Farinata a Cavalcante
V porovnaní s predchodcami je Danteho taliančina bohatšia a pružnejšia a jeho výraz časovejší a mocnejší. Pozná a používa oveľa viac tvarov niekedy sa dá s istotou tvrdiť, že tú danú formu od niekoho prevzal, lenže prameňov je veľa a on ich síce používa presne, ale tak svojsky pospájané a použité, že podobné domnienky jeho silu reči len posilnia. Dante sa však nevyhýbal ani hovorovej reči nízkeho štýlu, ktorá bola často postavená vedľa tvarov vysokého štýlu (vzorom mu boli - ako prvému - antický básnici, sám o tom píše a ďakuje im). Jeho poňatie vznešenosti sa však podstatne líši od antických básnikov. Od výrokov, cez tón každého verša, až po dramatický vzťah k vlastnému dielu, to všetko svedčí o najvyšších nárokoch, ale veci v antike nevznešené (spodobovanie všednosti, grotesknosti a ohyzdnosti) sa tu stávajú vznešenými spôsobom zaradenia a utvárania. Podľa antických vzdelancov by to bol neslýchaný mix štýlov. Tým si vyslúžil zatratenie kritikmi, pretože nikde doteraz nevzniklo také zmiešanie, ktoré by dospelo až po okraj vyvrátenia štýlu. Ani sám si neosoboval vysoký štýl pre toto dielo, nanajvýš stredný pritom sám vysoký štýl národného jazyka založil, no v Komédií ho nepoužil.
Danteho reč bola inšpirovaná Vergíliom, no Vergíliove vety pripojené k vokatívu sú síce nádherné, ale nie tak zhustené a pôsobivé ako Danteho „Ó Toskánec, ktorý prechádzaš ohnivým mestom ešte živý a tak krásne hovoríš...“. Názov (Komédia) odôvodňuje aj tým, že tragédia veselo začína a tragicky končí a komédia tragicky začína a veselo končí, čo je aj jeho prípad a samozrejme po druhé, je to tiež prostou rečou, ktorú použil.
Čo sa týka žánrového zadelenia, najlepšie Božskú komédiu definoval Benvenuto da Imola: „Treba si dobre všimnúť...táto kniha obsahuje všetky druhy filozofie...a tiež všetky druhy poézie...kto pozorne skúma nájde v nej tragédiu, satiru aj komédiu...Tragédia preto, že popisuje činy vyššej spoločnosti...Satira, lebo kára...všetky druhy nerestí a nešetrí nikoho dôstojnosťou, mocou, ani urodzenosťou. Preto by sa dala skôr nazvať satirou, ako tragédiou, či komédiou, no je aj komédiou pretože smutne začína a radostne končí...autor chcel nazvať knihu komédiou nízkeho ľudového štýlu, lebo z literárneho hľadiska verejnosťou podania je nízka, aj keď svojim druhom je vznešená a vynikajúca...“
U Provensálcov a básnikov Nového štýlu bola témou vznešená láska, aj keď Dante vo svojej knihe DVE hovorí o troch - boj, láska a cnosť - ostatné dve sa podriaďujú tiež láske.