Petronius - Fortunata + Tacitus - Annály

V obidvoch dielach nešlo o zobrazenie dejín, ale o neresti, cnosti, úspechy a omyly, ani o historický vývoj, ale o morálne hodnoty, ktoré vykazujú medze antického realizmu a historického povedomia. Akurát vo Fortunate je použitá neprerobená, neprikrášlená priama reč a pohľad z vnútra.


Tacitus - Annály + Nový zákon - Markove podanie Petrovho zaprenia Krista

V St. Zákone sa opisuje všetko priamo z prostredia, kde sa to deje a úplne realisticky (nie z nadhľadu ako v antických historiopisoch, toto by sa mohlo použiť akurát vo fraške), scéna, dej aj postavy. Tie sú dokonca z nižšej sociálnej vrstvy a nie sú opísané jednoducho ako Percennius (lump), alebo iné postavy s nemenným osudom, ale ako osoby stále sa vnútorne meniace s udalosťami. Na udalosť sa hľadí zo všetkých strán (Peter - raz ako prívrženec Ježiša, potom ako protiklad spoločnosti, v ktorej sa ocitol. Postoj jeho a spoločnosti je braný v úvahu, nič nie je zavrhnuté). To však nie je zámer, ale sám charakter židovsko-kresťanského písomníctva. Preto tak biblia zaujala nižšie vrstvy, lebo sa v nej píše o obyčajnom ľude s vlastnými pocitmi a životom, čo tak muselo byť, ak malo vzniknúť nejaké duchovné hnutie. Dej antických diel je statický, židovsko-kresťanského písomníctva dynamický. Dav je v antike niečo celistvé, jednoliate, v biblií je poukázané, že každý človek v dave má svoje miesto (vykreslenie jednotlivých postáv davu). Treba brať do úvahy, že biblia sa vymyká z rámca histórie. Je nadčasová, preto často lipne na detailoch - faktoch a vytvára si vlastné doby (doba viery, spravodlivosti, hriechu atď.) formujú sa pojmy ako sila, duch. Statické pojmy ako spravodlivosť, či pravda sa menia a nadobúdajú iný zmysel, slová ako hriech už nie sú len, skutky a udalosti, ale aj fázy vnútorného duchovného vývoja. Postavy svoje prehrešky odčiňujú vierou, v antike činmi. Biblia sa nedala zaradiť k žiadnemu gréckemu žánru (na komédiu príliš vážna, na tragédiu príliš všedná bez napätia, pretože to by narušovalo pravú podstatu diela - zamyslieť sa nad ním, nie prijímať len ponúkané obrazy, pre dejepiscov, príliš podrobná v nepodstatných veciach a má prvky povestí. Obsahuje priveľa priamej reči a to na akýkoľvek z týchto žánrov), no je predsa výnimočná a nemá obdoby. Rozdiely medzi týmito spismi sú také rapídne preto, že boli písané z rozdielnych hľadísk a pre rôznych čitateľov. Aj keď Nový zákon bol napísaný už autormi, ktorí mali aké také helenistické vzdelanie a dokonca sa v nich objavujú aj prvky gréckej rétoriky, ich štýl to neovplyvnilo, lebo námet sa aj tak nedal priradiť ku žiadnemu z antických žánrov.