Lenže ono ešte vyniká antitézami, vetnými paraleizmami, stupňujúcim dejom a následným vecným vykreslením. Jeho štýl zodpovedá skôr židovsko-kresťanskej tradícií, lebo zobrazuje vnútorné pocity a zvraty. Je dramatický (to tvorí aj využívanie slovíčka „v tom“ a dokonca aj čisto teoretické problémy sa v jeho rukách menia na drámu), čo v grécku je tiež neznáme, nepozerá na udalosť z hora, ale sám prežíva a vykresľuje osud postavy. Vôbec však neopisuje vonkajšie dianie ako ostatný morbídne a krvavo, malebne (k morbídnym prvkom sa aj v tej dobe sem tam utiekali kresťanskí autori), odbije ho len obecnými výrazmi. A predsa sa dej odohráva v konkrétnej súdobej skutočnosti.

S pravidlom o diferencovaní štýlových sfér je koniec. Do vysokého štýlu prenikla realita a do kníh cirkevných Otcov židovsko-kresťanské miešanie štýlov. Augustinus si ako prvý uvedomil štýlový protiklad obidvoch kultúr.
Kristus nebol kráľ, ale súčasť „davu“, patril k spodine, hovoril vznešene a predsa sa rozprával aj stýkal s obyčajnými ľuďmi. V Biblií sa používa tzv. jazyk rybárov, čo v grécku bolo nemysliteľné a predsa sú tie príbehy strhujúcejšie ako aj to najrétoricko-tragickejšie antické dielo. Najúchvatnejšie je Ukrižovanie, kde je kráľ kráľov zosmiešnený, zbičovaný a napokon pribitý na kríž ako zločinec. Je to buď nový vysoký štýl (ktorý sa nevyhýba každodennému životu a akceptuje zmyslovú realitu, aj to čo je odporné, nedôstojné, či telesne postihnuté) alebo nový nízky štýl (ktorý bol prípustný len v komédií a satire, ale tu preniká do najvyšších aj najhlbších tém). Cirkevný Otcovia neboli básnikmi, románopiscami, ani historikmi. Zaoberali sa hlavne apologetickou, teologickou a polemickou aktivitou. Preto sa u nich nenájde vykreslenie súčasnej doby ako u Jeronýma či Augustina, tým je však bohatšia ich vykladačská činnosť a vertikálne prepojenie - kedy dve osoby alebo udalosti nadobúdajú súvis, aj keď sú časovo odlúčené. Npr. proroctvá a udalosti Starého zákona sa vykladajú ako figúry novozákonné. Napokon antika zanikla a figuralistický výklad diania ovládol pole. Lenže padla aj Rímska ríša a trvalo ešte veľmi dlho, kým sa kresťanský štýl mohol opäť začať rozvíjať.


4. SICHARIUS A CHRAMNESINDUS

Gregor z Toursu

Obsah

Sicharius organizoval oslavu a paholok, ktorý pozýval hostí bol zabitý. Sicharius začal bojovať s vinníkom pričom prišiel o ďalších paholkov a svoj majetok. Súd mu uznal krivdu, ale veci sa mu nevrátili, tak mu vybil celú rodinu a privlastnil si jeho majetok. Cirkev to chcela nejako urovnať a ponúkla peniaze, tie však odmietli.