Bol zrejme tak uchvátený tým, čo chcel napísať, že sa to z neho hrnulo rovno na papier. Aj keď hneď na začiatku sa ospravedlnil (Nakoľko stačím) je vyjadril zároveň pokoru a ochotu vynaložiť všetky svoje sily, aby spasil toho, kto tento konflikt rieši. Superior Františka obdivuje a miluje, na čo on nezabudol (písal v zmysle „táto vec je medzi mnou a tebou“) a jeho lásku využíva, aby ho viedol správnou cestou. Nemá sa vyhýbať zlu, dokonca sa má do neho pohrúžiť a pretrpieť ho. Dokonca mu prikazuje, aby si to prial, lebo on verí, že je to pravda. Jeho návrhy sú extrémne, čo sa odzrkadľuje aj v jeho štýle - používa superlatíva a píše bezprostredne podobne hovorovej reči. V texte nie je nič nové, lebo ochota prijímať útrapy patrila odjakživa k základným kresťanským motívom. František tým však zdôrazňuje iné aspekty ako to, že utrpenie ústi do mučeníctva. On to zmenil na neúnavné sebaponižovanie vo všedných polohách života.

Bernard bol vynikajúci cirkevný politik a zasahoval do takýchto jednaní diplomaticky, aj keď František vedel odlíšiť verejné vystúpenie od politických jednaní, radšej sa stretával s ľubovoľnými osobami. V jeho výstupoch bolo vždy niečo naliehavé, do očí bijúce, až divadelné. Toto sa stalo námetom neskorších anekdot, ktoré vyznievajú groteskne. Vtedy to však nebrali ako vtip, ale ako prejav svätého života. Okrem takýchto scén sa však zachovali aj anekdotické správy o jeho prívetivosti a psychologickom jemnocite. František vedel, čo sa odohráva v tej danej duši a vedel zasiahnuť na jej najcitlivejšom mieste a bol prekvapivo presvedčujúci. To je zaznamenané v jednej anekdote.


Anekdota Tomáša z Celana

Obsah

Na veľkú noc bratia vyzdobili a preplnili stôl a pozvali k nemu otca. Ten, keď to videl, vytratil sa, nasadil si čiapku chudáka, ktorého stretol a počkal, kým sa bratia pustia do jedla. Vtedy sa ako chudák ozval od dverí, oni ho pozvali dnu, pohostili a on si sadol s jedlom do popola.

Rozbor

Okolnosti príbehu sú všedné, ale ten scénický nápad, stať sa žobrákom je fantastický. Jeho štýl života sá v ráde ujal, preto sa františkáni stali ľudovým rádom, čo ich urobilo tvorcami, ale zároveň aj obeťami hrubých a obscénnych anekdot. Františkánska expresívnosť bezprostrednejšie zobrazovala výjavy zo života, čo zanechalo stopy aj v ľudovej náboženskej poézií.


Jacopone da Todi - Pašijová pieseň

Obsah

Márií sa akurát dostalo, že Krista zajali.