Jeho svet dejiska je temný, beznádejný s riešením tiež tak beznádejným ako dej - zachrániť ríšu zvonka ohrozovanú a zvnútra sa rozpadajúcu. Odhodlanie zachraňovať prepožičiava jeho najsilnejším postavám s nadľudskými rozmermi a kŕčovitými spôsobmi, plynúcimi z hrdosti z ich postavenia. Keby jeho latinčinu bolo možné dokonale preložiť, bol by sa možno stal jedným z najvplyvnejších antických autorov. Aj on sa na veci pozerá z nadhľadu, nepoužíva umelecké prostriedky prislúchajúce komédií a nenechá postavy hovoriť ich vlastným jazykom, čím sa jasne hlási k antickej dejepiseckej tradícií. Avšak jeho dielo už nie je tak štylisticky podané ako Tacitove, slová sú manierovo hľadané a expresívne, vety sú vykrúcané a z vyváženosti a elegancie sa stáva neprirodzená až príliš krvavo - realistická vznešenosť (npr. namiesto zbičovať použil výraz doslovne „roztrhať boky“). Tým sa mu podarí zaujať čitateľa, lebo si to vie vybaviť, takže to nemusí byť len jeho manierami. Snažil sa o rytmickosť textu a apozíciu slov v texte - znásilňovanie slovosledu. Z jeho štýlu môžeme vidieť, počuť, aj cítiť, ako sa Percennius zvíja v bolestiach a ako kričí.

V dejinách sa stalo veľa takýchto ohavností, ale predsa Ammaniov štýl je taký tiesnivý preto, že sa v ňom nenájde protiváha. Nenájdeme tam nič, čo by naznačovalo lepšiu budúcnosť. Toto začína už u Tacita, ale ešte nie v takej miere. Ammanius ani v kresťanstve nenachádzal svetlo, ktoré by prerazilo temnú beznádej a pritom ho neodmietal. APULEIUS -PREMENY

Apuleius Lucius - 2. st. nl -rímsky spisovateľ, rečník a filozof vynikal neuveriteľnou fantáziou, písal epické, lyrické aj dramatické texty, nar. asi 125 nl.

Obsah

Časť o Luciovi, ktorý si na ceste do kúpeľov kúpi ryby, stretne však dohliadača na trhovisku (jeho priateľa), ten keď vidí, čo kúpil, hrubo vynadá predavačovi, poníži ho a rozšliape pred ním jeho tovar. Tak Lucius zostáva bez peňazí aj bez večere.


Apuleius - Premeny + Ammanius - Zatknutie Petra Valvomera

Premeny sú román, ktorý je štýlom úplne iný ako historické dielo, ale tieto dva sa predsa zhodujú, hlavne v expresívnom zobrazení a znetvorení skutočnosti. Niekto sa na tej pasáži s rybami zasmeje a nevidí v nej nič viac než žart. Lenže treba brať do úvahy, že potrestaný nie je predavač, ktorému peniaze zostanú ale Lucius, ktorému napokon priateľ ešte odporučí, že sa už nemá vracať na trhovisko, lebo by mohol prísť k ujme na zdraví. Pritom má radosť zo stretnutia, vnucuje mu svoje služby a koná bez premyslenia následkov. Je zlomyseľný alebo bláznivý? A tak realizmus vtrhol do vyššieho štýlu antických vzdelancov.