Veď v duchovných a ekonomických pomeroch každodenného života je sila, ktorá často ovplyvňuje hist. dianie.


TACITUS - ANNÁLY

Tacitus Publius Cornelius - rímsky historik - asi 55. - 120 nl

Obsah

Tacitus opisuje situáciu za zmeny na tróne (Augustinus zomrel, nastupuje Tiberius), ktorú vojaci využili na čele s Perceniom na vzburu. Nesúhlasili s platom, podmienkami, tvrdou službou, zabezpečením staroby, korupciou (museli podplácať nadriadených už pri malých prehreškoch ak nechceli mať problémy). Rozbor

Sťažnosti vojakov, ktoré vo svojej reči rozoberá Percennius, sú prednesené tak precítene a plasticky, že u moderného historika sa s takýmto prístupom stretávame len zriedka. Tacitovi história v rukách ožije, a tým nadobudne presvedčivosť. Moderný historik by postupoval suchšie, odbornejšie. Nenechal by hovoriť Percennia, ale urobil by analýzu všetkého, s čím vojaci nesúhlasia, informoval by o politike toho obdobia, obdobia pred zmenou vládcu atď. Tieto fakty však autor vynecháva a dnešný historici ich musia doplniť získaným materiálom z tej doby. To však nieje chyba, že to tam chýba. Autor nechcel zachovať túto udalosť dokonale, pretože sa nezaoberal tým, či sa zachová až do týchto čias. Netušili, že by to niekoho mohlo zaujímať. Písal ju pre dobu, v ktorej žil, čiže všetkým jeho súčasníkom boli okolnosti známe. Ďalší rozpor je v subjektivite podania. Vyjadruje vlastný názor, že povstanie nevypuklo z nových dôvodov, ale z vhodnej situácie vo vládnej vrstve a zavrhuje takéto spôsoby. Pravdepodobne preto, že nemôže byť rebelom, keďže patrí ku konzervatívne aristokraticky zmýšľajúcim. Podľa neho sú vojaci bezprávny dav, čo nemá protirečiť nadriadeným, ale zároveň je v tom cítiť strach, z veľkosti toho davu, a že sa vôbec niečo takéto nečakané stalo. Keby chcel podrobnejšie analyzovať situáciu tohoto davu, musel by doňho vstúpiť, ale on neprejavuje o ich problémy vecný záujem. Nesnaží sa dokázať ich neoprávnenosť, len ich vymenuje a akurát dopredu vyvráti, ale to len z toho dôvodu, že iný názor vtedy nebol braný do úvahy. A tak kvetnato tieto udalosti opisuje len z estetických dôvodov, lebo v tej dobe museli byť akékoľvek prejavy veľkolepé.
Z toho vyplýva, že antickým historikom nešlo o zobrazenie dejín, ale o neresti, cnosti, úspechy a omyly, ani o historický vývoj, ale o morálne hodnoty, v čom bol Tacitus majster svojej doby.
Dielo hovorí Tactovým jazykom (používa nepriamu reč, aj priamu zmenil na svoju, aby nemusel použiť vojenský slang).