K bohumilým skutkom patrilo aj násilné obracanie na vieru a zabíjanie tých, ktorí sa nepodvolia. Toto predtým v kresťanstve neexistovalo.
Druhá, tretia a štvrtá strofa venované Rolandovej reakcií, je nesená tromi motívmi. 1, Bezuzdné sebavedomie, 2, nenávisť k otčimovi, 3, ochota a oddanosť cisárovi. Roland miluje a vyhľadáva nebezpečie, preto ďakuje Ganelonovi, no jeho reč znie nepochybne ironicky. Keďže každý v sieni vie o ich nevraživom vzťahu, Roland necháva voľný priebeh svojej nenávisti a vychŕli ju na Ganelona. Keď však prijíma luk od cisára, opäť sa vracia k poslušnosti, ba až netrpezlivosti. Obidva prejavy sa obsahovo rozchádzajú. Mnohí pochybovali o ich autentickosti, tak sa zväčša druhý vypúšťal. No takéto zvraty sú v piesni o Rolandovi časté. Napr. v pasáži, kde Olivier vybehne na výšinu a zbadá blížiace sa nepriateľské vojsko, zavolá na Rolanda a hovorí s ním o Ganelonovej zrade. Keď vybehne na výšinu druhýkrát, uteká podať správu franskému oddielu a o Rolandovi už nepadne ani zmienka. V ďalších strofách trikrát žiada Rolanda, aby zatrúbil na roh a trikrát dostane tú istú zápornú odpoveď. Tu opakovanie slúži na zvýšenie intenzity výjavu. Potom sa však Roland obracia s prosbou, aby zatrúbili, tentokrát však Olivier prosbu zamietne tromi spôsobmi. Najprv ironicky, opakovaním jeho námietok, potom vybuchne hnevom a napokon to logicky zdôvodní. Roland napokon trikrát zatrúbi na roh. Táto technika opakovania má svoj pôvod v stredovekej poetike, ktorá ju prebrala z antickej rétoriky. Dielo sa zrieka racionálneho pohľadu opakovaním jedného počinu, návratmi k počiatočnému bodu, lebo pohyb dopredu sa strieda s neustálymi krokmi vzad. Každá repríza je uzavretá a svojská, za ňou sa hneď radí ďalšia s chaotickou súvislosťou. Tým je dej rozkúskovaný na malé úseky a tie sú tiež určitým druhom epického retardovania. Štýl je však neuveriteľne celistvý, lebo chovanie postáv, ich myšlienky, city a vášne nepresiahnu rozmery veršov. Je tu parataxa, ktorá bola v antike používaná len v nižšom štýle, lebo mala skôr hovorový (komicko – realistický) ako spisovný (vznešený) ráz. V Rolandovi je však známkou vznešeného štýlu, ktorá nespočíva na košatej vetnej stavbe a rečníckych figúrach, ale v kladení viet za sebou.