Po jeho smrti ich vydal básnik Caesius BassusPrvá satira je literarárna, ostatných 5 sú skôr teoretické úvahy o hlavných zásadách stoickej etiky. Persius nečerpá pre svoje satiry témy zo života, ale často ich preberá zo stoickej populárnej filozofie. Svoje satiry oživoval dialogickou formou, chýba im však liciliovský vtip a horatiovský rozmar. Jeho spôsob vyjadrovania je temný a neprirodzený, takže miestami i nezrozumiteľný.

D. Iunius Iuvenalis
Od Ivenala sa nám zachovalo 16 satír. Neskôr boli rozdelené do 5 kníh.V prvých 3 knihách (satira 1 – 9) pranieruje ľudské neresti, v ostatných 2 (satira 10 – 16) preberá zvyčajné morálne témy. Jeho satiry pripomínajú svojím ostrým tónom Lucilia. Aj jeho satity sú z formálneho hľadiska nedisciplinované. Oplývajú však rétorikou a rečníckym pátosom.

M. Valerius Martialis
Napísal vyše 1500 epigramov. Vydal ich v 15 knihách (Epigrammaton libri). Nie všetky jeho epigrami majú satirický charakter.1. časť jeho diela (32 epigramov), neskoršie nazvaná Spectaculorum libri, je venovaná predstaveniam (zápas šeliem, gladiátorov). Posledné 2 knihy obsahujú výlučne nápisy na darčeky dávané spoluhodovníkom alebo rozdeľované žrebom na Saturnálie. Pre krásnu formu, plynulý a obratný verš, vtip, stručnosť a úsečnosť patrí martialis medzi klasikov epigramu vo svetovej literatúre vôbec.