5. MENOVANIE ROLANDA VELITEĽOM ZADNÉHO PLUKU
(Pieseň o Rolandovi)

Chanson de˘ geste – 9 – 11. st. nl – starofrancúzska hrdinská epika o legendárnych hrdinoch a bojoch, má vždy historické jadro tieto texty šírili potulní speváci.

Obsah

Cisár Karol Veľký nevie koho by mal menovať veliteľom zadného pluku a Ganelon (otčim Rolanda) navrhne Rolanda. Ten od cisára prijme luk, aby sa zbabelo neponížil ako Ganelon minule. Cisárovi je to ľúto, lebo Roland je jeho obľúbený synovec a vie, že ho posiela na istú smrť. Ganelon to urobil preto, lebo Roland ho navrhol za vyslanca ku kráľovi Marsilovi, čím ho tiež vystavil istej smrti, lenže on uzavrel s Marsilom dohodu, že mu vydá zadný pluk, čím bude mať víťazstvo zaručené. Tak mu zostalo už len doň dosadiť Rolanda, aby sa ho zbavil. Ich rozpory a nenávisť pramenili z majetkových sporov.

Rozbor

Výjav sa odohráva v piatich strofách. Prvá je venovaná Ganelonovmu návrhu a Karolovej reakcií, druhá, tretia a štvrtá Rolandovmu postoju k danej situácií a v piatej so vstupom Naimesa, cisár tú úlohu zverí Rolandovi.
V prvej strofe Ganelon dáva návrh plný chvály, ktorý je prednesený ironickým tónom. Cisár ho síce prekukne, ale nemá mu čím protirečiť, tak sa bezradne vzdáva. Cisár vždy značil neobmedzenú moc, tu však váha, vzdáva sa a dokonca roní slzy. Kdečo v tejto scéne nie je jasné. Cisár sa nemôže rozhodovať na základe návrhu jedného baróna, dokonca sa niekde hovorí o súhlase celého vojska. Buď vojsko súhlasilo bez zmienky alebo Karol vie, že by voľby dopadli rovnako. Mohol to však zamietnuť, keď mu to nevyhovovalo. Možno to bolo pre slabú pozíciu moci, ktorá však bola príznačná skôr pre dobu, v ktorej dielo vzniklo, ako pre tú, v ktorej sa odohrávalo. Dôležitú úlohu tu hrajú aj náboženské a mytologické prvky, ktoré s obrazom cisára spájajú utrpenie, mučeníctvo a akési snové ochrnutie. Báseň však nerozoberá tieto záhady, tým sa zaoberá iba táto kniha, čím však ohrozuje estetický účinok básne. No je prednesené s takou parataktickou dôraznosťou, že to čo sa v nej deje, vyznieva tak presvedčivo, akoby žiadne vysvetlivky neboli potrebné.
Hlavnými znakmi piesne o Rolandovi sú Rytierska bojová odhodlanosť, česť, vernosť bratov v zbrani, rodová súdržnosť, kresťanská vierouka, rozdelenie dobra a zla, práva a bezprávia, ktoré sa delia otázkou viery (neveriaci sú v bezpráví). Kresťanstvo je využité v službách rytierskej bojachtivosti – kto padne v boji, je mučeník a dostane sa do raja.