Ak aj niečo v príbehu chýba, výkladom sa to doplní.

Báj a história

Čo do pravdivosti príbehov, Homérovi bola často vyčítaná lož, no jeho básne to nijak neoslabilo. Nemusí sa dovolávať skutočnosti, lebo tú svoju dokonale opíše a ide mu skôr o okúzlenie zmyslov ako o pravdivosť. V biblických príbehoch je to inak. Nejde tu o očarenie vnútra (ak neberieme vnútro veriacich, pre ktorých je všetko biblické krásne), ale o zobrazenie pravdy aspoň v poňatí viery. Elohista tomu čo písal musel skutočne veriť alebo vedome klamal, že verí. Ale sú tam určité historické súvislosti, aj napriek tomu, že majú prvky bájí. Rozdiel medzi bájí a skutočnými dejinami sa ľahko rozpozná. Ak sa báj hneď neprezradí zázračnými prvkami, opakovaním obvyklých motívov, potlačením miestnych alebo časových okolností, možno ju spoznať podľa hladkého priebehu a prílišnej jasnosti vo všetkom. Neobsahuje žiadny rozpor, nejednotu, zvrátenosť, na rozdiel od dejín, ktoré sa niekedy píšu tak ťažko, že sa občas historici utiekajú k bájosloviu. Príbehy Svätého písma sa nevtierajú a nežobrú o našu priazeň. Človek musí tejto „pravde“ veriť ináč sa stáva rebelom. Biblia nedáva človeku na výber. Príbehy majú však skrytý druhý zmysel - etický. Tu nastáva rozpor. Ak sa epika sústreďuje len na rozjatrenie citov, prečo sa za epické dielo považuje aj biblia, keď učí a dej dokonca čitateľa, či poslucháča napína. Homérove básne vyťahujú prijímateľa z reality, ale biblia si ju chce podmaniť, chce aby veril, že je jej súčasťou. Písmo sväté si však svoju moc udrží len dovtedy, kým sa bude dať výkladom prispôsobiť dobe. Ak nastane rapídna dobová zmena a už sa nebudú dať prirovnať ku skutočnosti, stanú sa z nich iba báje.

Porovnaním týchto dvoch protikladných, no základných druhov, napísaných zhruba v tom istom období, sme zistili hlavné rozdiely vo vystihnutí skutočnosti v európskej kultúre.


2. PETRONIOVA FORTUNATA
(SATIRIKON TRIMALCHIONOVA HOSTINA)

Petronius Gaius Arbiter - satirický spisovateľ, Nerónov dôverník upodozrievaný zoi sprisahania proti nemu spáchal samovraždu - 1. st. nl

Obsah

Enkolpius sa na hostine opýta svojho suseda na tam pobehujúcu ženu. Ten mu povie všetko nielen o nej, ale aj o jej mužovi, niekoľkých hosťoch a napokon aj o sebe.

Rozbor

Susedov jazyk je vulgárny, prízvuk temperamentný. Pod tým je možné si predstaviť aj gestá, mimiku a spôsob prejavu. Tvári sa dôležito, ale to čo robí je čisté ohováranie, z čoho vyplýva, že je to človek patriaci do tohoto prostredia. Jeho hodnoty spočívajú len v množstve majetku, preto ohovára boháčov, lebo im na jednej strane závidí a na druhej ich obdivuje.