Aj útek je dramatickejší vo francúzskej verzií a to všetko tam pridal autor sám. V latinskej verzií postavy nemajú ľudský tvar, sú ako duša bez tela, nepozná vnútorný boj Alexia, keď žije ako žobrák pod otcovskou strechou a počúva náreky najbližších, dokonca sa im vystavuje.
Len básnici píšuci hovorovými jazykmi mohli opísať žijúceho človeka a objavili formu, v ktorej sa parataxa môže plne rozvíjať, až vytvorí nový vysoký štýl.

Kresťanstvo - človek vie, ktorou cestou sa má uberať (skôr jedinou cestou) a vie, že ak sa dostane na križovatku má sa ubrať vpravo, keď ho pokušiteľ ťahá vľavo. Kresťanstvo sa menilo a v prvopočiatkoch bolo oveľa voľnejšie, mnohotvárnejšie a zložitejšie. Muselo sa však zjednodušiť, lebo popri svojom šírení sa stretlo aj s nevzdelanými národmi. Bol by však omyl pripisovať mu zúženie a ustrnutie (charakteristika neskoroantických legiend). Židovsko – kresťanská koncepcia tiahla úplne inam ako k ustrnutiu (predstava skrytého boha) a vyvolala dynamický pohyb v názore na život. Antická kultúra zosychala a stiahla so sebopu aj kresťanstvo, a keď zanikla, zaplnilo ju vlastným životom. Takto vznikol nový vysoký štýl – časové, miestne a stavovské obmedzenie, pôsobivé scény, málo postáv, krátke dejstvo skoncentrované do gest, samostatné úseky, obmedzený priestor k pohybu. Z ich rozprávania sa nikdy nevyvinie dialóg a poslucháčov život sa do obrazu nedostane.

Pieseň o Rolandovi sa síce začína vetou „za dávnych čias...“, ale odzrkadľujú sa tu črty doby, v ktorej dielo vzniklo (križiacke výpravy, feudalizmus, reč toho obdobia a.i.). Náleží k ľudovému básnictvu. Aj keď zachytáva vyššiu šľachtu, obracia sa k ľudu.

Chanson de˘ geste malo taký vplyv na všetky vrstvy, že ho začalo využívať aj duchovenstvo, ktoré pritom bolo proti poézií v národných jazykoch. Pre poslucháčov a čitateľov 11., 12., 13. storočia predstavoval hrdinský epos národnú históriu, lebo iný dostupný dejepis neexistoval. Boli v nej síce pravdivé údaje o dobe, ale s nesprávnym dátumom. Až okolo roku 1200 vznikajú kroniky (ešte stále epicky písané) nie však minulosti, ale prežívanej prítomnosti.


6. DVORSKÉHO RYTIERA PUTOVANIE ZA DOBRODRUŽSTVOM

Chrétien de Troyes – 1135 – 1183 – francúzsky básnik písal veršované dvorské romány o kráľovi Artušovi a „rytieroch okrúhleho stola“

Obsah

Rytier Calogrenant sa vybral hľadať dobrodružstvo. Hustým lesom sa dostal do krajiny s vľúdnym pánom a jeho dcérou, ktorí sa o neho postarali.