrazuje pozotívne hodnoty ako česť, spravodlivosť a mravnosť.
Magdaléna – zobrazuje čistotu a nevinnosť.
Jano Zápotočný – typická záporná postava, bezohľadný, sebecký, predstavuje násilie.

DEJ: Turiec – Babia hora – dedina Leštiny.
Peter a Magdaléna sú priatelia od detstva a ich vzťah sa vyvinie až do tej miery že sa chcú zobrať. O Magdalénu má záujem aj krutý a mocný Jano Zápotočný. Magdalénina matka (Maliarička) ju prisľúbi Janovi kvôli peniazom. Petrovi povedala, že on si ju vziať nemôže lebo nieje usadený a má len 3 gaštanové kone. Magdaléna mu dala 3 úlohy(postaviť dom, vzdať sa tuláckeho spôsobu života a prísť pre ňu na 3 gaštanových koňoch). Neskôr Peter zachránil Magdu spod kopýt koňa a má pokušenie uniesť ju, ale odolá a odvedie ju k rodičom. Obaja si dali sľub, že sa stretnú. Peter odchádza pripraviť dom a Magdaléna zatiaľ odďaľuje sobáš. Jano ju znásilní a zoberú sa. Magda nemá Jana rada. Peter prichádza po dvoch rokoch, na 3 gaštanových koňoch, spokojný, že dodržal sľub a postavil dom. Zistí však čo sa deje.Vzniká napätá situácia. Peter vidí ako jano trápi Magdu i kone na poli, kôň ju kopne a Peter ju opäť zachráni. Posledná scéna: Jano chce vypáliť koňovi nápis – Tulák – ten, ztýraný a slepý ho zabije a Magdaléna potratí, zničená, oslabená, ale s Petrom. – Dobro víťazí nad zlom.

V novele je vo veľkej miere využitá symbolika čísla 3, koní, ako metafory voľnosti a nespútanosti. Kone tu tiež vystupujú ako symbol lásky, bohatstva a spravodlVyskytujú sa tam mnohé lyrické pasáže, opisy hôr, citov a úvahy o živote. Po formálnej stránke sa objavujú biblizmy, nárečové slová a rytmyzácia viet. Tiež tu môžme vidieť sociálny konflikt medzi Petrom, Jánom Zápotočným a Magdalénou. Aj v tomto diele vidíme, že prvý konflikt Petra s Jánom pri prechádzaní oravských hôr s pašovanými koňmi sa odhoráva v prírode, rovnako ako aj ostatné kľúčové scény.

František Švantner (1912 – 1950)
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, bol učiteľom a riaditeľom školy. Patrí do slovenskej medzivojnovej literatúry, je najlepším autorom naturizmu, zároveň predstavoval jeho vrchol. Najdôležitejším dielom je novela Malka, ďaľšími dôležitými sú novela Sedliak, Dáma a román Nevesta Hôľ.

Malka (novela)
POSTAVY: Malka – 17 rokov, pomocníčka v krčme u Michalčíka
Valach – 20 ročný , vidí malku v krčme, chce si ju vziať
Šajban – cudzinec v meste, v skutočnosti Malkin brat

DEJ: Novela Malka spočíva na princípe tragického nedorozumenia. Hrdina – valach, sa zaľúbi do Malky, ktorá jeho lásku opätuje. Zauzlenie nastáva keď je v lese zabitý krčmár Michalčík a na salaši sa objaví neznámy človek – Šajban, ktorý sa stretáva s Malkou. Valach ho považuje za soka, a k tomu, keď vidí, že mu Malka perie krvavú košeľu, pokladá ho za vraha. Udá ho.

Neskôr zistí, že je to Malkin brat a ide ho varovať pred žandármi, rovnako ako Malka. Tú však pri naháňačke zastrelia.

Pre túto novelu sú typické opisy zamilovanosti, túžby, opojenia. Dej nie je dôležitý, je neustále prerušovaný lyrickými opismi valacha, opismi Malkinho výzoru. Prejavujú sa tu aj iné znaky, napr. Malka je hlavná hrdinka, je to žena, a na konci sa obetuje za brata.