Keď od nich odchádzal stretol pastiera, ten mu vyrozprával príbeh o čarovnej studničke a o víchrici, ktorú nik neprežil. Calogrenant prežije búrku, ale zjaví sa neznámy rytier a vyzve ho na súboj. Calogrenant prehrá, príde o koňa, o zbraň, ale v predošlom obydlí ho opäť prijmú. Po návrate na svoj hrad ohúri kráľa rozprávaním. Ten sa chce vydať na cestu, ale jeho bratranec Yvain ho predbehne, porazí rytiera a získa si lásku vdovy trochu kúzelným a trochu prirodzeným spôsobom.


Dvorského rytiera putovanie za dobrodružstvom + Pieseň o Rolandovi

Rozbor

Dej je ľahký, plynulý, nie je rýchly, ale stále speje dopredu. Všetky časti sú pospájané bez medzier, ale fázy dejstva sú na seba naviazané tenko bez pevného plánu. Spojkám chýba jasne vymedzený význam, čím niektoré súvislosti nie sú jasné. Priebeh deja však nie je ohrozený, jeho krehká súdržnosť umožňuje prirodzený rozprávačský štýl a uvolnený rým. Tieto dve básne delí len sedemdesiat rokov, a aj keď v obidvoch prípadoch ide o epiku feudálneho obdobia, štýl oboch diel je odlišný. V dvorskom rytierovi je vláčnejší a pohotovejší jazyk, čim sa autor mohol živšie rozhovoriť. Tak rafinovaná formulácia viet odhaľujúcich skúsenosť v posudzovaní ľudí (napr. Tam jsem u ní shledal takovou roztomilost...), plynulo vsadených do rozprávania, sa v dobe pred dvorským románom sotva nájde.

Calogrenant rozpráva, že pred siedmimi rokmi sa rozhodol ísť vpravo po zarastenej ceste. Vpravo je nezvyklé udanie miesta, nepresné, no v tomto prípade absolútne, takže jeho význam môže byť len morálny. Básnik mal asi na mysli „pravú cestu“, aj následné verše to potvrdzujú, lebo pravá cesta je vždy namáhavá (musel sa prekliesňovať). Napokon sa ocitol na vresovisku v Broceliande (v Armorike) – bájna zem často používaná v bretónskych povestiach. Lenže ak vyrážal z dvora kráľa Artuša, čo je bezpochyby v Británií, ako sa dostal cez more? O tom tu nie je ani zmienky. A napokon hrad, v ktorom ho privítali so všetkou vážnosťou, pohostinnosťou a vľúdnosťou, no nik mu tam nepovie o studničke, ani o víchrici, či rytierovi, keď určite o tom všetkom vedia (veta, že už dlho hostí bludných rytierov hľadajúcich dobrodružstvo. Ešte ho aj pobádajú, aby sa na ceste späť u nich zastavil, pritom vedia, že návrat je nemožný. Niet pochýb, že sme sa ocitli v ríši rozprávok. Tak ako aj v tomto diele aj v Rolandovi je sedem rokov, ale tie sú vyplnené vojnami, ktorými si cisár podrobil určité územia. V dvorskom rytierovi sa za sedem rokov neudialo a nezmenilo nič.